Ako nešťastníci prosia iných o pomoc

Keďže pokojne RACIONÁLNE protiargumentovať obsah článku je nad ich sily, automaticky ich napadnú iba EMOCIONÁLNO – IRACIONÁLNE podpásovky. Nasadia zúrivý osobný útok voči autorovi blogu. Začnú ho osočovať. Aj surovo. Hoci vôbec nepoznajú osobne ani jednu minútu zo života toho, na koho sa rozhodli verejne pozhadzovať verbálne  bomby. Oni ho arogantne  napadnú, a s ešte väčšou už hulvátskou drzosťou ho osočia z ultradrzosti. Trápne už rozdrapeno-namyslení dedinskí bitkári z piatej cenovej…

Tie ich extraplesnivé zrná už odmietajú zobať aj sprosté sliepky. Inteligent okamžite zaregistruje, že tí duchoborci prezrádzajú na seba iba to, z čoho sa zabudli vyspovedať.

Stavil by som sa, že títo bitkychtiví antihrdinovia sami seba označujú za silno veriacich. V toho najškuľavejšieho z bohov?  Čítajú dislektickou lupou iba určite „najpravdivejšie posolstvo pravdy“?… Perá majú dohryzené topilúziami pre nich „najpravovernejšej cirkvi“ ? Perie šklbú naisto iba v tej svojej „najkresťanskejšej strane“? Trénujú sa tam, kto z nich ďalej „dopľuje“?..

V skutočnosti sa ešte so živým Bohom nemali to šťastie stretnúť.Lebo ten nám odkázal cez svojho Syna, že kto si ho chce ctiť, čiže v neho veriť, ten musí zachovávať prikázania. Jedno z nich, ôsme, prikazuje netrepať nezodpovedne na verejnosti krivé svedectvá o blížnom. A potom miesto ospravedlnenia ho „dokopať… Kobercovo zbombardovať“ ako „absolútnu nulu, netvora, niktoša“.

V skutočnosti nevedia o tých druhých doslova skoro nič. Odsúdia ich, popravia, odpíšu. Ako mentálni chudáci. Uctievači najakého fanatika či sociopata. Ťažkí duchovní pacienti. Možno sa na takých iba hrajú, najradšej majú blaženú a beztrestnú anonymitu. Na olympiáde v zbabelosti bude možno aj medaila. Nemá kto tieto „talenty podchytiť pod krk“ a nominovať.

Sú na tom určite horšie ako ateisti. Lebo ich antiteizmus v bezohľadnom napádaní niekoho s iným názorom nazýva sv. apoštol Ján duchovnou vraždou. Nemôže Boha milovať ten, čo bezohľadne trieska po hlavách svojich blížnych  nehoráznym a opovážlivým obuškom. Akoby ušli z pod tútorského dohľadu luciferkovsko – srandistického ústavu pre extra duševne postihnutých.

A ak sa niekto z Vás odváži niečo úprimné od srdca niekde aj napísať, a vrhnú sa nabudúce  na Vás, tak sa neľakajte. Títo nedôstojní šašovia s kladivami a kosákmi sú väčšinou iba antifilozofickí polovzdelanci. Iba na seba prezrádzajú svoje temné a starostlivo utajené diagnózy ostatným. Čím viac sa ako nadržaní bujaci vrhnú vrhajú na červené súkno, tým viac sú zimpotentnení.

„Spovedať“ pred inými sa dá aj takto. Žiaci to robia v spovedelnici. To chcete skončiť ako úbožiaci a podlo, až bosorácky napadať kyjakom verejne iných? Neutekajte pred svojim tieňom. Váš stav sa dá riešiť ambulantne.

Nenechajte sa nimi vyštvať z nejakého slobodného priestoru. Niekedy sú to zaplatení trollovia nejakým orangutánom. Inokedy ide o nečistými zloduchmi posadnutých otrokov kričiacich “Nech žije sloboda.” Ako magnet si zákonite pritiahli démonskú silu  nespracovanými ťažkými osobnými frustráciami. Oni sa po opustení svojej pseudospirituálnej psej búdy ukľudňujú histriónsko- teatrálnymi inzultáciami niekoho, kto je od nich v niečom o trochu snáď lepší. Oni ho tak „obdivujú“, že mu to nevedia inak odkomunikovať. A takto dosť primitívne im vlastne niečo závidia. Ani sami nevedia čo. Zaňuchajú nejakú človečinu, a idú po nej ako hladní psi po údenom. Jak besní sa “trasú od šťastia“, že si mohli udrieť… Ako jeden lapaj, čo vyznával na ZŠ lásku svojej spolužiačke takou somarinou, že ju ťahal za vrkoč, až ju to veľmi nepríjemne bolelo.

Tak sa niekedy za nich aj pomodlime.

Asi nevedia poprosiť o pomoc iným, normálnejším spôsobom.