Ekonomická zákonitosť toho, kde sme sa dostali – Ekonomické teórie bludov na Slovensku od 1989 časť 10

Predstavte si, že máte extrémne veľa peňazí. A ešte k tomu ste mladý. Väčšinu ste zdedili. Ste v klube množstva iných boháčov, kde bol členom Váš dedo, otec a teraz vy. Samozrejme máte veľa možností. Jedna z nich je, že sa na všetko vykašlete a užijete si a rozflákate čo ste zdedili. Môžete sa dať na drogy a byť k smrti znudený životom, lebo ste už vyskúšali úplne všetko a nič vám nedá vzrušenie. Snáď len strach zo smrti s vami už niečo spraví, možno ani to nie. Jeden z nich by vám povedal: „Slovensko? To poznám, tam nič nie je.“, v podstate tam nie je pre neho nič čo by ho zaujalo. Nič.

Potom máte tých, čo idú v šľapajách svojich rodičov a snažia sa zveľadiť čo zdedili. To je tá pre nás akože lepšia varianta, lebo sa niečomu venujú. Je to tak? Pre nich platí takisto veta o Slovensku … Jediné, čo ich ku Slovensku pritiahne je to, že ich manažér mu povie, že je tam lacná pracovná sila v Európe, že môžeme ešte viac zarobiť.

Skúsme rozobrať čo spolu s ostatnými diskutujú v klube pri pití o obchode. Hľadajú, kde môžu svoje peniaze a majetok znásobiť, v horšom prípade investovať tak, aby sa množil rýchlejšie ako inflácia. Teda, ak sa vám aspoň to podarí, tak bohatnete.

Ich celé myšlienky sú o tom ako položia peniaze a za určitú dobu ich bude viac. Je im jedno kde a ako, ale výsledok je predurčený. Každému z nich ide o maximalizáciu zisku. Okrem toho ide samozrejme o maximálne zníženie rizika a o ovládnutie moci v nejakej / nejakých / všetkých krajinách. Keď ovládate moc v krajine máte nízke riziko, že sa s vašimi peniazmi niečo stane. Teda ako na to?

Za prvé, v klube sa dohodnete, že skúpite médiá v krajine. Nie je cena, ktorá sa nedá vyzbierať v klube. Čo za to dostanem? Novinársky vplyv. Ako akcionár žiaden novinár nebude písať proti mne. Všetko čo spravím sa ututlá. Chýbajú nám peniaze? Načo máme klub? Veď chráni všetkých … Čo ďalej získam? Môžem šíriť bludy a svoju propagandu. V klube dáme peniaze nejakej PR firme a oni vymyslia ako predať naše smeti čo potrebujeme presadiť. Založíme politickú stranu, alebo si kúpime vodcov nejakej už vplyvnej. Za peniaze urobia všetko

Avšak, vaši politici nemôžu povedať, že vám im ide iba o váš zisk a moc. Kto bude takú stranu voliť??? Takže tu prichádza na rad PR toho čo ideme predať ľuďom. Aké máme hlavné ciele?

