Boj proti „pravicovému“ extrémizmu v EÚ a jeden slovenský rozsudok

Médiá kol-dokola omieľajú pravicový extrémizmus. Je „no-no-no“ a „ty-ty-ty“ a „bu-bu-bu“. Neomarxisti, vôbec netušiac, že nimi sú, si ho preventívne „ošetrili“ aj ďalšou progresívnou a represívnou novelou slovenského trestného zákona. Vzápätí prišlo experimentálne „bum-bum“ pre Rudolfa Steigaufa, člena Slovenskej ľudovej strany (SĽS), za jeho verejné statusy na sociálnej sieti Facebook až na 40 mesiacov nepodmienečne.
Rozsudok vo veci Rudolf Steigauf (11 strán na mojom fb profile):
https://www.facebook.com/juraj.rezo.5/posts/1699012183761871?notif_t=feedback_reaction_generic&notif_id=1481194818235862
Právnik Roman Ruhig, ktorý pre Hlavné správy poskytol svoj právny názor na rozsudok, študoval právo na škole Fakulta práva Janka Jesenského v Sládkovičove.
V prvom článku je prístup aj k názorom niektorých poslancov:
https://www.hlavnespravy.sk/pravnik-roman-ruhig-o-rozsudku-40-mesiacov-nepodmienecne-sudca-rudolfa-steigaufa-viackrat-nazval-rudolfom-schusterom/858086
https://www.hlavnespravy.sk/sloboda-slova-alebo-extremizmus-vyjadril-svoj-nazor-na-facebooku-revucky-sud-mu-vymeral-40-mesiacov-nepodmienecne-co-like-to-mesiac/855592
Ako autor tohto článku, nie som právnik, ale ako pomerne slušne vzdelaný občan, čo je demokratickou spoločnosťou vítané, mám teda aj aké-také právne vedomie, ktoré zakladá moje právo na svoj vlastný „právny“ názor, s ktorým sa verejne podelím (čo už vítané vždy a pre každého byť nemusí) 🙂
Rozsudok OS Revúca je zrejme precedens Nemá ešte potrebnú širšiu oporu v judikatúre. Samosudca ho doložil znaleckým posudkom o pôvode a vlastníctve notebooku a autorstve posudzovaných skutkov, v rozsudku ale chýba najmä odborný znalecký posudok v samotnej veci (niet reálnych odborníkov a súdnych znalcov pre oblasť extrémizmu). Na úrovni PZ niet vyškolených vyšetrovateľov trestných činov extrémizmu a ministerstvo spravodlivosti tiež ešte nemá vytvorený, hoc už kreovaný znalecký odbor.
O rozsudku OS Revúca pod spisovou značkou 1T17/16 6816010080, proti Rudolfovi Steigaufovi, z 5.10.2016, bude rozhodovať Krajský súd Banská Bystrica. Samotnému pojednávaniu predchádzal trestný rozkaz sudcu, v ktorom bola stanovená podmienka dva roky. Steigauf však podal voči trestnému rozkazu odpor, čo následne viedlo k obdivuhodne vysokému nepodmienečnému trestu.
Na Slovensku zatiaľ neexistuje dostatočná judikatúra, o ktorú by sa bolo možné kvalifikovane oprieť, z rozsudku a povahy veci ale vyplýva, že pravdepodobne ide o súdny aktivizmus a subjektivizmus v opore o nič, len o trendy, a ponad osobnú vôľu sudcu, poplatného systému na politickú objednávku, ktorá súvisí s prijatím novely trestného zákona vo veci trestného činu extrémizmu. Rozsudok je výsledok politickej objednávky, štátna represia zameraná najmä na takzvaný pravicový populizmus a extrémizmus je dôkaz slabosti a neschopnosti systému moci a vládnutia. Je kontraproduktívna. Preferencie ĽSNS v reakcii na rozsudok neklesajú, naopak, stúpajú. Prieskumy ukazujú na mládež. Nevidno a nepočuť žiadne „ty-ty-ty!“ ani „bu-bu-bu!“ smerom k radikálnym liberálnym ľavičiarom. Ibaže to celé je bezprizorný a úplne zbytočný humbug, ktorý by bolo možné riešiť reálnym návratom k rozumu a korektnou výmenou názorov na neutrálnej a neutrálne moderovanej pôde, ak by takou bola pôda RTVS, ktorá sa zo zákona vydáva za nezávislú, apolitickú a verejnoprávnu, a nie na námestiach a verejných priestranstvách, alebo sociálnych sieťach, tobôž takýmito “pionierskymi” scestnými trestnými rozsudkami, dokazujúcimi bezmocnosť systému moci, ktorý je sám príčinou extrémizmu, ako kontraproduktívnej reakcie na jeho (ne)politiky alebo anti politiky, proti reálnym potrebám občanov a spoločnosti. Vyzerá to tak, že čím vyšší pokles nedôvery občanov voči systému (korupcia – Slovensko je na druhom mieste odspodu, pod ním je posledné už len Mexiko, a svojvôľa systému moci), tým je intenzívnejšia represia moci smerom k nespokojných občanom: „náhubkový“ parlamentný zákon o rokovacom poriadku, novela trestného zákona proti prejavom pravicového (!) ale, prečo nie zároveň aj ľavicového extrémizmu?
Malá úvaha (názor) na definície extrémizmu: O extrémizme sa ale dnes hovorí veľa, a keďže sa niet o čo príliš oprieť, na takom základe nie je možné postaviť korektný trestný zákon, pomenovať trestný čin, ani viesť trestné stíhanie vo veci extrémizmu. Neexistuje vlastne ani medzinárodne prijatá a uznaná definícia extrémizmu.
