Drsná pravda o americkom imigračnom systéme, ktorý víta hlavne bielych

Portál Who.What.Why nedávno zverejnil podcast o imigrácii s profesorkou histórie na Salemskej štátnej univerzite v Massachusetts a aktivistkou Aviva Chomsky. Znie vám meno Chomsky povedome? Áno, je to najstaršia dcéra Noama Chomského. Aby vás od ďalšieho čítania neodradilo slovo aktivistka, tak vezmite na vedomie, že Aviva má dar jasného intelektu po otcovi a všimnite si aj jej citát na priloženom obrázku. V preklade znie: „Ak je vašim cieľom spomalenie migrácie, tak nemôžete urobiť nič lepšie, než sa pričiniť o to, aby bol globálny systém spravodlivejší. Spomalenie migrácie je však scestný cieľ, ak v skutočnosti problém spočíva v globálnej nerovnosti.“

Nasledujúci článok prináša prepis rozhovoru, ktoré za rádio WhoWhatWhy viedol Jeff Schechtmann. Rozhodol som sa ho preložiť a zverejniť, lebo stručne a prehľadne popisuje základné deje v imigrácii za posledné desaťročia, osvetľujú kontext pre nás absurdnej myšlienky Trumpovho „mexického múru“ a ešte preto, že som po tomto rozhovore pochopil, že naši európski vítači naozaj nevedia čo robia, len abraka-dabraka-cargo napodobňujú to, čo videli u svojho veľkého vzoru.

WWW: Naša téma o imigrácii je mimoriadne aktuálna. To, čo ju dnes robí takou kontroverznou, je fakt, že historicky bola veľmi pozitívnym príspevkom k rozvoju Ameriky, ale dnes sa zdá, že na ňu hľadíme z opačnej perspektívy. Povedz nám najskôr niečo o tomto.

Aviva Chomsky: Myslím, že by sme sa najskôr mali realisticky pozrieť na to, čo pojem imigrácia historicky znamenal. Mám na mysli to, že rozprávame o USA ako o krajine imigrantov a že sme v minulosti imigráciu prijímali pozitívne, ale mám na mysli aj to, že je dôležité si uvedomiť jednu vec. Pojem imigrant sa v histórii nevzťahoval na všetkých ľudí, ktorí do Spojených štátov prichádzali, len niektorí z nich boli považovaní za imigrantov.

Imigranti, ktorí sa stretávali s pozitívnym prijatím, boli hlavne imigranti z Európy. Ľudí, ktorým sa hovorí farební, ktorí sa dostávali v priebehu celej histórie USA do krajiny, vôbec nikto nepovažoval za imigrantov. Vždy sa považovali za niečo iné. Buď to boli robotníci, alebo to boli otroci, boli to ľudia, ktorí tu mali dovolené byť, ale neboli to imigranti ako takí. Mali dovolené byť tu, niekedy tu dokonca boli násilím prinútení byť, ale vždy patrili do kategórie ľudí vylúčených zo spoločnosti. Nachádzali sa vo vnútri hraníc, ale politicky a právne do spoločnosti nepatrili.

Presne takto to bolo až do skončenia Občianskej vojny, keď Kongres zmenil podmienky 14. Dodatkom k ústave. Týmto dodatkom vznikla nová kategória občianstva, ktorá umožňovala stať sa občanmi aj ľuďom, ktorí neboli bieli. Pred 14. Dodatkom bolo občianstvo vyhradené len pre bielych. Tento dodatok však definoval občianstvo podľa narodenia a toto po prvý raz v histórii umožnilo, aby sa aj farební stali občanmi Spojených štátov.

Týmto však aj nastala zmena v pohľade spoločnosti na imigráciu, lebo teraz už nebolo možné farebných, ktorí prichádzali do krajiny, trvalo udržiavať v podriadenom postavení a nepovažovať ich za imigrantov, lebo bolo pravdepodobné, že budú mať deti a tie sa stanú občanmi. V našich názoroch na to, kto môže byť občanom a kto môže byť považovaný aspoň za imigranta, bol vždy veľmi silný rasový faktor.

