Prežitie – strategický záujem všetkého

Na slovenskej politickej scéne sa zjavil ďalší liberálny, tentoraz socialistický subjekt. Aj keď je absolútne vylúčené aby som také niečo podporil, vidím aj pozitíva. Ak osloví časť tých voličov, ktorí v prezidentských aj eurovoľbách skočili na marketingové udičky extrémistických liberálov, ak zoberie časť liberálnych voličov vládcov a vyčistí scénu, stane sa nám všetkým dobre. „Vedúci“ socialistov je určite veľmi vzdelaný a rozhľadený, ale stále len ľavicovo zakamuflovaný liberál. Všetci socialisti sú internacionalisti. Zakladateľ okrem iného podporuje nadpráva homosexuálnych mikromenšín. Aby sa zapáčili.

Ľavicovo-liberálne chápanie bratstva, rovnosti a slobody je jeden z najväčších omylov histórie. V mene týchto krásne znejúcich hesiel najväčší odpad ulice vyvraždil to najlepšie, čím Francúzsko v tom čase disponovalo. Desiatky tisíc vrážd. Bratstvo existuje len v malých skupinách. Nerovnosť bola, je a bude existovať. Je dokonca základom pokroku. Niečo iné je rovnosť pred právom, aj tam je práve nerovnosťou narušovaná.

Reči o slobode sú najväčším omylom. Ak ide sloboda jedného proti slobode druhého, vždy víťazí sloboda pre mocných a zneužíva sa na presadzovanie nadpráv pre menšiny na úkor väčšiny. Máme veriť, že liberálni socialisti dokážu presadzovať napr. slobodu slova? Veď tam, kde vládnu určujú, čo je dobré a správne, čo je politicky korektné. Aj sloboda pohybu slúži len na vyľudňovanie národov a štátov v prospech iných národov.

Neexistujú ideály a ani bratské správanie. Tak v malých komunitách, ako aj medzi štátmi existujú len záujmy. Základným záujmom všetkého na svete je prežitie. Aj v prírode, aj v ľudskej spoločnosti jednotlivcov, malých komunít ako povedzme rodov či kmeňov, aj v spoločenstve národov, čiže štátov. To je základný strategický cieľ všetkého. To je zákonitosť, ktorá nemá výnimku. Aj za cenu prežitia na úkor iných. Platí to aj pre „otvorenú náruč“ prijímania na vysoké školy, alebo podpory voľného pohybu osôb v rámci EÚ. Vrátane nám údajne najbližšieho “bratského” národa. Je to potom vypočítavosť alebo sloboda? Aká je proti-stratégia? Na odpoveď stačí zdravý sedliacky rozum, obyčajná logika.

Sociálna filozofia tradicionalizmu vyplýva z našej starej slovenskej filozofie o troch grošoch. Kto prispieva, nech má právo na slušný štandard. Kto prispieva veľa a navyše, ten má mať právo na nadštandard. Kto neprispieva, ten má nárok len na základné prežitie. Nikto nemá právo zneužívať systém, do ktorého neprispieva. Len na základe extrémistickými liberálmi presadzovaného humanizmu. Humanizmus je humánny len k parazitom, k flákačom, k prijímateľom. Je výsostne nehumánny k donorom a trpiteľom štedrosti.

Opatrnosť je možno brutálna, ale čestná. Aj to, čo tvrdia a vzývajú socialistickí liberáli je možno zdanlivo ľudské, ale nečestné voči poctivej väčšine. Stredná trieda (ľudia, ktorí sa dokážu uživiť svojou robotou) môže tvoriť výraznú väčšinu spoločnosti. Socialisti chcú, aby poctivá väčšina živila flákačov na základe rovnosti. Pre normálnu väčšinu musí byť postoj jasný. Nie, neprosím si.

Väčšina ľudí na Slovensku nechce to, čo hlása liberálny socializmus. Väčšina ľudí v skutočnosti chce poctivú hru, férovosť. Na základe hunmanistického liberalizmu je život neférový k poctivcom, ktorí lopotia práve pre výdobytky liberálnych socialistických rojkov. V tom sa ako jednovaječné dvojičky podobajú viaceré formy liberalizmu. Ich dôsledkom sa z tradičného “desiatku” pre vrchnosť stali stále vyššie dane na uspokojenie potrieb „nefachčenkov“ a zneužívateľov. Vrátane nelegálnych migrantov. Zdôrazňujem – nelegálnych. To je nepoctivé a neférové voči drvivej väčšine, ktorá stále viac dáva a stále menej dostáva.

Liberálna ľavicovosť je svojou genetickou podstatou internacionalistická a oligarchická (vládno-menšinová). Jej najväčším spojencom sú oligarchovia. Prečo? Lebo držia ľavicových politikov pod krkom vyhrážkami: “Ak padneme, budete mať na krku ulicu vo forme sociálnych nepokojov. Takže nám podliezajte, držte nás v bavlnke, požičiavajte si, žite na spotrebný dlh a na úkor budúcich generácií, ktoré si potom nástupcovia podmania“. To je filozofia oligarchie. Tá je ľavicovo liberálna s inklináciou podpory extrémistického progresivizmu. Nemýľme si pojmy s dojmami. Ani jednotlivci, ani vyššie entity nemajú dôvod na odmietanie dlhu. Takého, ktorý prináša rozvoj spoločnosti a pridanú hodnotu, ktorý nie je čistou spotrebou. Ktorý je splatný z generovaných príjmov.

Všetko to živí poctivá drvivá väčšina. Táto platí dane a odvody – vysoko nad 50% príjmu = vysoko nad 5 pôvodných “desiatkov”. Aby väčšina vyžila a uspokojila svoje základné potreby, zadlžuje sa a platí masívne úroky, ktoré idú zas len na účty oligarchie. Jej najetablovanejšia časť má dnes právomoci historického „suveréna“ – toho, kto emituje peniaze a určuje ich hodnotu. Náklady na bonusy oligarchie, z ktorej títo živia rozvracačov štátov, si poctivá drvivá väčšina nemôže odrátať do základu dane, aj úroky na hypotéky a pôžičky sú v oligarchickom systéme daňami.

Z daní vyprodukovaných poctivou väčšinou sa platia aj sociálne dávky pre nepoctivcov, aj „výpomoc“ pre vyciciavačov a parazitov. Tu nemajme na mysli tých, ktorí keď mohli platili, aby dostávali keď už nemôžu. Nemám na mysli ani pár promile nešťastníkov, za ktorých v odvodoch a daniach platia „poistku“ rodiny, úzko zviazané komunity. Na všetky umelo vyprovokované spotrebné požiadavky sa štáty stále viac zadlžujú a požičiavajú si od oligarchie, ktorá nehorázne bohatne. Splácanie nechávajú na budúce generácie, ktoré budú zaťažené ešte vyššími daňami, aby to štáty splácali oligarchii. To je reťazec “bratstva, rovnosti a slobody” v liberálnom chápaní. Ďakujem, neprosím si.