Národ holubičí, ktorý tak ospevoval napríklad aj Sergej Chelemendik, má pred sebou veľké výzvy. V politike sa nám toho veľa vykrištalizovalo, zdá sa, že väčšina národa sa pod vplyvom skúseností z posledných päť, desať rokov zorientovala. Už vie, kto je kto.
V medzinárodnom dianí sa to vyslovene melie. Tu Slovensko sa má nechať unášať prúdom ústrety až k vodopádu. Na to sme sa zrejme mali stať civilizovanými Európanmi, aby sme poslúžili ako takí užitoční idioti na rôzne účely. Národ holubičí, liaheň ľudí na export, hlavne tých vzdelaných, vyučených.
Ale však, čo je na tom? Veď aj bez nich Slovensko prežije. Z dlhodobého hľadiska Slováci vždy prežili. Aj keď im zrušili v roku 1875 tie jediné 3 slovenské gymnáziá.
Však niekto nás zase zachráni…
Alebo aj nie.
Položme si otázku, každý z nás. Čo ja robím pre Slovensko? Čím som prispel, prispievam alebo ešte len chcem prispieť k jeho rozvoju? K rozvoju, k zlepšeniu. Nie!!! Žabomyšie vojny, kde sa človek pozrie, prospechárstvo. Národné povedomie, úprimné národné povedomie 0 bodov. Teda vlastne okrem hokeja, keď sa darí. V prvom rade len ja, ja, ja, moja prosperita, moje pohodlie. Vierolomné národné cítenie
Odzrkadľuje sa to v politike! Protagonistom chýba kultúrnosť, cit pre vyšší zámer ako je len sláva a osobný blahobyt pre mňa a mojich potomkov.
.JPG "Marek")