WWW: Nesmieme zabúdať na historický kontext ani medzi Imigrantmi z Európy, lebo zrejme aj tam bol v rôznych obdobiach odpor proti írskym a talianskym prisťahovalcom.

Aviva Chomsky: Áno, to je pravda. Imigračná legislatíva, rasovo reštriktívna imigračná legislatíva, sa objavila po Občianskej vojne práve kvôli tomu, aby Kongres vyriešil tento problém, že farební ľudia teraz budú môcť dosiahnuť občianstvo jednoducho svojou prítomnosťou, tým, že budú mať deti a tie sa stanú občanmi na základe miesta narodenia.

Existovala silná snaha po rasovej reštrikcii imigrácie, aby sa zachoval belošský charakter krajiny, a začalo sa to reštrikciou proti aziatom, hlavne Číňanom, Japoncom a potom proti všetkým ľuďom z Ázie. Za Áziu sa považovala obrovská časť sveta, v podstate tri štvrtiny zemegule. Potom sa tento prístup rozšíril aj na Európanov, ktorí neboli dosť bieli, ľudia ako Íri, Taliani, Gréci, Poliaci, tí sa nepovažovali za dosť bielych, ich imigrácia z Európy sa nikdy celkom nezastavila, no drasticky sa obmedzila po roku 1917 a počas 20-tych rokov.

WWW: Keď sa pozrieme na problémy imigrácie v minulosti, zvlášť v 80-tych rokoch, zdá sa, že sme vtedy mali averziu k úplne iným veciam, než dnes. Mnoho z tých problémov je rovnakých, ale zmenil sa náš postoj. Povedzme si o tom niečo.

Aviva Chomsky: Myslím, že dnes sme svedkami podobných averzií, aké sa prejavovali koncom 19. storočia a začiatkom 20. Vždy sa to ale prejavovalo s výrazným rasovým podtónom, formuláciami ako invázia Číňanov, ktorí sa chystajú obsadiť toto územie a ktorí neboli prijímaní ako vhodní občania, práve kvôli svojej rase. Prístupy k imigrantom sú extrémne rasové, rovnako ako v prípade detí zo Strednej Ameriky. Dokonca aj pojem „nelegálny imigrant“, ktorým sa dnes označuje mnoho ľudí prekračujúcich hranice, má extrémne rasový náboj, až tak, že je schopný nahradiť pojem rasy. Zákon dnes zakazuje diskriminovať ľudí na základe rasy, ale ak nahradíme pojem rasy právnym stavom, je zrazu legitímne, keď sa niektorí ľudia otvorene diskriminujú a hanobia kvôli kategórii, do ktorej sme ich zaradili, lebo už to nie je rasová kategória, ale kategória právneho stavu.

WWW: Dnes však silnejšie cítiť atmosféru strachu. V mnohých obmenách to vystupuje ako dôsledok zmien, ktoré sa prejavujú v spoločnosti. Naviac sú tu aj demografické zmeny, ktoré nastávajú v dôsledku tejto imigračnej vlny, a to len posilňuje tento strach.

Aviva Chomsky: Áno a myslím, že veľký podiel tohto strachu vyplýva z toho, ako systém funguje. Mám prehľad o dianí v susednej obci vedľa Salemu, volá sa Lynn. Starosta Lynnu je jedným z tých, čo broja proti prílevu nových imigrantov a poukazuje na ich dopad na mesto.

Jedna z vecí, ktoré stále opakuje, je nedostatok peňazí pre školstvo, takže nemôže zvládnuť prílev nových detí. V celom školskom systéme je nedostatok zdrojov. Problémom nie sú tie nové deti, ktoré prichádzajú, problémom je systematické znižovanie financovania školských systémov, ktoré sa deje už niekoľko desaťročí. Ten sa teraz obrátil proti deťom namiesto toho, aby pátral po systémových štrukturálnych príčinách problémov škôl v Lynne.

