Ako si pápež Ján Pavol II. vybral projekt slovenskej sochárky Ľ. Cvengrošovej na svoju oficiálnu medailu

Ako si pápež Ján Pavol II. vybral projekt slovenskej sochárky Ľ. Cvengrošovej na  svoju oficiálnu medailu

Všetko sa to začalo vo Varšave,  keď prvý riaditeľ Slovenského inštitútu Ján Budziňák  usporiadal výstavu akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej.  Na Veľvyslanectve SR  sme mali vtedy doslova  pár obrazov, z toho  jeden s podobou stovežatého  mesta, čo  ostalo po federácii. V rezidencii veľvyslanca, ktorú sme prerobili zo sídla federálneho  vojenského pridelenca, umelecké predmety neboli.  Poprosil som vtedy majsterku o zapožičanie velikánskych reliéfov sv. Cyrila a Metoda a ich pozývateľa, nášho panovníka Rastislava,  na stálu expozíciu. Bez váhania návrh  prijala. Obaja svätí sa napočúvali ako som o ich misii hovoril Poliakom a všetkým hosťom našej ambasády.  

         Keď sme Majsterke chceli reliéfy vrátiť po ukončení mojej misie v Poľsku, navrhla, aby som si ich vzal do Ríma, kde nám opäť naši patróni poslúžili. A nielen to. Dostal som sólo velikánsku medailu s podobizňou nášho svätého Gorazda. Pre pápeža. Gratis. Len tak, lebo chcela.

         Po odovzdaní poverovacích listín  veľvyslanca SR pri Svätej stolici, dnes už svätému, pápežovi Jánovi Pavlovi II., som  Jeho Svätosti ešte odovzdal  podobizeň slovenského svätého.  Papa Wojtyla  zareagoval:„Tak, z Nitry do Krakova!“, čím sa prihlásil k tvrdeniu historikov,  že svätý Gorazd bol ten, ktorý  christianizoval časť dnešného južného Poľska.

        Reliéfy solúnskych bratov a nášho Rastislava boli, spoločne s jej hlaholským textom  „Otče naši…“  na plátne,  pri mnohých významných stretnutiach v našej ambasáde pri Svätej stolici. Ba boli vystavené i vo Vatikáne na výstave európskeho umenia. Z Vatikánu putovali cez Bratislavu na naše Veľvyslanectvo do Minska. Tam mi okrem iného  pomáhali  pri mojom lobovaní za vznik prekladu  Konštatínovho  Proglasu do bieloruštiny.

        Dlho ma mátala myšlienka ako Majsterke poďakovať za jej nezištnú pomoc, gesto, za srdce.  Pápeži si dávajú na každý rok pontifikátu raziť pápežské medaily, ktoré dostávajú významné návštevy z celého sveta, majú ich k dispozícii kardináli i apoštolskí nunciovia.

Navrhol som Ľudmile Cvengrošovej, aby urobila projekt medaily Jána Pavla II. na 21. rok jeho pontifikátu. Získal som informáciu, že na rube má byť motív Boha Otca. Našťastie som jej bol povedal, že máme asi dve promile šance na úspech. Majsterka sa dala nahovoriť, po nejakom čase mi autobusom  poslala do Ríma  gypsové  projekty averzu i reverzu medaily, ktoré som zaviezol do Vatikánu. Potom nastalo dlhé obdobie čakania, ktoré nás ťažilo. Vatikánska komisia preskúmala všetky projekty,  bolo ich vraj niekoľko  desiatok !  Konečné rozhodnutie a výber mal urobiť sám pontifik. Pápež  Ján Pavol II. si z predložených projektov medailí vybral návrh slovenskej sochárky !  Nádherné medaily boli vyrazené v troch kovoch, každá má  certifikát s číslom. A v certifikáte je informačné  minicurriculum autorky Ľ. Cvengrošovej zo Slovenska, z Radošinej. Mali sme radosť, bolo to ako vyhrať majstrovstvá sveta. Jej dielo išlo do celého sveta a tam zostalo. Dnes je na všetkých kontinentoch, v mnohých múzeách, cirkevných i súkromných zbierkach. Dostali ho králi, prezidenti, premiéri, ministri, vzácni pápežovi hostia. Poprosil som pápežovho osobného sekretára, dnešného kardinála Stanislawa Dziwisza, aby sa autorka pápežskej medaily  mohla  zúčastniť na súkromnej svätej omši v pápežovom letnom sídle v Castel Gandolfo. Prosbe vyhoveli. Bolo nás tam pár, musím prezradiť, že pani  Cvegrošová rušila fotografovaním s bleskom pápeža pri jeho rozjímaní. Človek z jeho ochranky mi prišiel povedať, aby som ju upozornil, že tam nesmie fotiť ani pápežov osobný fotograf. Povedal som im, že pani  chce študovať profil Jeho Svätosti na ďalšiu medailu… Majsterke som však jemne  naznačil, aby prestala. Po skončení omše na to  reagovala: „Šéfe, a kto by vám urobil takéto fotky rozjímajúceho pápeža!“  A bolo po diskusii.  Majsterka ešte raz šokovala vatikánskych úradníkov, keď  s ňou hovorili o honorári. Nechcel som byť pri tom, ale  ma zavolali, lebo sa nevedeli dohodnúť. Dôvodom nebol jazykový problém, ale žiadosť nie bohatej slovenskej umelkyne, ktorá im povedala, že honorár prijme, ale nie do vlastných rúk. Praje si, aby ho previedli na účet Matky Terezy. A ona sa uspokojí s pár medailami, ak to nebude problém. Medaily  ako honorár za projekt pápežskej medaily dostala.  Takto sa majsterka Cvegrošová správala k budúcim  svätým.

    Ľudmila Cvegrošová  vytvorila neskôr  desiatky diel: cyklus uhorských vladárov, kolorované reliéfy s motívmi významných žien sveta, korunovačné medaily, bustu Alexandra Dubčeka,  Bratislavské zvony,  súsošie sv. Cyrila a Metoda v Blatnohrade /Zalaváre/ i impozantné, zatiaľ málo docenené  dielo 135 portrétov pontifikov od Petra do Františka.

      Ale aj tak medaila Jána Pavla II., vyrazená vo Vatikáne,  bola  jedinečná.

      Majsterka prezentovala Slovensko v zahraničí  skromne, od srdca, po tichu a bez nároku na slávu a peniaze.

Z pripravovanej knihy spomienok  veľvyslanca Mariána  Servátku