Politický extrémizmus verbálny (slovo, písmo) a neverbálny (konanie a skutky) je domáhanie sa chcenej politiky presadzovaním politických cieľov krajnou extrémnou pravicou alebo krajnou extrémnou ľavicou. Oba druhy politického extrémizmu útočia na základy demokratického systému, štátneho zriadenia, ale aj základných ľudských práv a slobôd.
Slovenská wikipédia načrtáva len vágny pokus o definíciu extrémizmu, viac prepracovaná je ale česká wikipedie (heslo, tag – extremismus). Taká definícia extrémizmu ale nedáva oporu pre právny názor, objektívne v opore o presne definovaný skutok a rozhodovanie vo veci.
Extrémistické konanie slovom, písmom a skutkami sa vymyká zo štandardného rámca spoločensky akceptovateľnej politiky a politických nástrojov, používa prostriedky, ktoré sú pokračovaním politiky nepolitickou cestou, pričom tak je definovaná aj vojna, a takto vznikajú aj ozbrojené krvavé revolúcie, ale aj ozbrojený, násilný, ideologicky, nábožensky a politicky motivovaný terorizmus.
Spravidla ide o pravicový a ľavicový alebo náboženský extrémizmus, pričom oba sa radikalizujú do spoločensky neakceptovateľnej roviny slovom, písmom a skutkami. Ľavicový politický extrémizmus predstavuje prechod od umierneného liberalizmu k ľavicovému radikalizmu, prekračuje parketu libertariánstva až k anarchizmu (ide o odpor k akémukoľvek systému a spoločenskému poriadku).
Spoločenský, mediálny a trestnoprávny diskurz sa sústreďuje len na pravicový, ale ľavicovému extrémizmu nevenuje žiadnu pozornosť (iba konštatuje jeho existenciu).
Oba typy extrémizmu majú spoločné znaky na pozadí mu predchádzajúcich otvorených prejavov nenávisti (hate speech), prechádzajúcich až aj do reálneho konania a skutkov proti majetku, zdraviu a životu.
Slovenské trendy Akýkoľvek so systémom nekonformný a politicky nekorektný názor, môže byť kýmkoľvek označený ako extrémistický. Pojem extrémizmu je nadužívaný a zneužívaný, čím stráca na váhe.
Pro LGBTI mimovládky značkujú „homofóbov“ už skôr aj anketou Homofób roka. Do novely trestného zákona si presadili trestný čin homofóbie. Do zákona sa ale nedostala nenávisť voči kresťanom, kresťanofóbia. Vyhlásenie Romany Schlesinger, že „Ježiš je vy..baný sadomasochista“ prešlo bez následkov len ako podenkové mediálne bulvárne „pobavenie“.
Na Slovensku je definícia extrémizmu vymedzená len rámcovo, naznačená, nedokonalá, vágna a gumová, a taká zakladá zrejmú chybovosť aj svojvôľu OČTK, prokuratúry a súdov.
https://www.academia.edu/4046025/Extr%C3%A9mizmus_-_defin%C3%ADcia_a_stru%C4%8Dn%C3%BD_preh%C4%BEad
Či extrémizmus definujú akademici, odborník na extrémizmus Daniel Milo, wiki alebo ktokoľvek, definícia extrémizmu je vágna, gumová a zneužiteľná. Na takej nemôže byť vôbec postavený dobrý trestný zákon, ani výklad jeho ustanovení o trestných činoch extrémizmu, tobôž ani kvalitné dokazovanie.
Dokonca, také výstupy a súdne rozhodnutia, môžu byť v konflikte a v rozpore s Listinou základných práv a slobôd, Chartou práv EÚ a ústavou, najmä vo veciach, týkajúcich sa demokracie, a práva na verejnú slobodu slova, názoru a presvedčenia. Naznačuje to aj rozsudok OS Revúca vo veci Rudolf Steigauf.
K znaleckému dokazovaniu Vyjadrenie Slovenského národného strediska nemá validitu odborného a kvalifikovaného znaleckého posudku, a ani ho nenahrádza. Rozhodnutiu samosudcu mali predchádzať dva znalecké posudky. Nepredchádzali.
Výroková časť rozsudku je absurdná a nenáležitá, samosudca v danej veci rozhodoval a rozhodol subjekívne a svojvoľne, prejavil individuálny súdny aktivizmus v opore o nič. Už vôbec priťažujúcou okolnosťou nemohlo byť ani predošlé odsúdenie z prečinu neplatenia výživného (odsúdenie v úplne inej veci). Špekulatívne je aj využitie inštitútu úhrnného trestu.
K inkriminovaným fejzbúkovým statusom Rudolfa Steigaufa Tie sú verejne zdieľanými osobnými názormi v opore o osobné presvedčenie. Ide o prejav anti systémového správania, nekonformného so systémom, na pozadí osobnej a sprostredkovanej zážitkovej skúsenosti občana. Bez reálneho spôsobeného následku, ujmy (škody). Neexistuje poškodená osoba. Rudolf Steigauf nepoužíva typický nenávistný jazyk nenávistných hate speech, vyjadruje sa ale otvorene, priamo a zrozumiteľne artikuluje svoj názor, návrhy a politické požiadavky.
Novela trestného zákona je aktivistická na ideologickú a politickú objednávku európskych a slovenských neomarxistov a novej ľavice, koncentrovaná svojou dikciou proti radikálnej pravici. Obmedzuje občianske práva a slobodu slova, prejavu, názoru a presvedčenia. Je porovnateľná s „náhubkovým“ zákonom rokovacieho poriadku parlamentu.
Názory a výzvy Rudolfa Steigaufa možno označiť ako extrémistické, možno s nimi nesúhlasiť, možno sa od nich dištancovať, odmietnuť ich, ale to je asi tak všetko, čo sa dá a je možné v danej veci urobiť. Predbežne rovnako, ako vo veci ĽSNS, rámcovo až do vydania relevantného nálezu GP.
