Povinná civilná služba: nájde sa politická odvaha? Prerod spoločnosti spôsobí zníženie šancí pre protištátnych liberálov.

Zavedenie povinnej civilnej služby sa nedá urobiť bez uplatnenia donucovacej sily štátu. Ešte nejaký čas bude chýbať odvaha lídrov politických strán, aby sa k tejto téme chlapsky postavili. Politici sa zvyknú vyhýbať citlivým a kontroverzným témam, ktoré potrebujú odvážne vysvetlenie na pochopenie ich užitočnosti masami.

Je paradoxné, ak s takouto možnosťou prichádza človek nepriamo spoluzodpovedný za zrušenie povinnej vojenskej služby z titulu predsedu komisie, ktorá začiatkom roka 2001 vypracovala vojenskú stratégiu, v ktorej bola takáto požiadavka definovaná. Urobil som to vtedy nerád a na základe silných argumentov som zásadne odstúpil od pôvodného silného presvedčenia o nutnosti pokračovania povinnej vojenčiny. Uvedomiac si, že tradičný model masových armád zavedený pred pár storočiami je prekonaný. Tak som v tom čase dokázal prekonať aj sám seba. Neľutujem to. Starý model sa nedá a nemá prečo vrátiť.

Teraz je potrebné, aby sa tradicionalistická a racionálna časť spoločnosti hlboko a nezaujato zamyslela nad návrhom povinnej civilnej služby, ktorý určite vyvolá medzi extrémistickými anti-etatickými liberálmi zúrivosť. O to viac to tradicionalistov poteší. Prínosom je formovanie tradicionalistických, v istom zmysle pravicovo-konzervatívnych zámerov, hodnôt, postojov.

Pôjde o preformátovanie spoločnosti vo veku, keď sa ešte naši Jankovia dajú ohýbať. Takto preformátovaná mladá populácia bude mať menšiu tendenciu podliehať voľbe marketingových šarlatánskych produktov, hlásajúcich nenávisť k vlasti, vyhrážanie, vydieranie, teror, podporovaných podozrivými cudzími zdrojmi, do najvyšších štátnych funkcií. Výsledok? Zníženie fatálneho bezpečnostného ohrozenia štátu, teda štátnosti, suverenity, slobody, spomínaných v stredom riadku tabuľky ohrození štátu- ide o infliltráciu protištátnikov do najvyšších funkcií štátu:

Len pripomínam fakt, že patriotický nacionalizmus stojí na úcte k vlasti a rešpekte k ostatným. Je tak presným opakom anti-etatického nenávistníckeho „progresívneho“ globalo-libero-nacizmu. Preto také označenie, lebo práve nacizmus likvidoval štáty a vnucoval im podriadenie sa moci superštátu. Vtedy nemecký a vojnou, dnes tzv. európsky, resp. paneurópsky a podvodníckymi zmluvami s efektom a metódami vojny.

Racionálna tradicionalistická časť spoločnosti prirodzene podporuje princípy solidarity, nemôže mať teda záujem obrazne rozdávať ryby, má mať záujem naučiť chytať ryby, čo je vedľajší efekt konceptu. Preto by ma prekvapilo, ak by sa proti takejto iniciatíve postavili tí politici, ktorí sa tvária, že presadzujú tradičné a konzervatívne hodnoty (aj časť našej ľavice). Nech potom drvivo-väčšinový volič vo voľbách vystaví účet. Náklady na zavedenie povinnej civilnej služby môžu byť investíciou, nie spotrebou. Koncept je dávno pripravený, čaká na spustenie.

Protištátne extrémistické liberálne strany sú už svojou protištátnou agendou pokračovateľmi nacistických praktík. Zavedenie povinnej civilnej služby by pomohlo aj v oblasti kultivovanosti diskusií, aj v zlepšení elementárneho medziľudského rešpektu, aj by mládeži naznačila, kde sú hranice slobody a kde je začiatok primitivizmu. Lebo vojenčina nesporne formovala v skutočných chlapoch vlastnosti, ktoré sú spoločensky užitočné. A tých pár zvyšujúcich báboviek by aspoň pochopili svoje miesto. V konečnom dôsledku by teda spôsobila zníženie šancí na balamutenie más a jej inklináciu k protištátnemu liberalizmu. Nápad stojí prinajmenšom za zamyslenie.