Žitný ostrov ukrýva mimoriadne zásoby podzemnej vody. Na východe však niektorým vodárenským zdrojom klesá výdatnosť. Ak chceme budovať moderný priemysel, energetiku a prosperujúce regióny, musíme sa najprv naučiť hospodáriť s tým najzákladnejším – s vlastnou vodou.
Slovensko má národný poklad, o ktorom hovoríme oveľa menej než o automobilkách, diaľniciach, investíciách či energetických projektoch.
Vodu.
Nie iba rieky a priehrady. Ale aj obrovské zásoby podzemnej vody, ktoré sa ukrývajú pod našou krajinou.
V nedeľu 20. septembra priniesla TASR rozhovor s Alenou Trančíkovou, vedúcou odboru kvality vôd a životného prostredia Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Upozornila, že Žitný ostrov predstavuje taký významný vodný zdroj, že by podľa jej vyjadrenia v krajnom prípade dokázal kapacitne zásobovať celé Slovensko.
Vzápätí však pomenovala zásadný problém.
Infraštruktúra na takéto zásobovanie nie je pripravená. A ani ochrana vodných zdrojov nie je podľa nej na úrovni, ktorá by nám umožňovala bezstarostne predpokladať, že vody budeme mať dostatok aj v budúcnosti.
Zároveň upozornila, že východné Slovensko je výrazne suchšie.
Táto správa by nemala zostať iba krátkou informáciou medzi ostatnými správami dňa.
Otvára totiž jednu z najdôležitejších strategických otázok Slovenska.
Ako je možné, že krajina s takým významným vodným bohatstvom musí v niektorých regiónoch riešiť nedostatok vody?
Národný poklad nie je nevyčerpateľná pokladnica
Tvrdenie, že Žitný ostrov by dokázal zásobovať celé Slovensko, znie povzbudivo.
Ale treba mu správne rozumieť.
Veľké zásoby podzemnej vody nie sú automaticky množstvom, ktoré môžeme bez následkov každoročne odčerpať.
Podzemná voda sa musí obnovovať. Jej využívanie závisí od hydrologických podmienok, kvality vody, povolených a udržateľných odberov, ochrany územia aj potrieb okolitej krajiny.
Nestačí preto vedieť, koľko vody sa nachádza pod zemou.
Potrebujeme vedieť, koľko jej môžeme dlhodobo využívať bez toho, aby sme ohrozili samotný zdroj.
A potrebujeme poznať aj jej kvalitu.
Trančíková v rozhovore upozornila na problémy s dôsledným dodržiavaním pravidiel ochrany vôd. Poukázala tiež na znečisťovanie, ku ktorému na Žitnom ostrove podľa jej hodnotenia významne prispieva poľnohospodárska činnosť.
Máme teda mimoriadne cenný zdroj.
Ale jeho existencia ešte nie je zárukou bezpečnosti.
Vodné bohatstvo sa nemeria iba tým, koľko vody máme dnes. Meria sa aj tým, či ju dokážeme odovzdať ďalšej generácii.
Na východe už sucho nie je iba meteorologická správa
Zatiaľ čo sa na západe hovorí o veľkých zásobách podzemnej vody, na východe Slovenska sa počas leta 2026 objavili konkrétne problémy s výdatnosťou niektorých menších vodárenských zdrojov.
Východoslovenská vodárenská spoločnosť vo svojom augustovom vysvetlení uviedla, že pokles výdatnosti zaznamenala napríklad v lokalitách Oreské a Staré.
Obyvatelia obcí Staré, Oreské a Zbudza boli začiatkom augusta vyzvaní na šetrenie pitnou vodou.
Dodávka vody pritom zostala plynulá a situácia bola stabilizovaná. Výzva mala preventívny charakter.
Podobné odporúčania alebo obmedzenia sa však v období sucha týkali aj ďalších lokalít východného Slovenska.
To je dôležitý rozdiel.
Nehovoríme, že celý východ nemá pitnú vodu.
Hovoríme, že niektoré miestne zdroje už vykazujú zraniteľnosť, ktorá si vyžaduje konkrétne opatrenia.
Vodárenská spoločnosť zároveň upozornila na nepríjemnú súvislosť.
V období sucha výdatnosť niektorých zdrojov klesá, ale spotreba vody rastie.