S názormi pána Steigaufa je ale možné a vhodnejšie diskutovať a korektne a vecne vyjasniť si stanoviská. Trestné stíhanie je nenáležité. Je experiment. jeden z prvých pokusov najmä umlčať nepohodlný jazyk.
Nebolo by možné trestne stíhať ani ĽSNS, za predloženie presne takého návrhu zákona (obmedzenie a odobratie práv a vylúčenie Rómov a Maďarov, žijúcich na Slovensku zo spoločnosti), po ktorom volá aj pán Steigauf. Šlo by o flagrantné porušenie základných ľudských a občianskych práv národnostných a etnických menšín, ktoré nie je možné obmedziť a odňať zákonom. Otázne je aj trestné „odstíhanie“ popieračov holocaustu. Na mieste je skôr a vhodnejšia intervencia kvalifikovaných odborníkov z dvoch odborov (história alebo psychiatria). 🙂
Názory a verejné vyhlásenia pána Rudolfa Steigaufa sú ale jeho prirodzenou anti systémovou obrannou reflexiou a reakciou na stav integrácie a spoločenskej inklúzie slovenských Rómov. Aj on ho vidí ako problém, s ktorým si významne neporadila a uspokojivo ho neriešila žiadna slovenská vláda…
Založený bol inštitút vládneho splnomocnenca pre rómsku menšinu, Kláru Orgovánovú nahradil Peter Pollák, toho vystriedal pán Ábel Ravasz, podpredseda strany Most-Híd a splnomocnenec pre rómsku komunitu, a príbeh pokračuje… https://www.narodnostnemensiny.gov.sk/
K právam národnostných menšín (Maďarov žijúcich na Slovensku): Slovenský zákon o občianstve platí. Občan cudzieho štátu nemá plné občianske práva v časti aktívne a pasívne volebné právo (nesmie byť zakladateľ, ani volený ako predseda politickej strany, registrovanej na Slovensku, nesmie byť členom slovenskej politickej strany). Problémom bola a je SMK, a páni Csáky a Berényi – majú maďarské štátne občianstvo. Problém je aj slovenská odbočka (vysunuté pracovisko) a kancelária maďarskej strany JOBBIK v Dunajskej Strede. Získaním slovenského štátneho občianstva cudzinec okrem základných ľudských práv, ktoré ako osoba má, nadobúda aj občianske práva, v časti aktívneho a pasívneho volebného práva. Na Slovensku platí jedno občianstvo. Prijatím cudzieho štátneho občianstva, občan cudzieho štátu stráca slovenské občianstvo stráca s ním aj aktívne a pasívne volebné právo. A právo zakladať a byť jej členom (SMK). V Dunajskej strede má (mala?) sídlo „slovenská“ odbočka JOBBIK. Nemá (nemala) tam čo hľadať. Trestne stíhaný za ohrozenie štátnej celistvosti Slovenska, názor a presvedčenie, nie je a nemôže byť ani Pál Csáky, ktorý, ako europoslanec za SMK, položil na stôl EK návrh na autonómiu južného Slovenska…
K niektorým mimovládkam tretieho sektora Na Slovensku sú registrované aj ľudskoprávne proti slovenské mimovládky, financované nielen ako občianske združenia zo štátneho rozpočtu, ale aj neomarxistom Georgeom Sorosom a jeho Open Society Foundation (tá, financovala aj volebnú kampaň Clintonovej). Návrh zákona podobný americkému FARA, zákonu RF a Izraela, o prísnejšej kontrole financovania a činnosti vlastne dcérskych zahraničných proti slovenských mimovládok, bol zmietnutý zo slovenského parlamentného stola, ale parlament radšej prijal ďalšiu novelu trestného zákona, ktorým vlastne podporil neomarxistický a proti slovenský tretí sektor, ktorý svoju činnosť skrýva za agendou ľudských práv. Aktivistická pro LGBTI loby si do trestného zákona presadila trestný čin homofóbie. Na ministerstve spravodlivosti sa ale, naopak, má vytvoriť dotačný fond na podporu ľavicových mimovládok, bojujúcich proti rasizmu a xenofóbii. Hmm…
K slovenskému rómskemu etniku Časť Rómov je neintegrovateľná tak, ako časť imigrantov (kultúra, mentalita, vzdelávateľnosť, vôľa a záujem). Po Veľkom Novembri bola z ústavy vyňatá povinnosť pracovať, a s ňou bol zrušený aj trestný čin príživníctva (§203 Tr.z.). Po nástupe kapitalizmu (naša sociálne orientovaná trhová ekonomika) ostalo a je množstvo ľudí nezavinene nezamestnaných, alebo úplne mimo systému. Mimo systém a bez práce sú nielen tí, ktorí nechcú pracovať.
K ich sociálnemu zabezpečeniu – p. Steigauf chce obmedziť bezprácne sociálne dávky nepracujúcim Rómom. V agende EK sa už ale nachádza aj téma možného zavedenia inštitútu základného nepodmieneného príjmu na pozadí ľudského práva na zaistenie dôstojného života pre všetkých, bez podmienky povinnej práce a zamestnanosti (na Slovensku je takýto minimálny príjem podmienený aktivačnými prácami). Pán Steigauf a nielen on, vieme, že imigranti poberajú násobne vyššie sociálne dávky bez toho, aby čo len pohli prstom.
