Rómovia na Slovensku

Poďme sa najprv pozrieť na to, prečo je na Slovensku tak veľký počet Rómov a neskôr sa pozrime aj na návrhy, ktoré by nám mali pomôcť riešiť problém najmä neintegrovaných Rómov z osád.

Rómovia pochádzajú z Indie a do strednej Európy sa sem dostali po súši cez Blízky východ a postupne išli ďalej až na Balkán. Na naše územie začali prvé skupiny prichádzať niekedy v 12 až 13 storočí. Ich prvé zmienky sa viažu na oblasť Spiša, kde sa už od začiatku ich pobytu na Slovensku utvorila pomerne veľká komunita Rómov, ktorá tu žije do dnešných dní. Rómovia sa neusádzali len na Slovensku, ale aj na Balkáne a tiež v Maďarsku, Rakúsku, Nemecku, Poľsku a neskôr aj ďalej na západ vo Francúzsku a južnou trasou cez severnú Afriku aj v Španielsku a Portugalsku. V tomto období, ale ich počet nebol veľký. Väčšinou sa jednalo o kočovné skupiny, skladajúce sa z niekoľko stoviek členov. Ich vzťah k majoritnému obyvateľstvu bol problematický od prvého zoznámenia a ten sa vo väčšine štátov Európy nezmenil ani doteraz. Rovnako aj príčiny problémov ostali stále tie isté a to hlavne spôsob života, ktorý je výrazne odlišný od spôsobu života majority v daných krajinách. Medzi najväčšie problémy ktoré sú spomenuté aj v historických kronikách patrí ich kriminalita, pochybné obchodovanie spojené s rôznymi podvodmi, kočovný spôsob života, nechuť pracovať rovnakým spôsobom ako pracuje majorita a neschopnosť sa integrovať. Ich počet sa na našom území neustále zvyšoval z viacerých dôvodov.

Prvé čítanie Rómov na území Slovenska je z roku 1770 kedy sa udáva počet 18 až 20 tisíc Rómov. Treba povedať, že v tejto dobe na naše územie prúdi veľa Rómov zo západnej Európy kde boli prenasledovaní a vyhnaní veľmi tvrdými zákonmi a to najmä z Francúzka, Nemecka, Česka a Rakúska naspäť do Uhorska, kde bolo ich prenasledovanie oveľa miernejšie alebo takmer neexistovalo. Neskôr v 19 storočí sem prišiel pomerne veľký počet Rómov z Rumunska, kde bola oveľa nižšia životná úroveň než na Slovensku, ktoré patrilo k najrozvinutejším častiam Uhorska. Ďalší údaj je z roku 1893 kedy sa udáva číslo 36 tisíc. Pred druhov svetovou vojnou ich na našom území bolo takmer 100 tisíc.

Cez druhú svetovú vojnu dochádzalo k masívnemu prenasledovaniu aj vyvražďovaniu Rómov na celom území Európy, vtedy kontrolovanom Nemeckom. Treba však dodať, že na Slovensku do obsadenia Nemeckou armádou v roku 1944 nebolo ich prenasledovanie tak razantné, ako v okolitých krajinách. Po druhej svetovej vojne ich počet klesol na 85 tisíc avšak hlavne z dôvodu, že hneď po vojne bolo pomerne veľa Slovenských Rómov presunutých do vyľudneného Českého pohraničia. Po prevrate v roku 1947 sa začala najväčšia snaha o ich začlenenie do spoločnosti. V minulosti bolo vydaných mnoho zákonov a opatrení, ktoré sa o to snažili, ale žiadne opatrenia neboli tak masívne ako za komunistov. Rómovia mali byť presunutý z osád, kde dovtedy žili do miest v celom Československu, aby sa čo najviac znížila ich koncentrácia na jednom mieste, čo malo výrazne urýchliť ich integráciu. Dôvodom bola snaha ich čo najskôr začleniť do spoločnosti a to tak, že im boli pridelené mestské byty a dostali pridelené aj pracovné miesta.  Životná úroveň mnohých Rómov v tomto období výrazne vzrástla, bohužiaľ sa mnohí nedokázali začleniť do spoločnosti a neustále pretrvávali problémy medzi nimi a ostatným obyvateľstvom. Väčšina nových bytov, ktoré dostali bola pomerne rýchlo zdevastované a ich pracovné návyky boli tiež neustálim problémom, takže pomerne často sa stávalo, že pracovali len symbolicky, aby štát mohol vykazovať nízku nezamestnanosť.

