O zlodejke radosti

Je to choré…

Tak krátko zhodnotila situáciu v cirkvi istá rehoľná predstavená.

Čo je na príčine? O tom treba mlčať, povedia Vám tí vraj zbožní.

Pápež František nemlčí. Diagnostikuje nahlas ako sa mu len dá.

Otvorene to nazýva rakovinou klerikalizmu.

Čo to je, nás na teológii neučili.

V komunistickej literatúre je to spomenuté  ako vraj miešanie sa kňazov do politiky.

Pápež to spresňuje.

Ako arogantné zneužívanie moci v cirkvi. Ako špeciálny druh narcizmu. Uhášanie prorockých napomenutí. Pohŕdanie laikami a ich návrhmi. Falošné otcovstvo, ktoré ich infantilizuje.  Považuje svoju nekajúcu namyslenosť za “pokoru a vzor” pre iných.. Zraňuje utŕžené rany stále viac, miesto liečivého dotyku.

Nevypočutie si doráňaného, núdzneho, dopľuvaného, odhodeného… Staranie sa iba o seba a svoj kariérny postup. Iba o svoje pohodlie. O svoju veľkú zaneprázdnenosť, ktorá verne nevidí, ani nechce vidieť niekoho, kto chce tiež prispieť niečím pomocnou rukou, a hľadá pomoc, čo ako len brigádnik, na pár hodín, za 200 euro na prežitie… Miesto konkrétnej pomoci iba negativizovanie a nekonečné odsudzovanie.

Virtuálne dávanie cirkvi nad svet, zatiaľ čo ona má slúžiť vo svete. Je to považovanie tých, čo vedia sobášiť trón s oltárom za profíkov, zatiaľ čo oni sú patróni každej prostitúcie. Stúpne im z toho sláva do hlavy, a ani neregistrujú, ako im už šibe. Obklopia sa servilnými pritakávačmi, lezcami viete kde… Toho, kto čo im len náznakom začne niečo kriticky pripomínať, toho odstavia, zablokujú, pošpinia… Ešte odvážnejšieho zlynčujú. Pozametajú stopy a usmievajú sa ako sociopatiou postihnutí šašovia…

Idú sa modliť vraj pred sviatosť oltárnu, kde ale  asi adorujú iba svojské divné ticho a  nemilosrdnú pomstu v ňom kdesi ukrytú. Vzývajú tam už asi iba seba samého. A tie zaručene dokonale pokrivené svojské interpretácie.

Ak ich poprosí trpiaci Kristus v bratovi či sestre, zaklamú, že sa mu nedá pomôcť, alebo do listu inému kolegovi, že oni mu vraj chceli  zo zamestnaním pomôcť, ale ten núdzny to vraj odmietol. Keď ho prosil o milosrdenstvo, tak mu “kopol” do hlavy, osudu aj cti súčasne. Bez výčitiek svedomia… A hlboko neľudsky.

Pápež dodáva, že ignorovanie blížneho, kariérizmus a klebetenie patrí ku podstate tejto rakoviny. Je to práca nádoru skrytej pýchy, ktorá sa ukrýva aj pod maskou svätosti.

František mnohým v cirkvi vadí. Aj pre takéto prorocké diagnostikovanie. V evanjeliu je to prítomné pod názvom farizeizmus.

Ak sa bude o tom iba mlčať, rakovina sa nebude liečiť. Bude bujnieť a ničiť ďalej.

Kradne asi najkvatlitnejšie zo všetkých diagnóz radosť zo života.