Základný nepodmienený príjem zmieňujem len okrajovo, pretože predbežne sa na úrovni EÚ o ňom neuvažuje, hoc je v možnej úvahe ako reálna agenda na stole Európskej komisie. Umožnil by minimálny dôstojný život pre všetkých bez rozdielu, aj tých, ktorí by nechceli, alebo z rozličných dôvodov nemohli pracovať. Tí, ktorí by mohli, a chceli by žiť lepšie, než len ako-tak existenčne a materiálne „dôstojne“, s obmedzenými prostriedkami len na základné minimálne prežitie, by mohli popri tomto pokračujúcom príjme pracovať (a zarobiť si k nemu viac, pre vyšší existenčný štandard…
Vedecko-technická, a už štvrtá priemyselná a technologická revolúcia, bude postupne redukovať pracovné príležitosti pre všetkých, o čom ale vieme tiež. Automatizácia, robotizácia a digitalizácia bude vyžadovať vybranú, odborne kvalifikovanú obsluhu a stále menej všeobecných pracovných príležitostí. Ich ďalší pokles by bol ošetrený a vyriešený všeobecným základným príjmom podľa HDP, zvyšujúcim sa alebo klesajúcim podľa krivky hospodárskeho rastu ekonomiky štátu. Zároveň by sa ním zjednodušil aj systém prídavkov a osobitných dávok. Aj preto diskusia a úvahy pokračujú už aj praktickým experimentom (socialistická severná Európa a Fínsko).
Výška základného nepodmieneného príjmu by sa pohybovala hore-dole, podľa produktivity práce a sily ekonomiky, celkového HDP konkrétnej štátnej ekonomiky.
K integrácii Rómov Do integrácie a sociálnej inklúzie Rómov sa investovalo už toľko finančných prostriedkov a výkonov, ktoré by stačili na ich základnú obživu mesačne (kto ak chce, nech si zistí a spočíta…).
Samozrejme, že zdrojovou príčinou sociálneho stavu rómskej menšiny je najmä ich prevažná negramotnosť a pologramotnosť. Na tej sa podieľa aj ich hodnotový „anti biely“ systém, koncentrovaný v prevažne v sociálne vylúčených komunitách. Uznávanou hodnotou väčšiny je nepracovať – nech pracujú gádžovia, a schopnosť prísť bezprácne k sociálnym dávkam a príplatkom.
Mantra inkluzívneho vzdelávania nie je vždy a všade vhodná, spôsobuje násilie na učiteľoch, triedach a žiakoch. Nie všetky rómske deti sú dobre vzdelávateľné a vhodné pre inkluzívne vzdelávanie, a také teda nie ani možné aplikovať frontálne (plošne). Deti, najmä spravidla zo sociálne vylúčeného prostredia svojich obydlí a domácností ich rodičov, denne odchádzajú do dobre vybavenej školy, a po vyučovaní sa vracajú domov…
Úvahy o zriadení škôl internátneho typu, alebo, kibucov izraelského razenia, boli odmietnuté ako údajne proti ľudským právam… (nevidím v nich ten problém).
Za zmienku by stáli aj odborné metodiky a manuály psychológie, najmä vo veci zisťovania mentálnych kvalít a spôsobilostí rómskych detí, ale aj všeobecne, detí s osobitnými a špeciálnymi potrebami, rýchlejších i pomalších, vo veciach ich vhodnosti pre a buď alebo inkluzívne, alebo osobitné praktické, alebo oddelené vzdelávanie osobitne nadaných detí. Tiež aj to, ako otázka, či práve „posvätná krava“ inkluzívneho vzdelávania nie je jedným z dôvodov a príčin, že slabší popri rýchlejších nezrýchlia a rýchlejší spomalia. Výsledok – nižší priemer… Učiteľská obec je už zneistená, zmätená, nevie už čo a ako má vyučovať, a to je tiež aj dôvod pokračujúceho pádu Slovenska aj v medzinárodnom porovnávacom teste PISA vo všeobecnej gramotnosti žiakov. Problém vidím v prílišnom dôraze na prácu s počítačom, pričom na sebe pozorujem sťaženú schopnosť čítať a vzdelávať sa z monitora, zrakovú únavu a zníženú schopnosť trvalosti a zameranosti pozornosti na čítaný text…
Najväčšími kriklúňmi, volajúcimi po represii proti pravicovým extrémistom sú práve neomarxistickí ľavicoví liberáli, s ich salónnym a uhladeným jazykovým prejavom bez krčmového hatespeech, ktorý aj bez neho skryto i otvorene ale páchne totalitarizmom a nenávisťou voči pôvodným civilizačným a kultúrnym európskym ľudským hodnotám, ktoré chcú rozpustiť ako v kyseline, a nahradiť psudo hodnotami a antihodnotami.
Neomarxisti naprieč celým liberálnym ľavicovým spektrom sa spájajú ako mafia (liberálna ľavica). Sociálnu filozofiu neomarxizmu (zdrojové zázemie je Frankfurtská škola) a jej ideológiu tlačia všetkými možnými kanálmi do európskych a autochtónnych národných politík, cez ich politické zoskupenia, médiá a tretí, najmä ľudsko-právny sektor (ich „think-tanky“ a kampane). Na ich finančnej podpore sa podieľa štát aj transatlantický západ (Sorosova Nadácia otvorenej spoločnosti. Otvorenej až tak, že z nej vanie mráz tretej totality…
Slovensko v Európe a v EÚ sa po Veľkom Novembri a postupnom začlenení sa do euro atlantických štruktúr, EÚ a eurozóny, neodsťahovalo na západ, ostalo na svojom mieste, s geografickým stredom Európy v Krahuliach. Príčinou takzvaného pravicového extrémizmu aj na Slovensku, je neomarxistický Brusel, s jeho ideológiou multikulturalizmu a multi rodovou ideológiou, a snahou podriadiť si Slovensko ako kedysi Moskva a Kremeľ. Federalizmus ČSFR sme tiež poznali. Nie preto je dnes Slovensko autonómne, aby znova prišlo o suverenitu a svojprávnosť. Bezcolnú úniu a Schengen Slovensko prijalo, tiež aj členstvo v EÚ a spoločnú menu euro, ale o svojich vlastných vnútorných ekonomických, sociálnych a kultúrnych politikách, ústave a právnom poriadku chce rozhodovať suverénne a svojprávne doma, a nepraje si ničí diktát. Riadi sa medzinárodnými záväzkami, tými, ktoré sú preň prospešné a prijateľné, sú v súlade s všeľudskými hodnotami, má ale plné právo odmietnuť tie, ktoré sú s nimi v rozpore.