1. Ochrana našich peňazí a investícií. Ako to prezentujeme, aby ľudia boli za alebo si to „nevšimli“? Piliermi tejto politiky je mediálna kampaň proti všetkému, čo by mohlo znamenať opätovné znárodnenie ako VOSR 1917. Konštantné poukazovanie na neslobodu po tomto roku. Kúpení politici niečo také nebudú presadzovať a ak plebs bude mať málo peňazí ani nie je spôsob aby sa tieto myšlienky uchytili. Ďalšími sú napríklad rôzne dohody o ochrane investícií. V súčasnosti dokonca je ochrana poskytnutá bankám do takej miery, že ak hrozí ich bankrot EU vymyslela ochranný val z peňazí daňových poplatníkov. Dobrým príkladom „nevšimnutia“ je schválenie extrémne nevýhodnej zmluvy pre bežných ľudí a ukradnutie demokracie schválením dohody CETA
2. Platenie daní na najnižšej možnej miere. Ideálne 0. Spoločnosti Apple sa to dokonca podarilo a v jednom roku v EU dosiahla, že jej daňové zaťaženie bolo menej ako 1%. Keď neprší, tak aspoň kvapká. Keď už platiť niečo tak len toľko čo všetci. Preto výdobytkom takejto politiky je rovná daň. Povedzme, že sa budú mať dobre a že bude rásť HDP pri rovnej dani. Toto ľudia zjedia a ešte si budú myslieť, že skutočne je výhodné pre nich, keď nebudeme platiť dane. Budú si myslieť, že patria k tým múdrejším, lebo pochopili ekonomiku! … Stačí dobré PR
3. Veľká časť ekonomických teórií, ktoré sa učíme na školách sú vymyslené bludy najbohatších. Cez ekonomické školy si tvoria základňu ľudí, ktorých učia iba to ako fungovať v súčasnom systéme. Naučia ich poučky, ktoré fungujú a pasujú do týchto teórií a vyhlasujú najúspešnejších, ktorí papagájujú ich bludné teórie. Tí čo majú iné názory nefinancujú a ich teórie sú „ekonomickou elitou“ vyhlasované za bludy. Alternatívam nie je venovaná žiadna pozornosť a „neviditeľná ruka trhu“ Adama Smitha je priam daná od boha. Najlepším dôkazom nefungovania iných modelov je zrútenie sa bývalého socialistického bloku a osobná nesloboda v tomto zriadení. To stačí na to, aby iný ako súčasný systém neexistoval, pretože neexistuje dopyt po ňom. Bohatí nemajú prečo po ňom pátrať a ak si chcú udržať moc, tak brzdia akékoľvek snahy po jeho vývoji. Elita štátov dobre si žijúca z celej spoločnosti takisto nemá dôvod kúsať chlebodarcov. Plebs tomu nerozumie, chudobnie, takže sa musí starať o to aby prežil
4. Extrémna deregulácia hospodárstva vedie k tomu, že ľudia v hospodárstve nepredstavujú viac ako veci / iné výrobné prostriedky, preto už nebude nutné na nich brať žiaden ohľad. Je to absolútne víťazstvo zisku nad tým, aby bola spoločnosť usporiadaná ku prospechu ľudí. Otvorený trh práce napríklad s krajinami Afriky pri veľkej imigrácii vedie k veľkému zníženiu ceny práce. Závislosť ľudí od peňazí sa prehĺbi a pri nižších nákladoch sú vyššie zisky hlavne na trhoch, kde v súťaži sú 1-4 veľké celosvetové firmy. To je priam zber obrovskej úrody vysoko nad mierou inflácie. Politici to predávajú cez PR argument „neviditeľná ruka trhu“, zvýšenie HDP, pokles cien cez konkurenciu atď. Deregulujú sa náklady firiem ale ich monopolné, kartelové a iné hospodársky výhodné postavenia sú nedotknuté

Cieľom tejto politiky je len maximalizácia zisku a to čo tvrdia je veľké klamstvo. Nepovedia nahlas, že ide len a len o  maximalizáciu zisku, ale radšej povedia, že chcú vytvoriť pracovné miesta, chrániť pracujúcich. Celý tento systém posúva vzťah medzi tými čo chcú mzdu a tými čo chcú zisk. Celý tento prúd sa nazýva neoliberalizmus. Ich reprezentantov máme dnes v slovenskom parlamente

Pred pár desaťročiami bolo pravidlo, keď rástla produktivita, tak rástli aj mzdy. Za posledné roky aj u nás na Slovensku máme extrémne veľa rastu produktivity ale už dlho nie tomu zodpovedajúci nárast miezd

Ak ľudia nemajú žiadnu moc nad tým, aby sa im zvyšovala mzda, potom zisky rastú do miliárd. Každý miliardár okráda spoločnosť, respektíve ľudia sa nechajú okrádať miliardármi, hoci by mohli v demokracii postaviť a zastaviť to. Ľudia pochopia, že nikto na svete nemôže tak robiť aby sa stal miliardárom, potom sa začne zamýšľať ako urobiť férovejší poriadok v hospodárstve. Teraz majú ľudia nádej, že sa niečo zmení keď bude Trump. Ten zmení možno to, že politici budú hovoriť menej nezmyslov za 1 deň, ale ekonomicky je to „človek z klubu“ …