Ľudia polievajú záhrady, napúšťajú bazény a potrebujú viac vody počas horúčav.
A tak vzniká dvojitý tlak.
Príroda poskytuje menej vody práve vtedy, keď jej človek potrebuje viac.
Tento problém nemožno vyriešiť iba výzvou, aby si ľudia zatvorili kohútik.
Šetrenie je potrebné, ale samo osebe nenahradí bezpečný a dobre pripravený vodárenský systém.
Vodu nemožno jednoducho preniesť z jedného konca republiky na druhý
Na prvý pohľad sa ponúka jednoduché riešenie.
Ak má Žitný ostrov veľké zásoby vody a východ má miestami problém, vybudujme potrubia a vodu priveďme tam, kde chýba.
Lenže takáto úvaha potrebuje odborné posúdenie.
Prepojenie vodárenských sústav môže zvýšiť bezpečnosť zásobovania. Umožňuje nahradiť oslabený zdroj iným a znižuje závislosť od jedného miesta.
Nie každé prepojenie však musí viesť naprieč celou republikou.
Niekde môže byť účelnejšie posilniť existujúce regionálne zdroje, vybudovať záložné spojenie medzi susednými vodárenskými sústavami alebo znížiť straty v potrubiach.
Inde môže mať zmysel nové strategické prepojenie.
Rozhodujúce sú náklady, technická uskutočniteľnosť, kvalita vody, bezpečnosť zdrojov a dlhodobá vodná bilancia.
A predovšetkým treba rozlišovať dve úplne odlišné otázky.
Prvou je zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou.
Druhou je sucho v krajine.
Potrubie môže pomôcť dopraviť pitnú vodu do obce.
Ale nevyrieši automaticky suchú pôdu, prehriaty les, nízku hladinu rybníka ani nedostatok vlahy na poli.
Na to potrebujeme inú časť vodnej politiky.
Pitná voda potrebuje bezpečnú infraštruktúru. Krajina potrebuje schopnosť zadržiavať vlastnú vodu.
Jedno bez druhého nestačí.
Voda, ktorú odvedieme, nám bude chýbať
Slovensko má aj problém, ktorý sa nedá vyriešiť samotnou výstavbou vodovodov.
Ako hospodárime s dažďovou vodou?
Ako vyzerajú naše polia?
Ako sa správame k mokradiam?
Ako regulujeme potoky?
Koľko vody odteká z miest po daždi priamo do kanalizácie?
A koľko jej zostáva v pôde, aby pomáhala vegetácii počas nasledujúcich suchých týždňov?
Európska platforma Climate-ADAPT upozorňuje, že zlepšovanie schopnosti poľnohospodárskej krajiny zadržiavať vodu môže pomáhať zmierňovať sucho, povodne aj pôdnu eróziu.
Voda môže zostať v pôde, dopĺňať podzemné zdroje alebo sa uchovávať v prírodných či technických nádržiach.
Nie všade však funguje rovnaké riešenie.
Niekde pomôže obnova mokrade.
Inde zmena hospodárenia na poli.
Niekde remízky, vetrolamy alebo obnova prirodzeného toku potoka.
Inde retenčná nádrž, bezpečný vsakovací systém alebo úprava hospodárenia v lese.
Dôležité je, aby sa opatrenia navrhovali podľa konkrétneho územia.
Aby nezvyšovali povodňové riziko.
Aby neohrozovali kvalitu podzemných vôd.
Aby neboli len lacným výkazom o počte vybudovaných hrádzok.
Každé opatrenie má mať jasný účel, odborné posúdenie a merateľný výsledok.
Voda sa totiž nedá zachrániť iba tým, že o nej budeme hovoriť.
Musíme sa naučiť pracovať s celou krajinou.
Mikroklíma je súčasťou bezpečnosti regiónov
Keď sa povie vodná bezpečnosť, väčšina ľudí si predstaví vodovod, priehradu alebo studňu.
Lenže voda rozhoduje aj o tom, ako sa v krajine žije.
Stromy poskytujú tieň.
Vlhká pôda a vegetácia pomáhajú zmierňovať prehrievanie.
Mokrade poskytujú životný priestor mnohým druhom.
Zdravé brehové porasty pomáhajú chrániť vodné toky pred nadmerným prehrievaním.