Bruselom deklarované hodnoty sú v konflikte s tradičnými európskymi hodnotami najmä v oblasti ľudských práv. Neomarxisti hľadajú spôsoby, ako prelomiť slovenskú vôľu (kvóty, rodová rovnosť, manželstvo, rodina).
Fejzbúkový extrémizmus Na fejzbúku a v diskusiách „operuje“ množstvo degešov práve jazykom hate speech a hypoteticky mala byť trestne stíhaná tretina abonentov fejzbúku). Degeši „operujú“ vo všetkých diskusiách pod článkami, kde je povolená diskusia. Úplne ich stačí ignorovať alebo využiť nástroje, ktoré fejzbúk poskytuje: skryť daný komentár, príspevok, alebo agresora nahlásiť, najlepšie zablokovať. Diskusie ale kontrolujú admini médií. Tí majú ale rozličné metre, a často porušujú vlastné kódexy. Vkladateľ príspevku na fb je zároveň admin diskusie, a mal by dbať o jej korektnosť a dodržiavanie zásad nekonfliktnej vecnej komunikácie, nemal by tolerovať urážlivé útoky ad homine (nie voči názoru ale proti osobe). Ak by diskusie neboli anonymné, ale verejné, priamej nenávisti v diskusiách by v dôsledku „preventívnej“ autocenzúry z klávesníc týchto „extrémistov“ ubudlo. Ako verejne mediálne činná peróna som vždy a všade zodpovedný za všetko, čo kde poviem a napíšem. Degeši mi tykajú. Myslia si, že ak sa prezentujú pod falošným nickom, sú nedohľadateľní… a tiež „nevedia“, s kým komunikujú…
A „demokrati“ aj s kadejakými degešmi a trolmi, zrejme vlezú aj pod tento článok. Nie k veci ale k osobe. 🙂
S mojimi názormi sa dá súhlasiť alebo nesúhlasiť, prípadne korektne oponovať, ale to je asi tak všetko, čo sa v danej veci dá urobiť.
Denník Pravda bol pred „Veľkým Novembrom“ hovorcom „ústredného kúrenia“, po ňom sa preformoval, a postupne “zmutoval” cez „umiernenú“ ľavicu, do dnešnej podoby liberálnej takmer ultra ľavice. Pod nezmeneným názvom (je printovým a elektronickým médiom najmä pre ľudsko-právnych aktivistov).
Bývalí komunisti sa buď nezmenili, a svojím spôsobom aj na sociálnych sieťach burcujú ľudí pre krvavú komunistickú revolúciu (poznám ich), alebo zmutovali, a dnes šíria neo ľavicovú, už neoliberálnu ideológiu, na pozadí sociálnej filozofie neomarxizmu Frankfurtskej školy (revidovaný marxizmus-leninizmus), ktorý ústi do sociálnej a kultúrnej „nekrvavej“ revolúcie, a jej hybnou silou je takzvaný „novodobý proletariát”. Na svoj autokratický totalitný a boľševický, proto komunistický červený vlčí kabát, navliekli baránčie rúcho milovníkov slobody a demokracie, a prefarbili sa z červenej, na červeno hnedú…Ibaže: „Slovensko sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.“ Tak uvádza Ústava SR. Hmm… No, niečo choré je v tomto štáte (nielen Dánskom), ale aj v slovenskom…
Neo liberálna nová ľavica podporuje multikulturalizmus, invazívnu islamizáciu Európy, rodovú ideológiu, a v nej polyrodovosť a multisexualitu…
Denník Pravda mi ako blogerovi pred časom zablokoval konto, údajne preto, že odopieram práva istej, neexistujúcej (!) a ľudsko-právne nedefinovanej a neuznanej menšine. V denníku SME konto mám, ale opustil som ho práve pre nechuť k diskusiám a trolingu. Chcem veriť, že môj terajší hostiteľ, aj tu a teraz, ktorý bratislavská kaviareň a „odborníci“ na médiá, označujú ako jeden z pochybných a nedôveryhodných webov, znesie…
Hate speech ale ešte nezakladá priamy následok v podobe spôsobenej ujmy (osobnej, vecnej, na zdraví a živote). V Česku bol ale bez mihnutia oka zo stola zmietnutý aj návrh zákona na ochranu prezidenta pred nenávistnými prejavmi.
S nenávistnými prejavmi si „tykám“, a to nie som ani verejný činiteľ, len verejne činná osoba, na fejzbúku a v diskusiách pod svojimi článkami. Z Bruselu nielen do Česka, ale aj na Slovensko vanie trend, že, ak verejne vyslovíte politicky nekorektný názor, teda, názor, ktorý nie je v konformný a v súlade s názorom vládnuceho systému a moci, ste xenofóbni, rasistickí, intolerantní, homofóbni a extrémisti. Ale to je jazyk (new speak) Georgea Orwella. A nasleduje pokus o umlčanie (náhubkový trestný zákon). A rozsudok OS Revúca. Sú ním ohrozené základné ľudské práva v časti slobody a práva verejne vysloviť vlastný názor a presvedčenie (sloboda slova pred ním i po ňom). Slovensko je aktivistické, vládne inštitúcie robia nadprácu, a nastupuje otvorená, verbálne zdôvodnená cenzúra.
