17. november nám dal nepredstaviteľné možnosti ….

Niekoľko ľudí sa ma spýtalo za posledné dni, aký je môj názor na 17. november, bývalý režim a súčasný politický systém.

Podľa môjho názoru nie je nikdy nič ideálne, nikdy nedokážete uspokojiť všetkých ľudí na 100 (na 100 čoho? percent, bodov..) , no prirodzená logika nás nabáda uspokojiť čo najviac ľudí, a to je možné iba poznaním a skúsenosťou. Na jednej strane prišla časť ľudí o pohodlie spojené s obmedzeniami a určitú bezstarostnosť výmenou za slobodu a zodpovednosť. Aj keď v politike nedokážeme napĺňať ideály na 100%, dôležité je, aby sme sa snažili v čo najväčšej možnej miere k nim smerovať. Prečo 17. november hodnotím ako pozitívnu udalosť našich dejín ? Pretože nám dala priestor na hľadanie a voľbu toho, čo bude najuspokojujúcejšie pre čo najväčší počet ľudí. Tridsať trpkých rokov od „štrnagania kľúčov“  vieme pomenovať mnoho negatív no aj pozitív, ktoré nám revolúcia, pravica či ľavica, vzala a dala.

Práve táto naša jedinečná skúsenosť niekoľkých generácií, ktoré môžu porovnávať, musí byť výhodou vývoja politiky a politického myslenia do budúcna. Bola by škoda držať sa predurčených rámcov fungovania systému, ktoré sa formujú na západe, východe, severe či juhu. My, ako stred Európy, máme azda najpestrejšiu skúsenosť ako v politickej, tak aj v ekonomickej či kultúrnej rovine za posledných 100 rokov na planéte. Od rozpadu Rakúsko-Uhorska, cez prvé nádychy demokracie v spoločnom štáte s bratským národom, kratšími útrapami fašizmu a dlhou despociou komunizmu sme sa dostali až k samostatnosti a parlamentnej demokracii.  Každá z týchto skúseností nám niečo dala niečo, čo je kľúčové pri kreovaní tých najvhodnejších kontúr, politiky, no mnohí by sa dnes aj tak chceli najradšej vrátiť späť, nevnímajúc možnosti, ktoré majú k dispozícií na dosiahnutie uspokojenia. Len sa treba nebáť a otvoriť oči! Neprešľapujme na mieste, servilne nepoklonkujme pred tými, ktorým na nás nezáleží, pohnime sa ďalej, majme víziu, majme vlastný rozum, veď predsa oslavujeme slobodu, ktorá nám dáva možnosť voľby a tvorby. 17. november bol len ďalšou bránou, ktorú sme museli otvoriť, aby sme sa mali lepšie. Nebojme sa otvárať ďalšie. Ak sú cesty dve a vieme už o nich, že nie sú vhodné, pokúsme sa preraziť tretiu cestu. O tom predsa sloboda je! Dlžíme to generáciam, ktoré za slobodu platili tú najkrutejšiu daň ! Buďme vďační za slobodu !