WWW: V širšom zmysle je to však odraz veľkého počtu iných zmien, ktoré práve prebiehajú v spoločnosti. Či ich zaradíme do rubriky kreatívnej deštrukcie, či ako výsledok pokroku techniky, či zmien v zamestnanosti, tieto zmeny sú prejavom fundamentálnej spoločenskej zmeny. A toto, aj keď to vôbec nemusí súvisieť, spôsobuje, že imigrácia je len ďalšou zmenou v rade zmien, z ktorých majú ľudia obavy.

Aviva Chomsky: Súhlasím, ale aj tak trvám na tom, že naši politici, naše médiá, naša masová kultúra, to všetko nás núti tieto obavy individualizovať namiesto toho, aby sme štrukturálne skúmali, čo sa to vlastne deje, takže… áno, súhlasím, tieto fundamentálne štrukturálne zmeny, o ktorých hovoríš, tie zmeny v štruktúre zamestnanosti, zmeny vo verejných službách vrátane školstva, všetky tieto zmeny mnohých ľudí v krajine znepokojujú a na veľké sektory americkej spoločnosti pôsobia hlboko deštruktívne.

Ale nikto nám nedal do rúk analytické nástroje, aby sme týmto dejom mohli porozumieť. Je oveľa jednoduchšie sústrediť sa na osoby, ktoré sa prisťahovali do susedstva a povedať: „To všetko je určite ich vina“.

WWW: Takže robíme chybu, ak odpovede na riešenie týchto problémov očakávame od našich politických vodcov? Je nutné riešiť to iným spôsobom, viac na osobnej úrovni a v komunite?

Aviva Chomsky: Časť z týchto problémov je možné riešiť len na politickej úrovni, spôsobom, akým sú formulované naše imigračné zákony, a tie je nutné zmeniť. Súčasne však platí aj to druhé, teda riešenie aj štrukturálne, aj osobné v komunite. V určitom zmysle mám pocit, že najsľubnejšie zmeny dnes prebiehajú na úrovni komunity, myslím tým na úrovni miest a potom jednotlivých štátov.

Naše imigračné zákony nie sú schopné vysporiadať sa so skutočnou podstatou problému, ani naše vzťahy so zahraničím. Vlastne by som mala povedať, že presne tak, ako naše vzťahy so zahraničím, lebo naša zahraničná politika je do väčšej miery zodpovedná za tento prílev neregistrovaných ľudí a hlavne neregistrovaných detí.

Ľudia totiž majú viac právomocí na lokálnej úrovni a na úrovni jednotlivých štátov, aby dosiahli nejakú politickú zmenu, a presne tam teraz vidíme aj nejaké sľubné legislatívne pokroky, napríklad pri úprave školného za štátne školy, pri novelizácii cestných predpisov a pri Trust Act (pozn. prekl.: kalifornský zákon, ktorý obmedzuje svojvôľu štátnych orgánov pri zatýkaní a deportáciách nelegálnych imigrantov), kedy sa lokálne komunity a štáty postavili proti federálnej vláde a rozhodli sa neimplementovať tvrdé represívne a diskriminačné zákony, ktoré na nás vláda uvalila.

WWW: Keď sa na tieto veci pozrieme, uvidíme zlepenec z provizórnych opráv a to je presný obraz našej krajiny. Z toho pramení aj veľa príčin strachov, o ktorých sme už hovorili. Chcem povedať, že tieto veci sa v mnohých ohľadoch vzájomne stimulujú.

Aviva Chomsky: Presne tak. Na jednej strane si myslím, že je pozitívne, že sa lokálne zastupiteľstvá a štáty dokážu postaviť proti vláde, ale na druhej strane je výsledkom taký zlepenec, ktorý zo širšej perspektívy nedáva zmysel.

WWW: Ten pojem nelegálnej imigrácie, v tvojej knihe Neregistrovaní (pozn. prekl.: v originále Undocumented) je to veľmi frekventovaný pojem, ale ten vznikol pomerne nedávno. Aviva, povedz nám niečo viac o tom, čo sa za tým skrýva.

