Vízia: Slovenské hospodárstvo po roku 2020

Na stretnutí Futurologickej spoločnosti pri Univerzite Komenského dňa 21.júna 2016 sa mi podarilo prezentovať vďaka docentovi L.Hohošovi takú stručnú víziu hospodárstva Slovenska pre prípad, že by sa s Európskou úniou do roku 2021 dialo niečo nepekné. Píše sa rok 2020 a zisťujem, že za túto víziu dám ruku do ohňa. A možno aj preto kandidujem do NR SR, aby som ju mohol naplniť. Som ekonóm, národohospodár, pracoval som v podnikovej sfére. Text tejto vízie som pôvodne celý vložil aj do učebnice Ekonomika po kapitalizme, skôr ho beriem ako inšpiračné podklady, ako by to mohlo v blízkej budúcnosti byť na Slovensku, ak by sme chceli mať Slovensko suverénne a hospodársky zas „pre seba“ a nie pre „svetové trhy“ a Europarlament. Samozrejme, trochu som musel revidovať niektoré vety, teraz som vypustil niektoré pojmy, ktoré sú neuskutočniteľné, ale obsah a myšlienka sú rovnaké.Trvám na tom, že mám víziu.

Držím sa myšlienky ekonóma a učiteľa manažmentu Petra F.Druckera (už nežije) ktorý vo svojom diele Postkapitalistická spoločnosť predpovedal, že svet, teda aj my, „dnes sme uprostred transformácie, ktorá zrejme nebude uzatvorená pred rokom 2010 alebo 2020”.

A my žijeme január roku 2020

Tú víziu som podložil už vtedy definovaním prakticky všetkých aspektov, ktoré rozoberám v učebnici, teda od makroekonomických ukazovateľov, cez ekonomické zdroje, faktory výroby, sociálny vývoj až po environmentálne zmeny. Použil som národohospodársky aspekt pre Slovensko.  A konkretizovaný postup, ako takú víziu posadiť do reality a uskutočniť ju, som prezentoval populárnym názvom „Plán B pre Slovensko“. Občas aj v reláciách na Slobodnom vysielači B.Bystrica v rokoch 2017-2019. Rád aspoň tú víziu a cestu k nej čo najstručnejšie  predkladám.

 CIELOVÝ STAV – Slovensko: rok 2022 a aká je situácia

„Slovensko má späť svoje národné hospodárstvo a má nad ním celospoločenskú kontrolu“

Situácia stabilizujúceho sa národného hospodárstva Slovenska, nad ktorým má slovenská spoločnosť kontrolu cez vládu a zákonodárny zbor. Národné hospodárstvo sa konsoliduje a dotvára na báze uskutočňovaného programu pre hospodárstvo (isteže, v učebnici som ešte použil výraz: národohospodárskeho plánu 2018 -2022 – čo je nereálny pojem v súčasnosti),  ktorý už pracoval s prvkami národného vlastníctva celoštátneho významu, štátneho  i kolektívneho vlastníctva lokálnych a regionálnych podnikov, a regionálnych vlastných verejných fondov koordinovaných štátom s národným investičným fondom pre rozmiestňovanie investícií tam,  kam to republika potrebuje a s bilancovaním domácich  dodávok i produkcie po republike.

Možno hlbšie konkretizovať?

Národné hospodárstvo vlastní a obhospodaruje skutočné národné bohatstvo Slovenskej republiky a tvorí ucelený ekonomický komplex. Nie je až tak najmä v potravinách a energiách závislé od dovozu.

Sú obnovené potravinárske výroby, spracúvajúce vlastné domáce poľnohospodárske produkty rastlinnej a živočíšnej výroby, toto odvetvie zamestnáva to množstvo  všetkých  vraj „nezamestnateľných“ obyvateľov a nezamestnanosť je prakticky zlikvidovaná na nulu, Slovensko dokáže zamestnať v iných odvetviach aj tých vyše tristotisíc občanov Slovenska, čo v priebehu dvoch dekád museli emigrovať za prácou mimo republiky a teraz sa vracajú (po Brexite, počas západoeurópskej krízy)

 Štátne lesy obhospodarujú lesnú pôdu mimo poľnohospodárskej pôdy a spolu s urbárskymi spoločenstvami spolupracujú  na báze technicko-pestovateľskej a údržbárskej servisnej služby, zamestnávajú  priamo svojich členov na miestnych urbariátoch  – a prekvitajú –  Je  zabezpečená nevídaná ochrana životného prostredia a protipožiarne a protipovodňové systémy, vybudované na úroveň každej obce – takmer sa eliminoval vznik lesných požiarov a záplav;

Potravinárstvo rozširuje výrobu predovšetkým čerstvých slovenských výrobkov na sieťovej bázi v každom okrese a integračné spracovateľské závody sú v každom kraji. Distribučná sieť potravinárskych obchodov je dovedená do každej obce od pultového predaja po objednávku a dodávku elektronicky. Poľnohospodárstvo sa vrátilo na výšku svojej produkcie v živočíšnej a rastlinnej výroby a stalo sa sebestačným s podporou štátu. Samozrejme v tomto vývoji Slovensko „stratilo“ možnosť čerpania Eurofondov, ale ujmu to spôsobilo len špekulantom s pôdou a súkromne hospodáriaci farmári, opäť nazývaní gazdovia, dostali pôžičky od štátu.