A krajina, ktorá dokáže zadržať časť zrážok, môže byť odolnejšia voči obdobiam bez dažďa.
Nie je to teória bez slovenskej skúsenosti.
Európska platforma Climate-ADAPT eviduje program obnovy krajiny a povodí Košického kraja. Jeho koncepcia počíta s opatreniami v lesoch, poľnohospodárskej krajine aj mestách a s využívaním zadržiavania vody na zmierňovanie sucha, povodní a prehrievania.
To znamená, že na Slovensku už existujú konkrétne koncepcie, odborné skúsenosti a čiastkové realizácie.
Otázkou nie je, či začíname od nuly.
Otázkou je, ako sa osvedčené opatrenia vyhodnocujú, financujú a rozvíjajú tak, aby vytvorili funkčný systém.
A aby sa nezabúdalo na jednu zásadnú vec.
Voda nie je iba zásobou pre človeka.
Je súčasťou života celej krajiny.
Čo bude s priemyslom, energetikou a dátovými centrami?
Slovensko potrebuje pracovné miesta.
Potrebuje priemysel, energetiku, moderné technológie a investície.
Ale pri každom väčšom projekte sa treba pýtať aj na vodu.
Koľko jej bude potrebovať?
Odkiaľ ju získa?
Bude využívať pitnú, úžitkovú alebo recyklovanú vodu?
Koľko vody spotrebuje a koľko jej vráti do obehu?
Aké budú jeho nároky počas sucha?
A čo sa stane, ak sa v rovnakom území stretne potreba domácností, poľnohospodárstva, energetiky a priemyslu?
Tieto otázky sú dôležité najmä pri technologických a energetických projektoch, ktorých vodné nároky sa môžu výrazne líšiť podľa konkrétnej technológie.
Dátové centrum s jedným spôsobom chladenia môže mať inú spotrebu vody než centrum využívajúce odlišnú chladiacu technológiu.
Podobne sa líšia aj vodné nároky priemyselných prevádzok či energetických zariadení.
Preto nestačí všeobecne povedať, že nový investor vodu potrebuje alebo nepotrebuje.
Potrebujeme konkrétnu bilanciu.
A potrebujeme ju ešte pred rozhodnutím o umiestnení strategickej investície.
Investícia, ktorá vytvára pracovné miesta, ale jej vodné nároky nie sú zosúladené s možnosťami regiónu, prináša otázku, ktorú nemožno odložiť na čas po výstavbe.
Potravinová bezpečnosť sa začína pri vode
Sucho sa nekončí pri vodovodnom kohútiku.
Pokračuje na poliach.
V sadoch.
V lesoch.
Na pastvinách.
V rybníkoch.
V chovoch hospodárskych zvierat.
A napokon aj v cenách potravín.
Ak poľnohospodár nedokáže zabezpečiť dostatok vlahy, môže klesnúť úroda a zhoršiť sa jej kvalita.
Ak dlhodobé horúčavy zvyšujú tepelný stres zvierat, môže to ovplyvniť ich zdravie a produktivitu.
Ak sa prehrievajú rybníky a klesá množstvo rozpusteného kyslíka, rastie riziko pre ryby a ďalšie vodné organizmy.
Jedno suché leto ešte automaticky neznamená potravinovú krízu.
Ale opakované suchá môžu zvyšovať náklady poľnohospodárov, oslabovať domácu produkciu a prehlbovať závislosť od dovozu.
Preto sa diskusia o potravinovej bezpečnosti nedá oddeliť od vodnej bezpečnosti.
A vodná bezpečnosť sa nedá oddeliť od stavu pôdy.
Pôda, ktorá nedokáže udržať vlahu, je zraniteľnejšia.
Krajina, ktorá nedokáže zadržať vodu, je zraniteľnejšia.
A štát, ktorý nemá prehľad o svojich zdrojoch a ich budúcej záťaži, si môže vlastnú zraniteľnosť uvedomiť príliš neskoro.
Slovensko potrebuje mapu vody, nie iba mapu investícií
Pri veľkých rozvojových projektoch sa zvyčajne začína mapou pozemkov.
Kde možno stavať?
Kde je diaľnica?
Kde je elektrické vedenie?
Kde je priemyselná zóna?
Kde možno získať investora?
Lenže vodná bezpečnosť vyžaduje ešte jednu vrstvu.