Aviva Chomsky: Máš pravdu, je to pomerne nový pojem a týka sa vecí, o ktorých sme už hovorili, že v 60-tych rokoch sa odpor proti imigrantom zakladal veľmi otvorene a explicitne na rasovej báze. Doslova „týchto ľudí tu nechceme, lebo sú inej rasy“. Presne tak to znelo v zákonoch aj vo verejnosti.

V 60-tych rokoch došlo k určitým zmenám v zákonoch a tie vytvorili tú kategóriu nelegálnych imigrantov, s ktorou sa potýkame dodnes. Keď sa spätne pozrieme, napríklad na 50-te roky a na operáciu Wetback, keď bol z krajiny vyhostený veľký počet Mexičanov a mexických Američanov, vtedy sa to nedialo na základe ich nelegálnosti, bolo to na rasovom základe, lebo Mexičania boli vtedy považovaní za rasu. Heslom vtedy bolo: „Nechceme v krajine žiadnych Mexičanov“ a vtedy bolo vyhostených aj veľa občanov USA mexického pôvodu, popri všetkých ostatných, ktorí boli v rôznych fázach imigrácie.

Zákony povoľovali priviesť do krajiny Mexičanov ako robotníkov, ale… a toto je zvlášť zaujímavé, všetky zákony, ktoré vznikli v 19. storočí na obmedzenie imigrácie, všetky tie reštrikcie proti Číňanom, Aziatom a ľuďom z južnej a východnej Európy, za celú stovku rokov od 1965 do 1965 sa žiadny zákon netýkal Mexičanov. Imigrácii z Mexika nikto nebránil.

Mexičania davovo prechádzali hranicami hlavne ako sezónni robotníci. Najímali ich na prácu hlavne firmy z USA a vozili ich sem po železniciach, ktoré USA zvlášť na to postavili. Medzi rokmi 1942 až 1964, kedy prebiehal medzi vládami USA a Mexika program Bracero, spolupracovala federálna vláda s vládou Mexika na prevozoch obrovských počtov Mexičanov, ktorí tu slúžili ako gastarbeiteri.

Po celý ten čas až do roku 1965 nikto Mexičanov, ktorí prechádzali hranicami USA, nijako neobmedzoval. Mexičanov všetci považovali len za robotníkov, nie za imigrantov, lebo imigranti sem prichádzali, aby tu zostali, ale Mexičania tu len pracovali. V ovzduší 60-tych rokov sa do občianskych zákonov zapracovali dve dôležité veci, ktoré mali neskôr na Mexičanov dopad tak, že sa aj oni začali považovať pri prekračovaní hranice za imigrantov.

Jedna z nich vyplývala z programu Bracero, ktorý vtedy skončil a zdvihla sa proti nemu vlna politického hnutia kvôli jeho vykorisťovateľskej povahe a kvôli tomu, že podkopával kolektívne organizácie a postavenie robotníkov v poľnohospodárstve, bez ohľadu na to, aký mali vzťah k imigrácii, lebo spadali pod zákon o hostiteľskom zamestnávaní. Toto sa v roku 1964 zrušilo a zároveň v roku 1965 bol prijatý balík nových imigračných zákonov, ktorý odstránil všetku tú prohibíciu, mám na mysli rasovú prohibíciu v imigrácii, a nastavil sa jednotný systém kvót, podľa ktorého mala každá krajina na svete jednotnú kvótu na počet imigrantov.

Zdôvodnenie týchto nových zákonov spočívalo v odstránení rasovej motivácie zo systému, aby bol ku všetkým ľuďom rovnaký prístup. Ale to, čo sa tým stalo v skutočnosti, znamenalo po prvý raz v histórii reštrikciu voči Mexičanom. Desiatky rokov, doslova celé generácie prekračovali hranice USA za prácou, prekračovali ich úplne legálne, a zrazu sa všetky ich legálne trasy prerušili. Tú prácu, ktorú predtým vykonávali, však naďalej niekto musel robiť, takže zrušený program Bracero sa nahradil takzvanou nelegálnou imigráciou.

