Ako plánujú liberáli (zase) oblbnúť voličov

V budúcom roku nás čakajú parlamentné voľby, z hľadiska politického vývoja, jednoznačne tie najdôležitejšie. V krátkej histórii slovenskej štátnosti sme vo voľbách vždy proti niekomu bojovali. Vždy proti niekomu a málokedy za niečo. A  keď sa už niečo nájde, tak sú to iba prázdne heslá a sladké reči o abstraktne ako tomu bolo aj v posledných prezidentských voľbách.

Súčasná opozícia sa už dlhé roky snaží prevziať moc na Slovensku a to za každú cenu. Zjavne posmelená víťazstvom svojej „súkmeňovkyne“ Zuzany Čaputovej, ktoré jej nalialo novú energiu, sa už cíti byť víťazom volieb a generálnym problémom pre nich ostáva, kto bude premiérom novej vlády.

Hovoria o politickom reštarte, že práve ony sú tie nové neopozerané tváre slovenskej politiky a jedine ony to môžu dokázať a že sama doba si vyžaduje, aby dinosaury z vládnucich strán a hnutí odišli navždy zo scény. Objektívnemu pozorovateľovi neujde jeden  neprehliadnuteľný moment. Slovensku sa ekonomicky v pozadí rastového boomu pomerne darí. Nezamestnanosť sa nachádza pod 5 percentami, rast HDP je jeden z najvyšších  v rámci štátov Európskej únie, neodškriepiteľný je rast exportu, či iné ukazovatele. Aj keď nie je všetko  zlato čo sa blyští, je viac ako zrejmé, že cez  makroekonomiku pre opozíciu cesta viesť  nebude. A tak berúc si príklad zo svojich európskych vodcov vyťahujú do politického boja nové heslá:klimatické zmeny, LGBTI komunity, či nekonečnú, pritom však vysoko humánnu tému migrácie.

O klimatických zmenách sa hovorí a píše už desaťročia. Mútnu hladinu unavujúcej témy pred nedávnom rozčerila 16-ročná švédska tínedžerka Greta Thunbergová, ktorá namiesto toho, aby v piatok sedela v školskej lavici a vzdelávala sa, prednáša v európskych parlamentoch  a poúča významných politikov a vedcov, aby konečne začali niečo robiť s hrozbami klimatických zmien. Odborníci nezaťažení žiadnymi predsudkami a politickou propagandou však hovoria niečo celkom iné. Tvrdia, že takéto teploty, aké zaznamenávame v posledných rokoch tu už boli aj pred 300 rokmi… a to určite nerozvinutý priemysel nemohol produkovať toľko škodlivých emisií ako dnes.

Večne živou témou sú migranti. Prijať ich? Keď áno, potom koľko? Z ktorých krajín? Niektorí naši politici tvrdia, že by sme ich zvládli aj 20-tisíc.  Jednoducho, že na to máme… Situácia z hľadiska bezpečnosti na Slovensku je však už teraz zlá. Vraždy, či iné trestné činy sú na dennom poriadku. Prijatie migrantov bezpečnostnú situáciu na Slovensku určite nezlepší, dôkazom toho je stav, ktorý môžeme pozorovať v Nemecku, Francúzsku, či iných európskych krajinách.

Prijatie tisícok migrantov a následne prijatie ich rodinných príslušníkov vyplývajúce z rôznych medzinárodných zmlúv a dohôd, ktoré SR podpísala, nastolí problém ich bývania. Je viac ako pravdepodobné, že väčšina z nich sa bude snažiť ostať niekde v regióne Bratislavy a nebudú mať záujem o Spiš, či Oravu. Kde im postavíme byty? A za koho peniaze? Ani situácia  v zdravotníctve nie je u nás ružová. Stačí sa pozrieť na naše nemocnice, kde zbytočne zomierajú ľudia vinou nedostatočného technického zabezpečenia či nedostatkom personálu. Neprilievajme preto olej do ohňa. Tí, čo vyhlasujú, že na to máme, jednoducho zavádzajú.