 Potravinárstvo vyvolalo svojimi produkčnými potrebami obrodu spracovateľských strojárskych a technologických výrob, takže vzniklo množstvo závodov a fabrík i rodinných súkromných firiem pre miestne i celoštátne potreby. Štát vytvoril z krachujúcich fabrík cudzích investorov podniky, ktoré sú plne v rukách štátu a podľa objednávok štátnych investičných bánk pracujú  tak, že sú často v prenájme zamestnancov, ktorí tam pracovali. Clami sa obmedzil dovoz potravinárskej a poľnohospodárskej strojárskej výroby a vlastne i potravín a poľnohospodárskych produktov; clá sú dočasným opatrením voči konkurencii – nik však nebráni konkurencii vstupovať do spoločných podnikov a zamestnávať ľudí priamo v SR.

Stavebníctvo sa diverzifikovalo podľa zvýšených požiadaviek na bývanie na štátne bytové  i družstevné. Priemyselné stavebné a  krachujúce stavebné podniky zahraničných korporácií, ktoré chceli opustiť Slovensko,   prešli do rúk prepúšťaných zamestnancov.  Zamestnanecké samosprávy fungujú na celoštátnych i lokálnych fondoch obnovy bytového fondu národa i projektovej infraštruktúry, vyhľadávajú sa možnosti exportu stavebných prác do oblastí predtým postihnutých vojnami.

 Vodné hospodárstvo, lesy a nerozdelený pôdny fond, toto všetko je späť v rukách štátu a prioritou je ochrana životného prostredia, nie ziskovosť. Naše prírodné národné bohatstvo sa stáva bezpečnostnou prioritou popri ochrane hraníc a zdraví obyvateľstva.

Voda a vodné hospodárstvo sa stalo národným majetkom, ktoré štát spravuje vo forme štátneho národného podniku nad národným bohatstvom, pretože ten je nescudziteľný a národné bohatstvo je nepredajné.  Voda ako strategická surovina bola vnútroštátne vyňatá z trhového mechanizmu a obyvateľstvu Slovenskej republiky sa jej užívanie poskytuje „bezplatne“ na náklady štátneho a verejných rozpočtov. Z verejných bánk. Iné je to s používaním vody vo výrobe a pre účely zahraničných hospodárskych vzťahov – voda ako svetová komodita je spoplatňovaná tak ako vzácna surovina na úroveň ropy, plynu.

Dopravné a cestné infraštruktúry buduje štát a fungujú podľa rovnakej schémy, podobne energetické infraštruktúry, takže  aj výroba atómovej energie ;AE Mochovce sú konečne plne dostavané a výkonné, najprv však museli prejsť do plného vlastníctva štátu. Obnovujú a rozširujú  sa AE Jaslovské Bohunice z takmer zakonzervovaného statusu novými bezpečnými technológiami, podobne ako tie AE ktoré stavia v ČR vláda napriek nesúhlasu EÚ.

Pôvodne takmer zlikvidovaná materiálna výroba a ťažké strojárstvo dostalo nový impulz od štátnych fondov investičného rozvoja a čerpá zo štátnych  bánk. Rýchlo sa vracia výroba výrobných technológií, teraz už zhodnotená plno-automatizovaným riadením s technológiami Industrie 4.0.  Pôvodne zahraničné firmy po strate vlastníckeho vplyvu zahraničných investorov radšej odovzdávajú štátu svoje zanedbané prevádzky.

Celý cudzím kapitálom zainvestovaný a dovezený rozvinutý „automotive“ – priemysel a automobilový odbor s rozsahom štyroch automobiliek prechádza vlastníckou  reštrukturalizáciou a výrobne sa diverzifikuje  na výrobu úžitkových a nákladných motorových vozidiel, v čom máme tradíciu .

Znova sa naplno rozvinul vedecko-výskumný potenciál v základnom aj aplikovanom výskume na základe štátnych objednávok a grantových schém štátnych bánk. Mladé talenty zostávajú doma, ale nik im nebráni stážovať kdekoľvek vo svete, ak aplikujú výsledky do domácej národohospodárskej oblasti a nezostávajú v zahraničí.

 Eurofondy už neexistujú, včas, keďže po roku 2023 sme mali byť čistými plátcami do nich, štátny dlh  z minulého obdobia je „dobre uzamknutý“ – lebo nebudeme sami, čo sa o to budú pokúšať z bývalých krajín Eurozóny – takže sa čaká na celosvetovú dohodu, čo s dlhmi, ktoré už nik nikdy nezaplatí….

Financie každoročne rieši Ministerstvo financií SR a Hospodárska rada štátu, štátny rozpočet pre nasledujúci rok predkladá vláda SR a schvaľuje zákonodárny zbor NR SR a to skôr než v decembri bežného roka. Bude pravdepodobne narastať objem finančných prostriedkov a to bez zadlžovania sa.

Záver

Je iba prirodzené, že posunom času od 2016 sa niektoré podrobnosti v texte vízie posúvajú, zreálňujú, ale táto vízia je uskutočniteľná už „od zajtra“ a má šancu na základe vedeckých predpokladov stať sa pri novej výkonnej vláde SR a podľa činnosti nového zákonodárneho zboru NR SR po marci 2020 uskutočňovanou. Keďže je to vízia z učebnice a nebola podrobne komunikovaná pred voľbami, je iba na čitateľoch, aby si urobili obraz, čo sa dá dosiahnuť od roku 2020 na Slovensku. II.časť vízie, ktorá je ešte odvážnejšia, ponechajme na inokedy. Učebnica je nedostupná. Rozdalo sa asi 500 exemplárov ako klubové vydanie Spolku národohospodárov Slovenska.

Buďte kritickí – ale odborne. Nepýtajte sa, kde na to vezmeme: budeme pracovať. Oboznámil som verejnosť zatiaľ s publikovanou vedeckou víziou od roku 2016. Pridajte sa, popracujeme na tom.