Bezmedzný egoizmus ľudstva pustoší prírodu! A ona nám to vracia!

Médiá nedávno oznámili, že od 29 júla 2019 sme začali žiť na ekologický dlh. Týmto dňom bola ľudstvom dosiahnutá hranica obnoviteľných možností prírody, a za touto hranicou sa nachádza už len naše pustošivé a definitívne nezvratné drancovanie. A dochádza k nemu preto, lebo na uspokojenie našich nárokov sú momentálne potrebné zdroje dvoch planét, čo vzhľadom k našej úbohej, jedinej matičke Zemi znamená jej pokračujúcu devastáciu. A je smutné, že potreby ľudí sa vzhľadom k tomu nezmenšujú, ale naopak, majú tendenciu stále rásť.

V kolobehu povinností pravdepodobne mnohí túto informáciu nezaregistrovali. Čo sme ale zaregistrovali úplne všetci sú úmorné letné horúčavy, doprevádzané suchom. Boli časy, kedy bolo leto krásnym a príjemným obdobím, na ktoré sme sa tešili. V súčasnosti sa však naopak stáva obdobím, nesmierne únavným a zaťažujúcim, takže mnohí, ktorí vyslovene nemusia, v najväčších horúčavách radšej ani nevychádzajú von.

Avšak neustále rastúca neznesiteľnosť letných horúčav, aké u nás nikdy predtým nebývali, nie je ničím iným, ako odpoveďou prírody na neznesiteľnosť a neudržateľnosť drancujúceho prístupu ľudí k nej. A je to odpoveď tak pádna a tak rukolapná, že ju neprehliadne nikto. Ani tí, čo nevedia, že sme už v tomto roku začali žiť na ekologický dlh. Na absolútne každého z nás bez výnimky tvrdo dopadajú negatívne dôsledky toho, ako sa my sami správame voči prírode.

Sebectvo ľudí je však bezmedzné, pretože sú iba nemnohí, ktorí chápu tento súvis. Ktorí si uvedomujú toto vzájomné prepojenie. A je iba málokto, kto je ochotný a schopný vyvodiť z toho aj nejaké osobné dôsledky. Osobné dôsledky v zmysle obmedzenia vlastných nárokov a potrieb na takú mieru, aká bude pre prírodu prijateľná a udržateľná. Hovorí sa tomu osobná uhlíková stopa.

Pre milióny ľudí našej zeme sú ale toto všetko len obyčajné informácie, ktoré pustia jedným uchom dnu a druhým okamžite von tak, ako tisíce iných informácií. Pre milióny ľudí konštatovanie týchto skutočností nič neznamená a osobne sa ich nijako netýka. Nie sú ochotní vyvodiť osobnú zodpovednosť za katastrofálne horúčavy, za sucho, za každodenné vymieranie najrozličnejších živočíšnych druhov, za drancovanie dažďových pralesov, z ktorých za jedinú minútu ubudne plocha o veľkosti futbalového ihriska, a tak ďalej, a tak ďalej.

Ľudia sú hodnotovo orientovaní na konzumný spôsob života a v ňom má miesto iba čoraz väčší ekonomický rast a čoraz väčšie uspokojovanie vlastných materiálnych potrieb. V ňom je absolútne nemysliteľné nejaké dobrovoľné uskromňovanie sa. Veď predsa celá spoločnosť je postavená na spotrebe a rôznych službách, zameraných na uspokojovanie ľudského užívania si. Musel by byť predsa blázon ten, kto by sa dobrovoľne obmedzoval. A zvlášť vtedy, keď na to má! Keď si to môže dovoliť. Veď žijeme len raz, a preto si je treba života poriadne užiť.

Avšak ty, bezohľadný konzumný slepec, uváž jednu vec! Skús sa zamyslieť nad tým, aký býva osud toho, kto žije dlhodobo na dlh. Len si skús predstaviť, že bývaš v nejakom byte a neplatíš nájom. Ako dlho myslíš, že ti to bude tolerované? Budeš viacnásobne upozornený, a keď svoje dlhy nevyrovnáš a nezačneš pravidelne platiť nájomné, z bytu ťa vyhodia!