V roku 1980 ich na Slovensku bolo približne 200 000. V tomto období prestáva ich presun do miest pretože sa ukázalo, že daná politika nepriniesla očakávané výsledky a začína ich spätný presun do okrajových častiach miest a tiež späť do osád. Tento trend sa ešte zosilnil po roku 1989 kedy sa veľká časť Rómov stala nezamestnaná a kvôli nesplácaniu boli odsunutý takmer z každej hodnotnej budovy v centre miest. Treba však podotknúť, že tento proces prebiehal veľa rokov a stále prebieha.Avšak z centier slovenských miest sa už ich komunity takmer úplne vytratili. Po roku 1989 neexistujú žiadne presné údaje o ich počte, pretože pri sčítaní si každý určuje svoju národnosť sám a veľká časť Rómov si preto určila svoju národnosť buď ako Slovenskú alebo Maďarskú. Za najreálnejší odhad ich súčasného počtu pri spriemerovaní viacerých odhadov je počet 500 000. Ich populácia najmä v osadách bude naďalej stúpať a to rýchlejšie ako u majority.

Na ďalší rozptyl Rómov medzi majoritu a výstavbu veľkého počtu bytov už nebude dosť peňazí avšak toto riešenie sa v minulosti neosvedčilo ani pri ideálnejších podmienkach než aké máme teraz, takže túto alternatívu by sme mali vylúčiť. Pri riešení sa treba zamerať na 3 dôležité problémy a to je kriminalita, nezamestnanosť a veľmi zlé životné podmienky v porovnaní s majoritou.

Tieto problémy sa najviac ukazujú v Rómskych osadách a ich okolí. Na kriminalitu v Rómskych osadách a ich okolí je najlepším riešením pôsobenie Rómskych hliadok. Tieto hliadky ,ktoré samozrejme nie sú dokonalé majú oproti štátnej polícií mnoho výhod. Napríklad ich členovia sa vždy zdržiavajú v osadách alebo v ich blízkosti a preto sú takmer vždy na mieste. Taktiež veľmi dobre poznajú miestne problémy a dokážu s miestnymi obyvateľmi komunikovať lepšie než niekto z vonku. Pri rôznych menších problémoch môžu zasiahnuť a zabrániť tomu aby sa situácia nevyhrotila a nevyžiadala si tak zásah polície.

Ďalším problémom je nezamestnanosť kde riešenia na štátnej úrovni veľmi nepomáhajú, pretože s neprispôsobivými občanmi treba pracovať jednotlivo. Preto je najlepšie nechať pôsobiť miestne orgány na obecnej a úrovni krajov a pomôcť im v ich činnosti.

Najväčší problém zvýšenia životnej úrovni veľkého počtu Rómov v osadách je to, že rodičia, ktorí sú nezamestnaní majú veľký počet detí o ktoré sa nedokážu postarať.  Pretože najefektívnejšia motivácia je vždy pozitívna mali by sme namiesto trestania rodičov znížením dávok za to, že majú deti keď sú obaja dlhodobo nezamestnaní motivovať ich k tomu, aby v takomto prípade žiadne deti nemali, keďže sa nedokážu postarať ani sami o seba. Najefektívnejšia motivácia hlavne pre túto skupinu ľudí je finančná. Dané opatrenie je pomerne unikátne avšak jeho efekt bude presne taký aký potrebujeme a to preto, že budeme motivovať ľudí, ktorí nemajú zamestnanie a musia žiť s podpory a to sú najmä Rómovia v osadách k tomu aby nemali deti, keď sa o ne nedokážu postarať. Dané opatrenie zvýši naše sociálne výdavky avšak z dlhodobého hľadiska má mnoho pozitív a to najmä zníženie počtu detí, ktoré žijú vo veľmi zlých podmienkach. Vďaka tomu v budúcnosti výrazne klesne počet ľudí ktorí, vyrastajú v katastrofálnych podmienkach. Výstavba bytov pre Rómov sa veľmi neosvedčila. Najlepšie bude, keď si oni sami postupne zaplatia za pozemky (určite aj splátkami kvôli ich veľmi nízkym príjmom a problémom s hospodárením v domácnostiach) , kde budú bývať, alebo už bývajú a sami si aj postavia či opravia svoje domy. Bez svojej vlastnej snahy svoju zlú situáciu nezmenia.  Samozrejme, že súčasná situácia sa nezlepší hneď, ale až v dlhodobom horizonte, ale napriek tomu je veľmi dôležité aby sme sa postupne dostali na správnu koľaj, pretože zatiaľ to vyzerá, že sa situácia vyvíja k lepšiemu len veľmi pomaly a to demotivuje obidve strany Rómov aj majoritu čo je stav, ktorému sa musíme za každú cenu vyhnúť.