Nazývalo sa to nelegálnou imigráciou, ale… Nikto sa to nepokúšal zastaviť, ani brať niekoho na zodpovednosť, až do 80-tych rokov. Presne tak to bolo, ľudia v zástupoch nelegálne prekračovali hranice, úplne rovnako, ako ich predtým prekračovali legálne, ale na hraniciach ani neexistoval žiadny systém, ktorý by ich dokázal, alebo sa pokúšal zastaviť, a neexistoval ani žiadny vnútorný systém, ktorý by proti tomu niečo robil.

Na tom sa nič nezmenilo až do prelomu 80-tych a 90-tych rokov, kedy prevládol názor, že táto ilegálna imigrácia by sa nemala pripustiť, mala by sa trestať a že je treba začať kontrolovať hranice. Presne v tomto bode podľa mňa nastal ten zlom, kedy ten stav neregistrovanosti dostal rasový náboj a kedy sa začal trestať samotný stav, že človek nie je registrovaný.

WWW: Zdá sa, že jedným z nezamýšľaných dôsledkov je tá miera, do akej si spájame imigráciu so zamestnávaním a prácou. Vznikla situácia, že je vysoká nezamestnanosť a zároveň sa mení charakter pracovnej sily, ako sme už spomenuli, a z toho všetkého vyvierajú tie obavy a dá sa očakávať aj ten výsledok, ktorému teraz čelíme.

Aviva Chomsky: Áno, ďalším nezamýšľaným dôsledkom de-legalizácie práce Mexičanov po roku 1986, čo spočívalo v zákaze zamestnávať ľudí, ktorí tu nemali oprávnenie pracovať, a po militarizácii hranice na prelome 80-tych a 90-tych rokov sa v dôsledku všetkých týchto zákonov skutočne zmenil charakter migrácie Mexičanov.

To, čo v minulosti bola len migrácia za prácou, sa zrazu stalo úplne iným demografickým javom, pretože keď začalo byť prekračovanie hranice komplikovaným, tak ľudia namiesto toho, aby prišli a zas odišli, tak prichádzali a zostávali. To, čo predtým bolo cirkulujúcou sezónnou migráciou, sa zmenilo na trvalú migráciu, a zároveň k tomu, čo predtým bolo prevažne migráciou mladých mužov, pribudli oveľa vyššie počty žien a detí, lebo keď už ľudia prichádzajú natrvalo, berú si so sebou celé rodiny.

Historicky existovala spojitosť  medzi migráciou a prácou. Tá stále pretrváva. Väčšina ľudí migruje kvôli práci. Je tiež dôležité pozrieť sa aj na zmeny v ekonomike USA a ako v podstate vytvára celé kategórie povolaní, ktoré aktívne do zamestnania hľadajú imigrantov, ktoré hľadajú ľudí ochotných nechať sa absolútne vykorisťovať v takých typoch zamestnaní, do ktorých miestni, ktorí majú aj iné možnosti, jednoducho nie sú ochotní nastúpiť. Ide o miesta, ktoré sú sezónne len na jeden alebo dva mesiace v roku, ktoré sú extrémne nebezpečné, také, ktoré majú veľmi nepríjemné pracovné zmeny, napríklad robíte týždeň 12-hodinové šichty a potom sa prepnete na denné šichty.

Sú to také druhy zamestnaní, ktoré táto nová ekonomika vytvára, ktoré sú tak úboho zaplatené, s neadekvátnym zabezpečením, v hrozných podmienkach, takže naďalej aktívne ako zamestnancov hľadajú imigrantov, ktorých môžu takto vykorisťovať, lebo ich právny stav je nedostatočný.

WWW: Týmto sa vysvetľuje ten nesúlad, ktorého sme svedkami aj v debate o migrácii, ktorý v mnohých ohľadoch existuje medzi politikmi a svetom biznisu.

Aviva Chomsky: Áno, svet biznisu je závislý na práci migrantov. V niektorých prípadoch, a teraz poukážem na Mitta Romneyho v Massachusetts, keď prebiehala jeho prezidentská kampaň, ktorej dosť podstatnou časťou bola antiimigrantská rétorika, ale v Boston Globe odhalili, že na druhej strane zamestnáva neregistrovaných robotníkov na ošetrovanie vlastného trávnika. Takže nie je to len svet biznisu, od tejto všadeprítomnej pracovnej sily závisí veľmi veľa sektorov ekonomiky.

