Pár slov na záver roka 2018

Zhoväďujte predstaviteľov nenávideného režimu, nečakajte kým sa zhovädia sami. Výsmech a hanba je to, čoho sa najviac obávajú. Túto vetu som napísal pred rokmi v jednom blogu na Pravde. Máme za sebou úspešný rok, kedy sa predstavitelia štátnej moci zhoväďujú sami ako na bežiacom páse. My, občania, nemusíme robiť prakticky nič, stačí sa len prizerať ako našich politikov dobiehajú ich vlastné skutky. Krásne sa pred nami demaskovali najvyšší predstavitelia štátnej moci a ďalší im úspešne sekundujú. Dobehla ich karma, tak sa to ľudovo hovorí. Zákon príčiny a následku.

Tak si to zhrňme:

Prezident SR Andrej Kiska, podvodník s pozemkami pod Tatrami. Pamätná je jeho veta o tom, že ľudské práva nesmú byť nadradené obchodným záujmom. V duchu tejto vety je zakódované aj jeho počínanie. Na základe jeho konania by sme ju mohli preformulovať do podoby, že ľudské a majetkové práva iných osôb nesmú byť nadradené jeho obchodným záujmom.

Odstúpený predseda vlády a aktuálny predseda Smeru-SD Robert Fico býva v byte daňového podvodníka, ktorý zatiaľ nemieni opustiť. Podľa portálu Aktuality.sk platby za nájom sú neporovnateľne nižšie, ako je bežné na trhu. Mohli by sme rozdiel výšky skutočného a trhového nájmu definovať ako úplatok, alebo profit za zatiaľ nedefinované služby? Myslím, že úplne jednoznačne.

Najnovšie sa v plnej nahote odhalil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Nevadí mi jeho svetonázor, každý nejaký máme. Vadí mi jeho bezzásadovosť. Jeho osobné ambície povyšuje nad záujmy občanov SR a to dokonca urážlivým, dehonestujúcim spôsobom. Lenže tento problém je skôr psychologický (ak nie psychopatický). Ak si nevážim seba, nevážim si ani ľudí okolo seba. Pocit dôležitosti a nenahraditeľnosti tohto človeka vážne poškodzuje záujmy občanov Slovenskej republiky. Jeho vyhrážanie sa demisiou, jej následné podanie a jej opätovné stiahnutie vypovedá o tom, že slovo tohto človeka nestojí za fajku dymu. Keby som mal napísať skutočne to, čo cítim, článok by bol nepublikovateľný. Ako chce pán Lajčák ďalej zastupovať záujmy Slovenskej republiky v zahraničí? Ako sa na jeho bezzásadovosť budú pozerať jeho zahraniční partneri? A ako teda budú s ním jednať? Alebo sú ľudia do tejto funkcie vyberaní práve na základe tejto charakterovej črty? Nehovoriac o tom, že do tohto diania má čo povedať Ústava SR.

Kapitán Národnej rady SR je kapitola sama o sebe. Najnovšie odhalenie jeho prešľapov hovorí o tom, že napísal rigoróznu prácu, ktorú zrejme nikdy nenapísal.

Aby sme neostali len pri štátnej moci, je potrebné spomenúť predsedu strany SAS Richarda Sulíka, ktorý je pripravený prevziať moc. Už táto veta hovorí za všetko. Sulík, ktorý nedokáže uriadiť ani vlastnú stranu. Fakt úsmevné.

Tak títo a im podobní ľudia držia v rukách moc v štáte. Alebo ju chcú uchopiť. Vyhlásenia politikov po komunálnych voľbách, kedy sa takmer každá politická strana pasovala za ich víťaza, svedčia o nedostatočnej sebareflexii. Za chvíľu budeme musieť našich politikov oplotiť, aby nenarúšali fungovanie štátu. Na piesočku sa budú môcť hrať aj naďalej, ale nebudú môcť zasahovať do chodu spoločnosti. Oni si ani nevšimnú, že moc preberá do rúk občan.

Takže rok 2018 sa niesol v znamení demaskácie. Nasledujúci rok bude rokom deratizácie. Znamená to toľko, že začneme očistu spoločnosti a potkany budú postupne vyhnané zo svojich funkcií, čo otvorí cestu k skutočnej občianskej spoločnosti. Želám nám veľa odhodlania v realizácii našich zámerov. Všetko dobré..