Vyjadrenia poslancov slovenského parlamentu k novele trestného zákona
MUDr. Natália Grausová, poslankyňa za ĽS Naše Slovensko, vyjadrila v parlamentnej rozprave k novele trestného zákona tento názor: https://www.hlavnespravy.sk/poslankyna-grausova-extremizmom-je-nenavist-voci-slovakom-utoky-proti-krestanstvu-zvazte-odstupenie-obcianka-zitnanska/848631
Poslanec Sme rodina, Milan Krajniak:
https://www.hlavnespravy.sk/krajniak-v-reakcii-na-zitnanskej-zakon-proti-extremizmu-hrdo-sa-hlasim-k-tomu-ze-som-extremista/848857
Porovnanie právnych systémov vnútra a spravodlivosti Česka a Slovenska
Česká republika má po rozdelení svoju, so Slovenskom zhodnú Listinu základných práv a slobôd, obdobnú ústavu a právny poriadok. Riadi sa tak, ako Slovensko, Lisabonskou zmluvou a Chartou práv EÚ.
Má ale iný právny systém, viac pilierovú krížovú kontrolu v parlamente a tiež aj vo veciach vnútra a spravodlivosti. Na rozdiel od Slovenska je vyspelou demokraciou, s vlastnou slobodou a suverenitou vo vzťahu k EÚ aj euru. Má všestranne lepšie výsledky v silnejšej ekonomike, občania dosahujú vyššiu životnú úroveň, Česko lepšie prosperuje aj vo všetkých oblastiach spoločenského, politického a kultúrneho života. Občania aj politici, sú slobodnejší aj vo verejnom priestore, prejavujú svoj názor prostredníctvom médií aj na verejnosti. Sú slobodní aj po prejave. Slovensko disponuje jednoduchou parlamentnou demokraciou, a vládnym systémom moci, ktorá má “pod papučou” kľúčové rezorty…
Porovnanie slovenského rozsudku Okresného súdu Revúca vo veci Rudolf Steigauf s podobnými trestno-právnymi vecami v Českej (demokratickej!)  republike: Český právny systém a poriadok má tiež nástroje proti extrémizmu, ktoré by mohli byť účelovo politicky zneužité, ale v praxi háji ľudské práva na slobodu slova a prejavu (lebo, politický záujem nemusí byť vždy v súlade s občianskym a spoločenským záujmom). Odporúčam porovnať kauzu štát vs Vladimír Sáňka, a štát vs Klára Samková:
Prípad Kláry Samkovej vyšetrovateľ a prokurátor chceli „uhrať“ aspoň ako priestupok (vyšetrovanie bolo ukončené). Klára Samková: „Islám je totalitní ideologie, která se skrývá za náboženství a zneužívá právní ochrany euroamerického právního systému, který je založen mimo jiné také na svobodě vyznání. Je to ideologie totalitní, protilidská, proticivilizační, stejného charakteru, jako je nacismus, fašismus a komunismus.“
https://www.rozhlas.cz/zpravy/domaci/_zprava/islam-jako-nacismus-svoboda-projevu-rekla-policie-advokatni-komora-ale-samkovou-setri-dal–1666238
https://www.tyden.cz/rubriky/domaci/islam-jako-nacismus-svoboda-projevu-mini-policie-o-samkove_404314.html
K tomu oslobodenie spod obžaloby aj učiteľa a šíriteľa radikálneho islamu v Česku, Vladimíra Sáňku (môj článok v staršom archíve), tiež lebo sloboda slova, názoru a presvedčenia, kde sa nachádza aj tento rozsudok, ktorého predmetom bolo šírenie a propagácia islamskej učebnice Základy tauhídu. Konečný verdikt súdu v mene Českej republiky vo veci Vladimír Sáňka:
https://euportal.parlamentnilisty.cz/Articles/16030-neuveritelne-cesky-soud-rozhodl-ze-sirit-nenavist-je-legalni-tedy-aspon-tu-islamskou.aspx
Rozpor tkvie v posúdení spoločenskej nebezpečnosti aktivít Vladimíra Sáňku a, najmä, či ide o ideológiu, alebo hnutie, a čo s tým..? Ak by boli jeho aktivity vyhodnotené ako šírenie nebezpečnej anti humánnej ideológie, spolu s ňou by mali, a museli byť, podľa zásady rovnakého zaobchádzania, odsúdené a zakázané aj ideológie neonacizmu, komunizmu a fašizmu. Prečo ten rozdiel medzi ideológiou a hnutím? Mein Kampf je ideológia, alebo hnutie? Aj KDH sa nazýva hnutím… No, a, Slovenský štát reprezentoval ideológiu, alebo myšlienky hnutia? Tu sú uvedené aktuálne počty moslimov v slovenských politických stranách; hybridná ľavicovo-pravicová neo liberálna SaS má troch:
https://blog.hlavnespravy.sk/470/postupna-politicka-a-nabozenska-islamizacia-europy/
A, kamže sa chce “hnúť” islam v Európe? Je len náboženstvom, alebo aj hnutím alebo idedológiou? Zrejme tri v jednom…
Po 7. januári 2015 sme všetci mali a chceli byť Charlie Hebdo, dnes nesmieme islam nazvať islamom?