Napríklad každý, kto sa stravuje v prevádzkach rýchleho občerstvenia. Nemusíte byť nutne biznismenom alebo milionárom, aby ste využívali prácu týchto neregistrovaných ľudí. Každý, kto niečo konzumuje mimo domu, s veľkou pravdepodobnosťou využíva prácu nedokumentovaných, ktorí sú zamestnaní niekde v priebehu potravinárskeho reťazca.

WWW: Keď zoberieme do úvahy, aké sú všetky tie veci, oo ktorých sme hovorili, komplikované, a keď zoberieme do úvahy všetku tú rétoriku, ktorá okolo toho zaznieva, povedz nám, ako vidíš možnosti, že by sa niekomu podarila kvadratúra tohto kruhu. Lebo skutočnosť a zložitosť tohto problému je tak na míle vzdialená všetkým rečiam, že je ťažké predstaviť si, že by niekto mohol nájsť všeobecne prijateľné východisko.

Aviva Chomsky: Je to presne tak, ako si povedal. Myslím si ale, že je potrebné, aby sme sa do istej miery prestali sústreďovať na imigráciu. Tým nechcem povedať, že imigrácia nie je problém, ale to, že musíme riadne prehodnotiť zahraničnú politiku USA aj vnútornú ekonomickú politiku. Musíme do väčšej hĺbky pochopiť vlastnú zahraničnú politiku a to, ako táto zahraničná politika vytvára situácie, v ktorých dôsledku ľudia utekajú, teraz napríklad zo Strednej Ameriky.

Po druhé, musíme lepšie pochopiť štruktúru našej ekonomiky a prečo je v našej ekonomike taký veľký dopyt po ľahko vykorisťovateľnej práci imigrantov. Som si istá, že keď preskúmame tieto dve veci, uvidíme imigráciu skôr ako dôsledok, nie ako príčinu problémov, o ktorých dnes hovoríme.

WWW: Samozrejme, keď sa pozrieme do sveta, obzvlášť na Západe, uvidíme, že imigráciu považujú za problém všade, dnes to už nie je len problém USA.

Aviva Chomsky: Keď sa pozrieme do sveta, uvidíme aj to, že imigrácia nemá všade rovnaké príčiny a jednou z nich je kolonializmus. Tak napríklad, Francúzsko sa zmocnilo Alžírska, kolonizovalo ho, spôsobilo tam chaos a čo sa stalo potom? Koncom 20. storočia sa Alžírci začali sťahovať do Francúzska. Briti kolonizovali Indiu. Koncom 20. storočia sa Indovia začali sťahovať do Británie, Jamajčania sa začali sťahovať do Británie. A Latinoameričania sa sťahujú do USA.

Existuje veľmi tesný príčinný vzťah medzi kolonializmom a vývojom v obidvoch krajinách, aj tých, čo kolonizovali, aj v krajinách oslobodených spod kolonializmu, a tento vývoj jasne smeruje k situáciám, ktorých sme svedkami. Toto nie je len migrácia z chudobných krajín do bohatých. Je to migrácia z bývalých závislých území do krajín bývalého koloniálneho centra. Táto migrácia má historické korene, ktorých sa nemôžeme zbaviť.

WWW: Je iróniou, že sa tieto problémy objavujú na vrchole nášho nadšenia z globalizácie, keď hovoríme o homogenizácii medzinárodnej kultúry a prebieha voľný cezhraničný tok tovaru a peňazí, ale keď sa toto isté začína týkať ľudí, odrazu máme celkom iný problém.

Aviva Chomsky: Presne tak.

WWW: To bola Aviva Chomsky. Aviva, ďakujem, že si venovala čas nášmu rádiu WhoWhatWhy.

Zdroje:

https://whowhatwhy.org/2018/06/22/the-ugly-truth-of-americas-whites-only-immigration-system/

———————————————————————

Písané pôvodne pre: https://poznamkypanabavora.wordpress.com/ (upravené)