Žiaci i učiteľky sa v divadle červenali pri názornej ukážke …

Základná škola v Pezinku dostala ponuku na predstavenie “Pozor, dobrý pes! ” z bratislavského divadla Ludus. Podľa popisu na stránke divadla sa jedná o rodinnú komédiu o dospievaní. Škola dostala informáciu o vekovej hranici 11 rokov a viac. Dej vyzeral zaujímavo a tak sa pani učiteľky rozhodli zobrať svojich žiakov 6. ročníka “na kultúru”.

No už po chvíli si uvedomili, že predstavenie má od kultúry ďaleko, ba dokonca je úplne nevhodné pre 11 ročné deti. Okrem vulgárnych výrazov sa žiaci i učiteľky červenali pri názornej ukážke navliekania kondómu, ktorý predstavovala potravinová fólia, s tekutinou mliečnej farby vo vnútri. Jeden žiak to nezvládol a musel vyjsť s p. učiteľkou von zo sály. Celé predstavenie bolo popretkávané sexuálnymi narážkami a výrazmi, ktoré do kultúrneho a slušného slovníka nepatria. A už vôbec nie ušiam malých detí!

Pani učiteľky chceli počas prestávky so žiakmi odísť. Zhrozené išli za paňou z divadla, ktorá im ponuku poslala, spolu so žiakom, ktorý musel vyjsť von. Pýtali sa jej, ako im mohla poslať ponuku na takéto nevhodné a perverzné predstavenie. Pani z divadla sa čudovala, že vraj oni sú prví, ktorí sa sťažujú a že veď tam vlastne nič nevhodné nebolo. Nato sa ozval samotný žiak a uviedol pani z divadla “do obrazu”, že tam padli tieto výrazy a boli tam prezentované tieto veci. Dieťa muselo poučovať dospeláčku … Smutné je, že pani stále nechápala, prečo im to prišlo nevhodné.

Kde sú tie časy, keď deti po 20.00 televíziu nepozerali, resp. sa im zakrývali oči pri nevhodných scénach. Dnes už sa nad tým ani nepozastavíme, berieme to ako štandard, pretože je nám to dennodenne servírované z každej strany. Ale naozaj chceme, aby toto bola norma pre naše deti? Ako môžu mať tieto deti v dospelosti zdravé, fungujúce vzťahy a intimitu? Ako si môžu vážiť a mať v úcte seba a svojich budúcich partnerov? Keď na mieste, kde by mal byť deťom prezentovaný ideál, predstavenie, ktoré by ich malo posúvať morálne a k ušľachtilým hodnotám sa učia veci ich veku nielen neprimerané, ale aj znevažujúce tieto hodnoty.

Dobrá správa tohto príbehu je, že v našich deťoch ešte stále istá citlivosť je. Ale otázka je, dokedy to tak bude. Keď my, dospelí, sme necitliví už pri zrode nového života a nemáme problém nenarodené dieťa aj napriek jeho tlčúcemu srdiečku poslať na smrť.                      V niektorých štátoch sveta už pochopili zvrátenosť abortu a prijali adekvátne zákony na ochranu nenarodených detí.

Ak my, ktorí sme za deti zodpovední, sa budeme len benevolentne prizerať, ako sa kedysi bežné normy a hodnoty cielene degradujú a štandardy posúvajú tam, kde ich ledva zvláda slušný dospelák, nieto ešte malé dieťa, potom onedlho môže nastať situácia, že napr. lekári, ktorí z týchto detí vyrastú, odmietnu liečiť ľudí nad 70 rokov z dôvodu zbytočnosti zdravotnej starostlivosti, tak ako to nedávno navrhovali v Holandsku.

Je veľmi dôležité, aby sme my, ktorí chceme žiť tradičné, kresťanské hodnoty, ich aj VEREJNE HÁJILI A PROPAGOVALI. Čím hlasnejšie to budeme teraz robiť, tým menej sa potom v budúcnosti budeme musieť báť pustiť svoje dieťa napr. aj na nejaké to “detské” divadelné predstavenie.

(Pozri aj moje ďalšie blogy: https://blog.hlavnespravy.sk/author/maria-benovaphdr/)

PhDr. Mária Benová