Pokračujúci príbeh Martina Konvičku (blok proti islamu) Český entomológ a predseda Bloku proti islamu, doc. Martin Konvička, chcel „pomlieť moslimov na kostnú múčku“:
https://bleskove.cz/politika/1945-martin-konvicka-z-bloku-proti-islamu-kvuli-vyrokum-proti-islamskemu-nabozenstvi-miri-k-soudu-3-roky-basy
https://www.ceskatelevize.cz/ct24/domaci/1748731-statni-zastupce-obzaloval-martina-konvicku-kvuli-vyrokum-na-facebooku
https://www.denik.cz/z_domova/krajsky-soud-vratil-kauzu-konvicka-statnimu-zastupitelstvi-20160815.html
https://www.ceskatelevize.cz/ct24/domaci/1919561-konvicka-palenim-koranu-nespachal-trestny-cin-rozhodla-policie
https://www.ceskatelevize.cz/ct24/domaci/1883372-hru-na-invazi-islamistu-setri-prazska-policie-jako-mozne-vytrznictvi
https://www.expres.cz/konvicka-byl-obzalovan-a-pujde-k-soudu-dxu-/zpravy.aspx?c=A160408_112904_dx-zpravy_anna
Súdne konanie proti docentovi entomológie Martinovi Konvičkovi za jeho proti islamské výroky ako predsedu hnutia Blok proti islamu na fejzbúku pokračuje…
Pozrite si aj toto video (Bill Warner: Šaría je na západe zavádzaná krok za krokom):
https://www.youtube.com/watch?v=onPjyQ8nhfo&feature=youtu.be
Pridajte „bratislavskú kaviareň“, anti konšpiracionistov okolo Smatanu, anti extrémistov okolo Benčíka, ktorý už ako „biela vrana“ mapuje extrémizmus na fejzbúku, je varený pečený a oslavovaný “slobodnými, nezávislými a demokratickými” médiami, ďalej priložte mienkotvorných manipulátorov a ideologických bratislavo-centristov a salónnych liberálov (prostredie M. Havrana a RTVS), obe kresťanofóbky: Romana Schlesinger a Hana Fabry-Prešpurská (redakčná komentátorka denníka Pravda), pohybujúce okolo dúhových pride, aj LGBTI, aktivistov okolo Petra Weisenbachera a Inštitútu ľudských práv, Inakosť – LGBTI Slovakia (Mackovci), Ľudia proti rasizmu (I. Bihariová), a pod., pričom toto občianske združenie vo svojej rétorike vykazuje znaky „bieleho rasizmu“ (…) a sami sa pokúste definovať si fašizmus (porovnajte: Anketa Homofób roka a Norimberské zákony…). Doplňte mozaiku neomarxistkou a protagonistkou rodovej ideológie a teórie „bielej luzy“ Oľgu Pietruchovú, s jej vyjadrením k výsledku prezidentských volieb v USA:
https://www.hlavnespravy.sk/olga-pietruchova-za-vitazstvo-trumpa-je-zodpovedny-biely-odpad-su-to-nevzdelani-rasisticki-a-sexisticki-bieli-muzi/857935
K tomu – vôbec nič sa nedeje, lebo, ministerstvo vnútra a najmä prokuratúra, so svojimi „znalcami“ ešte stále preskúmava podania proti ĽSNS…
No, osobitne zvážte aj neomarxistického pápeža Františka… o ktorého citáty, reinterpretujúce kresťanské Písmo a výroky Ježiša, sa radi opierajú aj slniečkári a multikulturalisti, LGBTI loby, a všetci a všetky Lesbian, Gay, Bisexual, Transgender, Transsexual, Two-spirited, Queer, Questioning, Intersex, Asexual, Ally, Pansexual, Agender, Gender Queer, Bigender, Gender Variant, Pangender (NYC magistrát už zaisťuje ochranu 103 rôznym pohlaviam a rodom).
Nedá mi neobísť poslanca Smer Ľuboša Blahu – hovorí rýchlejšie, než myslí a občas sa prestáva sa kontrolovať. Užíva si svoju moc. Chutí mu. Je reprezentantom ľavicového politického neo liberalizmu. Proti pravicovému extrémizmu založil „svoj“ parlamentný výbor.
A na dôvažok, aktuálne z Holandska Aké a kde sú hranice prípustného a spoločensky akceptovateľného prejavu, nemá jasno ani holandský súd v prípade obžalovaného Wildersa. Na pôde EP odznievajú aj takéto prejavy – Vicki Maeijer je kolegyňa súdeného Geerta Wildersa z holandskej strany Strany pre slobodu (Partij Voor de Vrijheid – PVV). Povedala, čo si o EÚ myslí stále viac ľudí: https://www.youtube.com/watch?v=GmA9eeLlIJ4 V piatok 9.12.2016 holandský súd uznal Oskara Wildersa vinným z obžaloby. Trest (pokuta 5 tisíc eur) mu ale neuložil. Wilders sa odvolal:
https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/413458-sud-uznal-wildersa-vinnym-z-diskriminacie-trest-mu-neulozil/
A zo slovenského parlamentu Čože to vyvádza predseda parlamentu (rokovací poriadok)? Priťahuje ventily? Poslancom na dvadsať minút, sebe a papalášom (obmedziť čas šéfovi koalície odvahu nemá…) ponecháva neobmedzený čas? Podľa – rovnejší medzi rovnými? Takýto návrh by v štandardnej demokracii, tobôž v Česku, v prvom momente letel do koša…
A za čo to majú byť vlastne Matovič a dvaja poslanci ĽSNS disciplinárne stíhaní? Hmm…
K novele trestného zákona Tvorcovia a protagonisti novely nemajú jasno v tom, čo je-nie je prípustné a akceptovateľné ako prejav slobody slova, názoru a presvedčenia vo verejnom priestore (prípad Steigauf) bol vyhodnotený predbežne ako pravicový extrémizmus (pre nenávistné hate speech). Na Slovensko je vyvíjaný tlak, aby „riešilo“ svojich domácich pravicových populistov a extrémistov. Samozrejme, tých pravicových. Ľavicový extrémizmus je na Slovensku chránený. Ak je odmietavý postoj k ultra ľavicovému multikulturalizmu a indoktrinácii gender ideológiou označovaný ako pravicový extrémizmus, jeho opak sa teší politickej podpore už aj v opore o trestný zákon a právny poriadok.
