Cesta von zo špirály dlhou a inflácie.

Príspevok k: Webinar – štvrtok 28. mája na tému:

Ekonomika postavená na dlhoch — Existuje cesta von?

Globálny dlh práve dosiahol historický rekord 348,3 bilióna dolárov [1] – viac ako trojnásobok veľkosti svetovej ekonomiky. Hypotéky, spotrebiteľské úvery, firemný dlh a vládne deficity naďalej rastú mimoriadnou rýchlosťou. Prečo? https://monreform.org/kumhof-money-without-debt/

Odpoveď

Lebo medziľudské vzťahy nie sú založené na realite (práci) ale na ilúziách (peniazoch).

Hlúpa celosvetová spoločnosť uctieva zisk – prázdnu hodnotu, ktorou sa falšuje reálny obraz ľudskej práce. Na trhu k cene práce, ktorú dostala zaplatené realita (spoločnosť ako celok) za zhotovený produkt či službu predajca (vlastník kapitálu) si pripočíta zisk na ktorý realita nemá peňažné krytie (produkcia je nepredajná) a preto sa musia peniaze emitovať a požičiavať. Svet kapitálu počnúc predajcom a emisnou bankou končiac to zvládnu a tak prázdne zisky sú kryté prázdnymi peniazmi. Zisk a úroky sú prvotný zdroj inflácie, ktorá pôvodne vyvolávala opakované krízy z nadvýroby či zjavnú infláciu. Od 70 rokov minulého storočia sa táto zjavná forma falšovania reality skryla za krytie emitovaných peňazí úvermi a kryptomenami. Nuž a tak bezprácne zisky už nie sú tak okaté a prázdne (vrtuľníkové) peniaze môžu rasť do nekonečna, pančovať realitu a šíriť nespravodlivosť!!!

Čo robiť?

Na úvod dva kvalifikované pohľady z centra, odkiaľ sa táto virtuálna rakovina šíri svetom:

• „Kapitál je výsledkom práce. Neexistoval by, keby predtým neexistovala práca.“ Abraham Lincoln Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/autori/abraham-lincoln/

   

• „Ak americký ľud niekedy dovolí súkromným bankám kontrolovať emisiu svojej meny, najprv infláciou a potom defláciou, banky a korporácie, ktoré okolo nich vyrastú, pripravia ľudí o všetok majetok, až kým sa ich deti nezobudia ako bezdomovci na kontinente, ktorý dobyli ich otcovia… Verím, že bankové inštitúcie sú pre naše slobody nebezpečnejšie ako stále armády… Emisná moc by mala byť odobratá bankám a vrátená ľuďom, ktorým právom patrí.“ Thomas Jefferson

https://www.monticello.org/encyclopedia/private-banks-spurious-quotation

3 + 3 postuláty a návrh pevného základu novej peňažnej meny pre cestu von spod neustále rastúcej hory dlhov, inflácie a hrozby III. svetovej vojny

1. Treba vziať na vedomie, že peniaze emitované ako dlh nie sú jedinou cestou ich znehodnotenia a ich odcudzenia sa ekonomickej realite. Primárnym zdrojom je zisk v jeho rôznych podobách!

2. Štát ako virtuálna osoba nesmie byť majiteľom, ale len správcom národných záujmov a každého právoplatného občana republiky.

3. Štát musí zabezpečiť, aby peniaze vyjadrovali ekonomickú realitu, teda prácu celého národa. Suma ceny produkcie spoločenskej práce vyjadrenej peniazmi sa musí rovnať v každom momente množstvu peňazí na domácom trhu, preto:

• štát sa musí stať emitentom národnej meny

• štát musí byť správcom národného trhu spoločenskej práce a zabrániť tak živelnej ekonomickej segregácii národa. Nie konkurencia, ale štátom regulovaná súťaž.

• štát sa musí stať jediným zástupcom (správcom) národa vystupujúcim na medzinárodnom trhu (chrániť tak národné záujmy pred ekonomickou diverziou)

Tieto istiny sú absolútnou samozrejmosťou aj v tom najväčšom podnikateľskom konglomeráte na svete. Preto peniaze použité v uzavretom konglomeráte plne zodpovedajú internej ekonomickej realite. Ak sa tvorí nadhodnota (zvyšuje sa produktivita), peniaze sa interne revalvujú, a ak produktivita klesá, peniaze sa devalvujú!!!

Ako emitovať peniaze, ktoré verne zobrazia ekonomickú realitu?

Jedna hodina života každého občana = jednej peňažnej jednotke. Cena ročnej produkcie republiky (CRP) = počet žijúcich občanov x 24 hodín x 365(6) dní.

Cena jednej pracovnej hodiny (CJPH) = CRP : počet odpracovaných hodín.

Suma produkcie spoločnosti určená pre spoločenskú (medzipodnikovú) spotrebu stanovená vynaloženým množstvom CJPH sa na trhu nezmení. Toto sa stane základom rozumného národného hospodárenia!

Cenu produkcie pre osobnú spotrebu (CPpOS) pre určitý časový úsek stanoví správca národného trhu podľa ponuky a dopytu pri dodržaní pravidla, že: suma peňazí vyplatená občanom = sume CPpOS.

Peniaze použité na kúpu produkcie štát znehodnotí.

Uistenie vlastníkom konštantného (výrobného) kapitálu.

Reforma nebude mať dopad na domáce či zahraničné vlastníctvo kapitálu. Rozdiel bude v tom, že kapitál nebude produkovať zisky ani straty, ale sa bude zhodnocovať alebo znehodnocovať v závislosti od zvyšovania či znižovania produktivity práce. Tak, ako je to v uzavretých podnikateľských konglomerátoch samozrejmosťou.

Záver.

Rozumné, spravodlivé hospodárenie a mierové spolužitie v republikách i na medzinárodnej scéne nemožno dosiahnuť politickými modlitbami, ale len vedeckým prístupom, ktorý poznáme v podnikovej sfére, kde obraz ekonomickej reality zodpovedá na cent skutočnej realite. Ak sa zmení realita o cent, tak o cent sa zmení aj jej obraz!

Pointa príspevku: Peniaze ako verný obraz ekonomickej reality – spoločenskej práce.