Vreckový návod na revolúciu, alebo cesta k zmene spoločensko-ekonomického systému na Slovensku 10.

Piate cez deviate

Postupne sa dostávame k ekonomickým riešeniam fungovania budúcej spoločnosti. Chcel by som preto dopovedať myšlienky týkajúce sa spoločnosti, ktoré som s rôznych dôvodov zatiaľ nevyslovil. Najskôr sa v krátkosti vrátim k predchádzajúcemu blogu, pretože vyvolal rozpory medzi čitateľmi.

Slovensko

Spomínať v minulom článku Kováčove amnestie nebolo podstatné. Nerád by som vysvetľoval pointu článku, to ponechám na čitateľa, ale pre ucelenosť pár slov. Michal Kováč taktiež hrubým spôsobom využil možnosti, ktoré mu dávala ústava a omilostil svojho syna. Plne sa stotožňujem s názorom, že tak nemal urobiť, hoci… z ľudského, alebo rodičovského hľadiska jeho počínanie chápem. Možno vedel viac, ako vieme my. Prečo? Celá kauza Technopol niesla znaky spravodajskej hry. O to prínosnejšie by bolo, keby bola bývala vyšetrená. Bol to snáď prvý prípad, v ktorom sa objavilo meno Kočner. Táto osoba od tých čias figurovala v mnohých kauzách, ktoré nesú rukopis tajnej služby. A nemusí to byť práve tajná služba štátu. Vzťah vtedajšieho premiéra a prezidenta nesie v sebe hlbšie posolstvo. Práve Mečiarove amnestie určili vývoj štátu na desaťročia dopredu. Ako? S tým nech sa popasujú historici. Pre nás je dôležité poučenie, že vnášanie osobnej animozity do riadenia štátu vedie ku katastrofe. Neschopnosť politikov povzniesť sa nad vlastnú ješitnosť a riešiť vecné problémy spoločnosti, alebo prekonať ideologické, alebo osobné rozpory, nielenže brzdí rozvoj spoločnosti, ale vracia ju v čase späť. Vzťah týchto dvoch politikov bol našim vlastným obrazom, zrkadlom našich medziľudských vzťahov. Nechuť dnešných politikov právne sa vyrovnať s Mečiarovými amnestiami občanovi hovorí, že podobné zneužitie moci sa môže kedykoľvek zopakovať. A zákonne! Táto doba vygenerovala politikov, z ktorých posledným významným je Róbert Fico. Po jeho odchode budú započaté systémové zmeny v riadení štátu. Bude tretím a posledným. Každého z predchádzajúcich poslali do minulosti občania a napomohli tomu ich vlastné chyby. Je pravdepodobné, že tak skončí aj Fico. Tohto sú si vedomé aj štruktúry moci stojace v pozadí, práve preto sú na politickú scénu nasadzované nové strany, ktoré majú osloviť občana „novými“ ideami. Záver článku je viac menej symbolický. Práve tí, ktorí dnes najviac krivia zákony, budú neskôr najviac volať po spravodlivosti. Nie je preto jedno, kto prevezme moc v štáte, či to budú občania, alebo iný ideologický protivník. Ak to bude len iná ideológia zostávame v začarovanom kruhu dovtedy, pokým spoločnosť neprijme myšlienky iného usporiadania. Občania musia dozrieť a prijať. Potom bude spoločnosť pripravená na novú koncepciu riadenia. Všetko to prekrúcanie zákonov a rozpad spravodlivosti môže mať za následok prirodzený príklon spoločnosti k autoritárskemu riadeniu. Tento psychologický aspekt nám je vštepovaný od detstva. Preto významná časť spoločnosti doteraz inklinuje k silným vodcom. Otec, znamená zákon. To je dôvod zvyšovania sa možnosti povolania vodcu s autoritatívnymi črtami do čela štátu, od ktorého sa bude očakávať znovu nastolenie pravidiel a poriadku v štáte.

