Brownfieldy nestačí zmapovať. Slovensko musí najprv poznať vlastnú zem

Mapovanie brownfieldov môže Slovensku pomôcť, ale iba vtedy, ak nebude len zoznamom starých budov a investičných príležitostí. Štát by mal najprv vytvoriť integrovanú mapu potenciálu územia, ktorá spojí satelitné dáta, geológiu, pôdu, vodu, environmentálne záťaže, infraštruktúru a vlastnícke vzťahy. Inak môže dobrá myšlienka skončiť ako ďalší priestor pre špekulácie a korupciu.

Ak má štát premieňať opustené územia, nesmie vidieť iba staré budovy. Musí vidieť pôdu, vodu, záťaže, infraštruktúru a skrytý potenciál krajiny.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie oznámilo posun v národnom projekte mapovania brownfieldov. Cieľom má byť jednotná metodika, moderný mapový portál a verejne dostupná databáza nevyužívaných a zanedbaných území na Slovensku.

Na prvý pohľad ide o správny krok. Slovensko má množstvo opustených areálov, starých priemyselných objektov, nevyužitých plôch a chátrajúcich budov. Ak ich dokážeme zmysluplne obnoviť, môžeme chrániť zelené plochy, pomôcť regiónom, vytvoriť nové bývanie, služby, pracovné príležitosti aj verejné priestory.

Lenže práve pri takýchto projektoch treba byť mimoriadne opatrný.

Brownfield nie je len škaredá budova na mape. Brownfield je kus krajiny s pamäťou, vlastníctvom, ekologickou stopou, technickou infraštruktúrou, právnymi vzťahmi a často aj neviditeľným rizikom pod povrchom.

Ak ho štát zmapuje iba ako investičnú príležitosť, môže z dobrej myšlienky vzniknúť ďalší priestor pre špekulácie.

Mapa budov nestačí

Slovensko nepotrebuje len register opustených objektov. Potrebuje integrovanú mapu strategického potenciálu územia.

Takáto mapa by nemala obsahovať iba názov lokality, vlastníka, katastrálne údaje a približný technický stav. Mala by spájať viac vrstiev:

geologické dáta,
environmentálne záťaže,
podzemné vody,
pôdnu kvalitu,
riziko kontaminácie,
radónové a geofyzikálne údaje,
staré banské a priemyselné záťaže,
dopravné napojenie,
energetickú infraštruktúru,
územné plány,
vlastnícke vzťahy,
satelitné dáta,
a reálne potreby regiónu.

Až potom možno povedať, či má byť z konkrétneho územia bývanie, park, výrobný areál, komunitné centrum, vodohospodársky prvok, výskumné pracovisko, technická pamiatka alebo územie, ktoré treba najprv sanovať a až potom sa tváriť, že je pripravené na investíciu.

Satelit ako prvé oko štátu

Dnes už existujú technológie, ktoré umožňujú vidieť územie oveľa presnejšie než kedysi. Satelitné dáta, radarové merania, hyperspektrálne snímkovanie, údaje o poklesoch terénu, vlhkosti, vegetácii, tepelných anomáliách či zmenách krajinného pokryvu môžu štátu pomôcť vytvoriť prvú vrstvu poznania.

Nie ako náhrada geológov.

Nie ako náhrada pozemného prieskumu.

Nie ako zázračný röntgen Slovenska.

Ale ako strategický filter, ktorý ukáže, kde sa treba pozrieť hlbšie, kde môže byť riziko a kde môže byť skrytý potenciál.

Slovensko by preto malo zvážiť spoluprácu s partnermi, ktorí disponujú modernými satelitnými a analytickými kapacitami. Môžu to byť európske programy, vedecké inštitúcie alebo technologicky vyspelé štáty.

Ale musí platiť jedna zásada:

Dáta o slovenskej zemi nesmú byť len obchodnou surovinou pre iných. Musia byť strategickým poznaním slovenského štátu.