Záver Výsledok „bum-bum“ pre zatiaľ neprávoplatne odsúdeného Rudolfa Steigaufa, ktorý trestný rozkaz (podmienka) odmietol, a za „odmenu“ vyfasoval 40 mesiacov natvrdo, prinesie kontraproduktívnu reakciu nielen ako dôkaz, že Slovensko nie je korektný právny štát, ale aj, že „aktivistický“ zastrašujúci rozsudok proti Rudolfovi Steighaufovi je zlý, prinajmenej nepodložený a, zrejme bude aj kontraproduktívny – zvýši preferencie Ľudovej strane Naše Slovensko. Ibaže, Tisov Slovenský štát je úplne zbytočná téma. Hnutie Antifa a Proti náckom, ešte vôbec nepredstavuje reálny a praktický ľavicový extrémizmus tak, ako nie je reálnym pravicovým a praktickým extrémizmom Kotlebova strana ĽSNS, hoc je označovaná ako neo nacistická a neo fašistická. Ide o názorový stret reálnej neomarxistickej novej ľavice s reálnou krajnou a konzervatívnou (pro národnou a pro „pseudo“ (!) kresťanskou pravicou). Vlastenci, patrioti a lokál patrioti sú hnutím novej ľavice, multikulturalistami a pan európskymi slniečkármi, a pseudo filozoficko-teologickou bratislavskou kaviarňou, označovaní ako ultra pravicoví nacionalisti a neo nacisti (fašisti), pričom tí, ktorí ich takto značkujú, patria k radikálnej novej ľavici, ktorá je potenciálne svojou obhajobou multikulturalizmu a rodovej ideológie extrémne novo ľavicová (neomarxistická). Oba tábory sa správajú recipročne a kto-z koho.
ĽSNS predstavuje a šíri ideológiu, alebo je len hnutím..? Slovenská prokuratúra už rok vo veci „koná“ a usilovne „vyrába“ znalecké posudky… (a nie a nie vydať nález).
Súboj ultra pravice s ultra ľavicou sa odohráva v mediálnom priestore medzi ľavicovo liberálnymi a pravicovo konzervatívnymi mimovládkami tretieho sektora. Vidno ho čítajúc a sledujúc aj fejzbúk, uzavreté a otvorené skupiny, na správaní ich protagonistov, členov skupín, rovnako na produkcii printových a elektronických médií na webe. Informačná virtuálna krvavá vojna.
Samozrejme, že návrat nacizmu ani fašizmu na Slovensko nechceme, tobôž ani oslavné spomienky s nostalgiou za Tisovým Slovenským štátom. Kléro-fašistický štát ponechajme historikom, odmietnime produkty pseudo historikov, venujme sa prítomnosti a budúcnosti Slovenska v Európskej únii.
Neomarxisti a ich nová ľavica rozpútali zúfalý boj proti slobode slova, názoru a presvedčenia. A nimi, svojsky, chápanému a rozumenému a definovanému „pravicovému“ extrémizmu. A demokracii.
Nástup ideológie a politík ľavice a pravice sa datuje VFR, jej heslom “Bratstvo, rovnosť sloboda!” (úplná rovnosť práv neexistuje, je prirodzene diferencovaná!) odstránením feudalizmu, vznikom buržoázie, začiatkom priemyselnej revolúcie a explóziou všetkých možných ľudských práv.
Buržoázna pravica definovala svoje a ľavica zasa svoje ľudské práva. Vzájomne sa tolerujú. Ich konflikt spočíva aj v spore, či ľudské práva sú alebo nie sú nadradené obchodným záujmom.
Neomarxistická nová ľavica ale v oblasti ľudských práv ide ešte ďalej. Slobodami proti slobodám. A zdravému rozumu. V politickom spektre je nová ľavica ešte ľavejšia, než len úplne vľavo (má potenciál byť extrémistickou a totalitnou).
Európu zrejme obchádza strašidlo neomarxizmu. A aj na tomto pozadí vzniká konflikt Bruselu nielen s národnými štátmi, ale aj v ich vnútri, a vo  vnútri aj starých západných štátov Európskej únie, „elitami“ EÚ označovaný ako politický a pravicový populizmus, nacionalizmus a extrémizmus. A na ňom sa zrodil aj rozsudok Okresného súdu Revúca. Na Slovensku je to tak. K rozsudku si slobodne a nezávisle nájdite svoj vlastný názor a potom aj svoj „sever“. Na Slovensko je vyvíjaný aj tlak, aby „riešilo“ svojich extrémistov. Na fejzbúku sa prezentujeme slovom a písmom. A s ním svoju osobnú výbavu a jej obsahy. Vo svojom dosahu hlupákov, degešov a agresorov nestrpím a zväčša obratom „riešim“. Nepociťujem pritom ale nutkavú potrebu byť akoukoľvek vranou…
Sociálna filozofia neomarxizmu predstavuje nové totalitné nebezpečenstvo. Rovnaké, ako extrémna pravica a New World Order. Majú spoločné zázemie. Tak, ako vravieval kedysi starý Pichanda (Tisícročná včela), pravda sa zrejme nachádza kdesi uprostred.

P.S. Odporúčam vzdelania chtivým, cez vyhľadávač viac – tagy: neomarxizmus, nová ľavica, Frankfurtská škola. Priatelia, aby bolo jasno, toto žijeme.