Európa

Aj v Európe sa objavili futuristické myšlienky, ktoré budú určovať smer ďalšieho vývoja spoločnosti. Spoločná Európa je projekt budúcnosti, v súčasnosti postavený na nesprávnych základoch. Preto musí byť súčasná EÚ rozvalená, aby na jej troskách mohla byť postavená nová. Treba len dúfať a urobiť všetko pre to, aby to nebolo na troskách vojny. Nedávno bola v alternatívnych médiách pranierovaná myšlienka zoštátňovania súkromného majetku, aby mohol byť využívaný migrantmi. Teraz ma ukameňujete, ale táto myšlienka je správna, má však viacero rovín. Ak chceme vybudovať fungujúcu perspektívnu spoločnosť, musíme si položiť základnú otázku, ktorú ešte viackrát pripomeniem: Čo je pre spoločnosť užitočné? Postupne sa mení a bude sa meniť výrazne náš vzťah k vlastníctvu a dôjde aj k zoštátňovaniu. Bližšie to rozoberiem v ekonomických úvahách. Druhá rovina je, že nedokážeme pomôcť vlastným občanom a chceme priorizovať prišelcov. Každá spoločnosť si musí chrániť svoje výdobytky, v opačnom prípade dochádza k rozvratu. Inak, migranti prichádzali aj v minulosti a aj do našej kultúry. Nie však tak masovo a začlenili do existujúcej. A to je dôležité. Myslím však, že touto témou sa nemusíme v strednej Európe bližšie zaoberať, pokiaľ by nedošlo k nanúteniu kvót zo strany EÚ. Bol by to posledný klinec do rakvy únie, preto je táto záležitosť v súčasnosti neaktuálna. Súčasná vlna migrantov si prišla do Európy vziať len to, čo im patrí. Má to súvislosť s koloniálnym panstvom, preto ich kroky prirodzene smerujú do západných krajín. Ako sa bude postupne stabilizovať situácia v Sýrii, tok migrantov zo smeru z Turecka do Európy vyschne. Vo vojne zmietanom Blízkom východe bude však narastať počet vnútorných migrantov. Rýchle skončenie vojny v tomto regióne je veľmi vzdialené a konflikt ešte len bude kulminovať. Bude však rásť počet migrantov z Afriky do Európy. A to je ďalšia rovina, ako sa Európa v záujme vlastného zisku zaslúžila o rozvrat štátov severnej Afriky. Takže ak chcem chrániť vlastnú kultúru, musím sa s podobnou úctou a rešpektom stavať aj ku kultúram iných národov. V tejto otázke je naše vedomie na hony vzdialené mysleniu Západu a to bude jedným z dôvodov zmeny vzťahov medzi európskymi štátmi. Väčšina našich občanov sa nikdy nestotožní so Západom presadzovaným liberalizmom. V našom ponímaní sú dôležité tradičné hodnoty rodiny a dôraz je kladený na spoločnosť – komunitu. V čase po revolúcii chodilo k nám mnoho lektorov zo zahraničia a bol som sám svedkom ich údivu a prekvapenia: „Vy všetko robíte spolu. Spolu sa učíte, spolu obedujete, spolu chodíte do kina…“ Šokovalo ich toto správanie, pretože v ich domovských krajinách je dôležitá individualita. Uprednostňovanie jednotlivca bude príčinou rozpadu západnej kultúry. V tomto kontexte nie je pre našu spoločnosť prijateľný ani kapitalistický systém. Je pravdepodobné, že pri prvej možnosti nastolíme harmóniu vo vlastnom bytí, zmeníme ekonomický systém a slovanské krajiny budú v budúcnosti udržiavať blízke vzťahy medzi sebou a aj s Ruskom. Mnohí sa obávajú rozpadu EÚ z dôvodu obmedzenia možnosti pohybu. Cestovanie bol aj jeden z hlavných dôvodov pádu socialistického systému u nás. Voľný pohyb osôb bude zachovaný, pretože vývoj spoločnosti smeruje k stieraniu hraníc. Je celkom možné, že postupom času zaniknú aj štáty. Ale vývoj bude prirodzený, založený na spolupráci susedných regiónov, bez nutnosti diktátu.