A presne tak isto, ty konzumný sebec, zaslepený svojim užívaním si, žiješ na ekologický dlh a príroda našej planéty ťa už dlhšiu dobu upozorňuje, aby si si bral len toľko, koľko ti môže dať. Upozorňuje ťa na to horúčavami, aké tu nikdy doposiaľ nebývali. Upozorňuje ťa na to suchom! Upozorňuje ťa na to prudkými a ničivými prívalovými dažďami! Upozorňuje ťa na to neúrodou a zdražovaním potravín! A upozorňuje ťa na to ešte mnohými inými vecami, ktoré ty nechceš vidieť.

Ty totiž chceš len stále nerušene pokračovať vo svojom konzumnom bláznovstve a nič iného ťa nezaujíma. Vedz však, ty sebec, že nakoniec dopadneš tak, ako každý iný, kto žije na dlh a koho jednoducho skôr, alebo neskôr vyhodia z bytu. A tak raz aj teba, ekologického zločinca a ničiteľa, vyhodí mocná Matka príroda zo svojho podnájmu na planéte Zem! Ba čo viac, bude ti upreté právo ďalej prebývať v celom tomto stvorení, pretože prázdnota a úbohosť konzumného materializmu sa do teba zažrali tak hlboko, že ich uctievaním si sa stal len bezduchým ničiteľom všade tam, kde sa nachádzaš. A preto, aby si už nemohol ďalej škodiť a ničiť, ti táto možnosť bude vzatá, a tebe nezostane celkom nič, len plač a škrípanie zubov.

Pamätaj, ty bezducho konzumný sebec, že jedine sem ťa privedú tvoje materialisticky prázdne hodnoty, ktoré si uctieval, a pre ktoré si vo svojej egoistickej slepote neváhal ničiť všetko okolo seba.

Ľudia nášho sveta uznávajú ničivé a rozvratné hodnoty, ktoré ich vedú a privedú k zničeniu a k rozvratu. Ak však chcú tomuto zničeniu a rozvratu zabrániť, musia zmeniť hodnoty, ktoré uznávajú. Musia sa preorientovať na hodnoty, ktoré nevedú k zničeniu a rozvratu, ale k harmónii a rozkvetu.

A k harmónii a rozkvetu vedú jedine hodnoty ducha! Vedie k nim jedine rozvíjanie a uctievanie hodnôt ducha!

Hodnoty ducha nie sú hodnoty materiálne, ktorých neprimerané nadobúdanie ničí a drancuje našu planétu! Hodnoty ducha nie sú peniaze, majetky, moc, sláva, konzum a užívanie si!

Hodnotou ducha je úsilie o spravodlivosť, čestnosť, dobro a ušľachtilosť! Hodnotou ducha je úsilie o pochopenie skutočného zmyslu vlastného života! Hodnotou ducha je hľadanie odpovedí na základné existenčné otázky, a síce kto sme, odkiaľ pochádzame a kam smerujeme. Hodnotou ducha je úsilie o približovanie sa k Stvoriteľovi. A čím väčšie budú ľudia vyvíjať úsilie o dosahovanie hodnôt ducha, tým bude na zemi lepšie, krajšie a harmonickejšie.

V tomto spočíva obrovský rozdiel oproti hodnotám matérie. Obrovský rozdiel, ktorý je dôkazom zásadnej neplnohodnotnosti a nedostatočnosti materiálno konzumných hodnôt, pretože čím viac sa ľudia zameriavajú na ich dosahovanie, tým je na svete horšie. Tým je na svete viac sebectva, chamtivosti, bezohľadnosti, závisti, nečestnosti, nevraživosti, násilia a biedy. Tým viac ľudia drancujú a ničia prírodu na celej planéte. To znamená, že to funguje úplne opačne, ako pri snahe o hodnoty ducha.

Človeče, spamätaj sa a hodnotovo sa obroď, aby s tebou Majiteľ sveta nakoniec nezatočil, ako so zlým nájomníkom, ktorý chcel žiť iba na dlh.