Volič rozhodne o vysporiadaní sa s bezpečnostnými ohrozeniami vo forme zapredanectva politikov

Nepodceňujme spravodajské, ako aj trestno-právne a preventívne prvky a kvalifikáciu prípadne konflikt záujmov tých politikov a štátnikov, ktorí ich majú riadiť.  Práve v tom je háčik. Spravodajské orgány a prokuratúra totiž úplne flagrantne ignorujú tie najvážnejšie prejavy extrémizmu zo strany súčasných, minulých, aj kandidujúcich ústavných činiteľov, ktorí dnes otvorene a bez obáv prezentujú protiústavné myšlienky a zámery na likvidáciu štátnosti. Volajú po odovzdávaní pilierov štátnosti do rúk cudzích, nadštátnych orgánov. A je ticho. Ide pritom nespochybniteľne o vlastizradu.

Pojmologicky musíme veľmi prísne rozlišovať medzi ohrozením ako stavom mimo nášho vplyvu a hrozbou, ako aktívnym konkrétnym vyhrážaním. Akým ohrozeniam čelíme? Medzinárodné prostredie bolo po páde železnej opony charakterizované zásadným znížením vojenského ohrozenia globálnym konfliktom. Tým sa výrazne znížila pravdepodobnosť vojenských ohrození štátu a štátnosti, najmä rozsiahleho ozbrojeného konfliktu podobného dvom svetovým vojnám.

S ustupu­júcim ohrozením globálnej konfrontácie sme v poslednom období čelili problémom, ktoré sú spô­sobené dôsledkami regionálnych ozbro­jených konfliktov. Jedným z nástrojov (nie cieľov) na prípadnú elimináciu dôsledkov takých ohrození je vstup štátu do organizácie kolektívnej obrany (NATO) a bezpečnosti (OBSE). Dôsledok znamená stav, keď sa ohrozenie stane otvorenou agresiou. Vojenské ohrozenia pritom vonkoncom nie sú prioritou tejto éry.

Špecifickú kategóriu dnes predstavuje zmena charakteru ohrození, ktoré sa v minulosti nevyskytovali. Na orientáciu v pojmoch je možné za vojenské ohrozenia označiť také faktory ohrozujúce bezpečnosť štátu a teda aj štátnosti, ktorých eliminácia je možná prednostne použitím vojenských síl a prostriedkov štátu. Rozhodujúcou črtou vojenských ohrození je aktívna účasť ozbrojených síl protivníka. Týka sa to aj vnútorných konfliktov charakteru občianskej vojny.

A týka sa to aj vstupu uniformovaných osôb, vykazujúcich všetky vonkajšie znaky ozbrojených síl, na zvrchované územie štátu. Žiadny uniformovanec nemá na čele napísané „nemám zbraň, ja som len provokatér“. Preto je povinnosťou takúto provokáciu zastaviť zásahom vyzbrojených jednotiek ozbrojených síl. A zastrašiť ich tak, že odídu s hnedou nevoňajúcou výplňou maskáčov. A už nikdy im nenapadne svoj čin zopakovať.

Na druhej strane nevojenské ohrozenia štátu a štátnosti predstavujú také faktory ohrozujúce bezpečnosť štátu, ktorých eliminácia je možná prednostne použitím nevojenských síl a prostriedkov štátu. Tieto ohrozenia v prípade neriešenia, nesprávnej analýzy alebo nezvládnutia, môžu prerásť do násilia, až ozbrojeného konfliktu. Ako vidíme, nemúdri zhumanizovaní politici svojou nekvalifikovanosťou a nezodpovednosťou tento typ dôsledkov priamo provokujú povolávaním migrantov a ochranou ich zločinného správania.

Časť nevojenských ohrození má taký charakter, že ozbrojené sily musia byť pripravené poskytnúť osobitnú podporu vojenského charakteru príslušným orgánom štátnej moci a samosprávy. Rýchly reakčný čas z dôvodu ich typickej časovej nevyspytateľnosti a nepredvídateľnosti v takýchto podporných operáciách si vyžaduje, aby si ozbrojené sily vybudovali a udržiavali špecifické spôsobilosti.

Jedno je isté – Slovensko nepotrebuje, nebuduje, nemodernizuje ozbrojené sily pre NATO. Členstvo v NATO je len jeden z nástrojov prípravy na potenciálne riešenie konfliktov väčšieho rozsahu. Málo pravdepodobných a s dlhým časom prípravy s výnimkou jadrového konfliktu. Ale je to dvojsečné, pretože riziko zatiahnutia štátu do konfliktu väčšieho rozsahu zároveň s členstvom narastá. Ten, kto to nechápe, nech radšej nekomentuje, lebo len sa odhalí, že o podstate problému nemá ani šajnu. 

Armádu, teda ozbrojené sily, všetky štáty, čiže aj Slovensko, potrebuje výlučne a len na zabezpečenie vlastnej obranyschopnosti. A predovšetkým na ochranu štátu (vrátane jeho územnej celistvosti) a štátnosti (teda vrátane štátnej suverenity a zvrchovanosti svojich ústavných orgánov) pred vonkajšími ohrozeniami svojho štátu a svojej štátnosti. Akákoľvek iná naša vojenská angažovanosť mimo domova je politickým rozhodnutím. Je teda konaním nad rámec povinností štátu a všetkých prvkov jeho bezpečnostnej architektúry.

Existuje aj veľmi špecifický druh nevojenských ohrození štátu a štátnosti, ktoré idú proti charakteru štátu a samotnej štátnosti. Týkajú sa aj zločinných protištátnostných činiteľov a režimov. Tie sú najnebezpečnejšie a spravodajským pokrytím najviac ignorované. Ide aj o miešanie sa vonkajších súkromných skupín (už s priznaním sa) s ich zdrojmi, do ovplyvňovania režimu, politiky a hodnôt štátov, najmä cestou podpory piatych kolón. Keďže touto cestou je ohrozený štát a štátnosť, ide absolútne nespochybniteľne o to, čo musíme považovať za ohrozenie a teda musíme adekvátne konať v prvom rade prevenciu a po ich prerastení do agresie aj všetky nevyhnutné opatrenia na elimináciu.Práve tento typ ohrození je akútnou prioritou tejto éry a špecificky všetkých štátov a štátností v priestore EÚ. Produkcia piatych kolón za zdroje zvonka a riadenými zvonka tiež predstavuje VONKAJŠIE ohrozenie.

Jeden z rozhodujúcich prvkov prevencie pred najzávažnejšími bezpečnostnými ohrozeniami štátu a štátnosti je potom v rukách všetkých voličov. Najmä tých , predstavujúcich normálnu mysliacu väčšinu, tých najosvietenejších, ktorí môžu svojou vysokou volebnou účasťou zabrániť v uchopení štátnej moci protištátnym liberálnym extrémistom, programovo zameraných na likvidáciu štátu a štátnosti. Nezabúdajme, cieľom vojny je likvidácia alebo obmedzenie ŠTÁTU a štátnosti. Čiže týmto sa proti Slovensku vedie reálna VOJNA! Nie preto, že si to myslím, ale preto, lebo to tak je!!! Lebo to je podstata vojny, ktorá sa dnes proti štátom vedie novými prostriedkami.