Predvolebná lekcia zo stratégie: Jedna z ciest ako riešiť našu súčasnú oslabenú obranyschopnosť a letargiu mladších ľudí.

Pokračujem v téme, ktorá nemusí zaujímať každého a predsa sa nás bytostne týka. Dúfam, že nikdy nebudeme musieť otestovať, ako veľmi. V predchádzajúcom blogu sme sa bavili o minimálnej úrovni záloh. Dnes sa pobavíme o akejsi čerešničke na torte. Táto môže byť, ale v plnom rozsahu nemusí, skôr robí tortu peknou.

Aj tretiu skupinu záloh by tvorili dobrovoľníci, bývalí vycvičení vojaci, ale aj príslušníci ostatných ozbrojených zborov. Ibaže, išlo by o pasívne zálohy skôr vojenských špecialistov, povolávané na pravidelný obnovovací výcvik v trvaní pár týždňov raz za povedzme 3 až 5 rokov. Počtom by mohli zodpovedať sile aktívnych profesionálov. Stále bez nároku na dodatočnú infraštruktúru.

Zrazu sme na úrovni možno 48-50 tisíc vojsk. Vycvičených, alebo použiteľných po krátkom doplnkovom výcviku. Znovu prednostne povzbudzovaných do dobrovoľnej služby systémom motivačných opatrení. Personálne náklady by tvorili zlomkovú sumu za rovnaký počet profesionálov pri nie bezvýznamnej úrovni pripravenosti.

Nasledujúcu skupinu už formujeme z inej skupiny osôb. Zo všeobecných záloh, teda nevycvičencov, totálnych amatérov pri vstupe. Môže tvoriť prvok, ktorý by bol prednostne vycvičený na riešenie nevojenských ohrození. Čiže tých, na ktoré je čas výstrahy minimálny a akceptovateľné riziko nepripravenosti musí byť nízke. Tento koncept som už dávnejšie vysvetlil. Na účely istého politického zoskupenia sme ich nazvali „Civilné zbory“. Dobrovoľníci, ktorí nemohli byť zaradení do kadetských zborov, lebo v čase ich mladosti neexistovali. Ktorí nikdy neslúžili v ozbrojených silách ani zboroch a po zrušení nestihli ani vojenskú základnú službu. Ale cítia potrebu v prípade krízy pomáhať, aj si trochu prilepšiť finančne.

Podobne ako kadetské zbory, aj títo by pravidelne absolvovali podobnú prípravu, svojou podstatou na nevojenské, prednostne ženijné a záchranárske zručnosti. A v prípade potreby by boli nasadzovaní. Možno aj do nebojových mierových misií. Stále bez nároku na infraštruktúru. Počty sa nedajú odhadnúť, motivácia môže byť iba pozitívna. Ale určite je možné očakávať, že ponuka by oslovila pár tisíc angažovaných občanov. Zrazu sme na úrovni dispozičných možno 60 tisíc osôb.

Podsúva sa ďalšia otázka, legitímna a mimoriadne dôležitá. Čo by to všetko stálo? Na celý tento stav, generujúca pre prípad potreby dispozičný počet disciplinovaného, uniformovaného a vycvičeného personálu až 4,5 násobku súčasných profesionálnych vojakov, by podľa prepočtov mohlo stačiť maximálne 5% rozpočtu na obranu. Čiže na 13,5 tisíc profesionálov 95% rozpočtu, na zvyšných povedzme 46,5 tisíc záložníkov všetkých kategórií zostávajúcich 5% rozpočtu. Bojovým potenciálom zodpovedajúci kombinovanej úrovni najmenej rovnocennej, ale potenciálne vyššej ako uvedený počet profesionálov.

No a napokon je tu posledná možnosť, ktorú som pred časom publikoval. Obnovenie povinnej civilnej služby pre celú mužskú populáciu po skončení povinnej školskej dochádzky. Po širokej verejnej diskusii. Išlo by o veľmi vážne rozhodnutie, ktoré by si po zákonnom presadení už vyžadovalo dodatočnú infraštruktúru, ale nepomerne menej náročnú, ako by bola obnova povinnej vojenskej služby. Návrat do typu ozbrojených síl spred 2005 by radikálne zmenil charakter ozbrojených síl a ešte radikálnejšie by znížil ich celkový bojový potenciál. Tade cesta nepôjde. Treba dotiahnuť to, čo malo byť dotiahnuté ak súčasť procesu profesionalizácie. Jej náhrady. Tie majú nielen zmysel. Je to nutnosť.

So záujemcami rád rozviniem diskusiu pri pamätníku porážky nafúkanej presily dobových výpalníkov nahnevanými slovensko-uhorskými sedliakmi vo Veľkých Vozokanoch, najbližšie pred voľbami 16. februára o 11:00, potom každoročne vždy poslednú augustovú nedeľu.