Čaká nás liberálno-maďarská koalícia?

I keď nechcem v prípade budúcoročných volieb príliš dramatizovať, určitá dramatizácia je na mieste.

Do parlamentných volieb ostáva ešte veľa času, každopádne, ako príspevok k uvedomeniu si ich dosahu a významu ponúkam aj tento svoj pohľad.

V prvom rade si treba uvedomiť, že Slováci ešte stále nemajú silné historické a národné povedomie. Samostatný štát bol založený len v roku 1993 a jeho predchodca z rokov 1939-1945 je v súčasnosti podávaný dosť jednostranne. Navyše sme v roku 2004 vstúpili do Európskej únie a NATO, čo našu suverenitu značne otupilo – ale isteže toho vinou zďaleka neboli len tieto dva štátoprávne akty, ale nepochybne k súčasnému stavu prispelo aj rozpredanie strategických podnikov, ktoré boli dovtedy v rukách štátu, taktiež za Dzurindovej vlády.

Vôbec nechcem slovenské dejiny znevažovať, ale treba si uvedomiť, že my Slováci ozaj nemáme v tomto ohľade také “tromfy” ako Česi, Poliaci či Maďari. Že uhorský štát bol aj naším? Je to iste pravda, ale vysvetľujte toto nejakému Západoeurópanovi či Američanovi, ktorý pozná len slovo “Hungary”. V zahraničí je jednoznačne Slovensko vnímané ako čosi nové – a pokiaľ ide o prvú SR, zmienky o nej nám v zahraničnom kontexte tiež nepomôžu (akokoľvek sami dobre vieme, o čo sa vtedy hralo a aké mal vtedajší prezident Tiso možnosti).

Ale poďme do “horúcej” súčasnosti. Simonovmu Maďarskému fóru prekáža formulácia “My, národ slovenský” v ústave, liberáli z SaS chcú rušiť jazykový zákon, lebo vraj obsahuje akési “mečiarovské” prežitky. A v nedávnych voľbách triumfovali progresívci a Zuzana Čaputová, ktorá vyšla z ich radov. V čase, keď sa zvyšok Európy uberá niekam úplne inam.

Prieskumy preferencií nám už teraz hovoria, že súčasná vládna koalícia nebude môcť pokračovať. Naproti tomu, ukazuje sa, že by mohol vzniknúť akýsi “super-zlepenec” strán súčasnej opozície.

Čím budú vlastne budúcoročné voľby také závažné? V prvom rade si treba uvedomiť, že tu existujú až dva silné politické prúdy, ktoré sa so slovenskou národnou myšlienkou “nekamarátia”. Ide jednak o maďarské strany, ktorých ideológia je spojená s výkladom dejín spoza Dunaja, jednak aj o liberálne strany. Veď som to už v tomto článku spomenul, ako ľahko tieto strany všetko národné obrátia buď na “mečiarizmus” (pod kultúrnym vplyvom “skvostov” ako bol film Únos) alebo na “extrémizmus” (k tomu tiež existuje filmová produkcia). Už dlhé roky spochybňujú takíto ľudia aj Maticu slovenskú a starajú sa o to, aby celý národ opakoval len mantru o stratenom národnom poklade a všetko pozitívne, čo Matica robí, ignoroval.

No a keďže slovenský národ má reálne stále nízke historické a národné povedomie, ľahko sa môže stať, že bude vytvorená vládna koalícia, ktorú utvoria práve liberálne a maďarské strany, pričom nebudú mať protiváhu. V súčasnosti je oproti liberálno-etnickému Mostu protiváhou zvyšok vládnej koalície. To sa voľbami môže úplne zmeniť. Dokonca nie je vylúčené, že liberálno-maďarský blok dosiahne až ústavnú väčšinu! Pokiaľ by sa k tomu približoval, znamenalo by to, že prípadne môže niekto z koalície aj odísť, ale liberálnu a neslovenskú vládu tu budeme mať naďalej. Navyše, dobre vieme o existencii “liberálnej” frakcie aj v radoch súčasného Smeru. Pokiaľ by sa k spomínaným silám táto frakcia pridala, je o vláde rozhodnuté. A navyše, po eurovoľbách vidíme, že vstup SNS do parlamentu je ohrozený. Čo nie je problém len pre skalných “dankovcov” a funkcionárov SNS, ale – z hľadiska toho, čo opisujem vyššie – aj pre národný tábor ako taký. To jednoducho treba uznať, nech už sú naše antipatie voči súčasnej SNS akékoľvek.

Do volieb je skutočne ešte času dosť, tak ho každopádne treba využiť aj na úvahy, ako skoordinovať národný tábor tak, aby sa v ňom priveľa hlasov nestratilo pod piatimi percentami. Snáď tento môj článok bude dobrou motiváciou k takým úvahám.