Mapu vodných zdrojov a ich skutočnej dostupnosti.
Takáto mapa by mala prepájať poznatky o podzemných vodách, povrchových tokoch, zrážkach, pôdnej vlhkosti, existujúcej infraštruktúre, stratách vody, ekologických potrebách krajiny a očakávanom dopyte.
Satelitné údaje môžu pomáhať sledovať zmeny vegetácie, povrchovej vlhkosti, teploty či vývoja krajiny.
Nenahradia však hydrogeologický prieskum, meranie výdatnosti zdrojov, analýzu kvality vody ani terénne merania.
Dôležité je jednotlivé poznatky prepojiť.
Nie vytvárať ďalšiu mapu, ktorá zostane odložená v elektronickom archíve.
Ale mať nástroj, ktorý dokáže odpovedať na konkrétne otázky.
Kde sa zdroje obnovujú dostatočne?
Kde ich výdatnosť klesá?
Kde sú najväčšie straty v sieti?
Kde možno bezpečne zvýšiť odolnosť zásobovania?
Kde treba obnoviť schopnosť krajiny zadržiavať vodu?
A kde už plánované investície vytvárajú tlak, ktorý musí byť posúdený ešte pred ich povolením?
Takto sa vodná bezpečnosť mení z hesla na systém riadenia.
COPEA Slovakia: voda musí zostať súčasťou života krajiny
Práve pri vode sa ukazuje, že rovnováha nie je abstraktný pojem.
Je to veľmi konkrétny vzťah medzi potrebami človeka, prírody a hospodárstva.
Aj preto sa otázkam vodnej bezpečnosti venuje COPEA Slovakia – iniciatíva pre rovnováhu, spoluprácu a mier.
Rozvoj regiónov nemôže stáť iba na počte nových fabrík, kilometroch ciest alebo objeme investícií.
Musí stáť aj na schopnosti územia zabezpečiť životné podmienky pre ľudí, pôdu, prírodu a budúce generácie.
Tento prístup rozvíjame aj v koncepčnej práci na projektoch Zemplín 2040 a Zemplín Blue 2050.
Ich východiskom je presvedčenie, že vodná bezpečnosť nemá byť dodatkom k hospodárskemu rozvoju, ale jednou z jeho základných podmienok.
Neznamená to odmietať priemysel.
Neznamená to odmietať energetiku.
Neznamená to zastaviť investície.
Znamená to poznať ich dôsledky.
A vedieť ich zosúladiť s vodnou bilanciou územia ešte predtým, než sa stanú nezvratnými.
Voda nesmie byť iba posledným riadkom v investičnej tabuľke.
Musí byť jednou z prvých otázok.
Záver: Národné bohatstvo, ktoré sa nedá nahradiť
Slovensko má významné vodné bohatstvo.
Ale nemá ho rovnomerne rozložené.
Nemá všade rovnakú infraštruktúru.
Nemá všade rovnako odolné zdroje.
A nemôže predpokladať, že voda, ktorú má dnes, bude bez ďalšej starostlivosti dostupná aj zajtra.
Preto sa nestačí uspokojiť s vetou, že Žitný ostrov by dokázal zásobovať celé Slovensko.
Potrebujeme vedieť, ako ochránime jeho zdroje.
Ako zabezpečíme regióny s nižšou dostupnosťou vody.
Ako znížime straty vo vodovodných sieťach.
Ako obnovíme schopnosť krajiny zadržiavať zrážky.
Ako ochránime pôdu, lesy, rybníky a vodné toky.
A ako zabezpečíme, aby nové investície nezvyšovali zraniteľnosť územia, na ktorom majú vytvárať prosperitu.
Nie všetko vyrieši jeden vodovod.
Nie všetko vyrieši jedna priehrada.
Nie všetko vyrieši jedna retenčná nádrž.
A nie všetko vyrieši ani jeden veľký strategický dokument.
Potrebujeme prepojenie odborného poznania, infraštruktúry, ochrany prírody, hospodárstva a zodpovedného rozhodovania.
Voda nie je iba surovina, ktorú dokážeme odobrať, predať alebo dopraviť potrubím. Je to základ života krajiny. A skutočne bohatý štát nie je ten, ktorý má vody veľa dnes, ale ten, ktorý dokáže zabezpečiť jej dostatok aj svojim deťom.
.jpg)