Bez verejnej kontroly vznikne priestor na korupciu

Najväčšie riziko podobných projektov nie je samotné mapovanie. Najväčšie riziko je to, čo príde po ňom.

Keď vznikne register lokalít, vznikne aj zoznam budúcich príležitostí.

A kde sú príležitosti, tam sú aj záujmy.

Niekto môže vedieť skôr, ktoré územie sa pripravuje na podporu.

Niekto môže lacno kúpiť pozemky ešte pred tým, než sa verejne ukáže ich budúca hodnota.

Niekto môže pretlačiť vlastnú lokalitu do grantovej schémy.

Niekto môže získať verejné peniaze na projekt, ktorý nebude slúžiť regiónu, ale iba úzkej skupine.

Niekto môže pod zámienkou obnovy brownfieldu presadiť ďalšiu betónovú schému bez skutočnej verejnej hodnoty.

Preto musí byť každý takýto projekt nastavený od začiatku s tvrdými poistkami.

Verejná databáza nestačí.

Treba verejné kritériá.

Verejné hodnotenie.

Zverejnenie vlastníckych väzieb.

Povinné environmentálne posúdenie.

Povinné napojenie na územné plány.

Kontrolu konfliktu záujmov.

A jasnú odpoveď na otázku, komu má obnova lokality slúžiť.

Najprv poznanie, potom investícia

Slovensko sa nesmie opäť dostať do situácie, že najprv vyhlási výzvu, potom sa hľadajú projekty, potom sa narýchlo míňajú peniaze a až nakoniec sa zisťuje, či to celé dávalo zmysel.

Pri brownfieldoch musí byť postup opačný.

Najprv poznanie územia.

Potom verejná stratégia.

Potom výber priorít.

Potom odborné posúdenie.

Potom financovanie.

A až potom výstavba.

Nie naopak.

Lebo ak sa najprv otvorí finančný kohútik a až potom sa začne premýšľať, komu a prečo peniaze tečú, Slovensko už vie, ako to dopadne.

Slovensko ako krajina, ktorá pozná samu seba

Téma brownfieldov môže byť oveľa väčšia, než sa zdá.

Nemusí ísť iba o register starých budov. Môže ísť o začiatok novej kultúry správy územia.

Slovensko potrebuje vedieť, čo má.

Kde má vodu.

Kde má kontaminovanú pôdu.

Kde má priemyselnú pamäť.

Kde má rizikové podložie.

Kde má nevyužitú infraštruktúru.

Kde má priestor pre bývanie bez ničenia ornej pôdy.

Kde má technické pamiatky, ktoré možno zachrániť.

Kde má územia, ktoré by sa nemali predať, ale chrániť.

A kde má potenciál, ktorý by nemal skončiť v rukách špekulantov.

Štát, ktorý nepozná vlastnú zem, sa ľahko stane správcom cudzích záujmov.

Štát, ktorý vlastnú zem pozná, môže začať rozhodovať múdro.

Záver

Mapovanie brownfieldov môže byť dobrý krok. Ale iba vtedy, ak nebude slúžiť ako príprava ďalšej investičnej lotérie.

Slovensko by nemalo mapovať iba opustené budovy.

Malo by mapovať vlastný potenciál.

Satelitmi, geológiou, pôdnymi dátami, vodohospodárskymi informáciami, environmentálnymi záťažami, vlastníckymi údajmi a verejnou kontrolou.

Až potom sa môže rozhodovať, čo obnoviť, čo chrániť, čo sanovať a čo nechať budúcim generáciám.

Lebo krajina nie je len parcela.

Nie je to len príležitosť pre investora.

Nie je to len bod v mapovom portáli.

Krajina je pamäť, zdroj a zodpovednosť.

 

A kto chce meniť tvár Slovenska, musí najprv poznať jeho zem — aj to, čo je pod ňou.


Blogy

Michal Durila

Gustáv Murín

Anton Čapkovič

Ivan Štubňa

Ján Droppa

Marek Brna

Šport

.

Armáda, konflikty, analýzy, história, vojenská technika

Zábava

.