Keď príprava na útok sa prezentuje ako príprava na obranu, keď príprava na vojnu sa už ani neskrýva

Lebo takto veru nevyzerá príprava ani na obranu, ani na mier. Vytrubovať v Bezpečnostnej politike štátu, že niekto je náš nepriateľ, aj keď nám neskrivil ani list na strome? Obvykle stačí ak má bohaté surovinové zdroje alebo nám konkuruje v mierovej produkcii a je z neho agresor a nepriateľ demokracie celého sveta. Lebo kto je nepriateľom nás, je nepriateľom celého sveta.

Alebo znásobovať výdavky na zbrojenie? Hlásať, že niekto, kto je od nás vzdialený tisíce km je pre nás hrozbou? Toto je príprava na obranu? Nie! To je provokácia na rozpútanie vojny! A my sa na ňu musíme vyzbrojiť?! Nie hľadať cestu k mieru, cestu k odstráneniu prípadných nedorozumení?

Premenou hospodárstva na vojenské? Nekontrolované dodávanie zbrani všetkého druhu, munície ťažkého kalibru, vojenských inštruktorov a vagónov peňazí do vojnovej zóny, to je príprava na mierové spolužitie? To je príprava na obranu? To je snaha o elimináciu vojnového nebezpečenstva? To je vytváranie priestoru pre mier? Lebo tak sa hlasno a odvážne prezentujú a predvádzajú „hrdinovia“, poskrývaní vo všemožných skrýšach a ďaleko od skutočnej vojny.

Ani slovo o tom, že priateľstvo a hospodárska spolupráca by bola užitočnejšia. A viedla by k sociálnemu pozdvihnutiu všetkých účastníkov. Ani slovo v tomto duchu k domnelému nepriateľovi. Ani slovo v tom duchu, že všetci ľudia môžu byť (a väčšinou aj sú) priatelia a môžu žiť v mieri. Nie! Iba v NATO sa dá žiť, iba v NATO môže byť mier!

Nuž toto nemožno v žiadnom kultúrnom prostredí považovať za úsilie o mier, za úsilie o odstránenie rizík vojnového vzplanutia. Preto je skutočná vojna každým dňom bližšie.

Keby aspoň toľko slušnosti sa našlo v „hrdinoch vojny“, aby celosvetovo volali po dohode o zločinnosti útokov na civilné obyvateľstvo. Aby volali po dohode o nezapájaní žien do vojnového šialenstva. Nechápem ženy, ktoré chcú bojovať. Veď o čo bude mier bližšie keď na jednej aj druhej strane bude o sto či o tisíc zabitých viac? Ja by som dokonca neváhal ženy, ak už je nutné aby slúžili v armáde, vyzbrojiť iba krátkou zbraňou, ktorá úspešne poslúži na sebaobranu, ale na útok je nevhodná. A akýkoľvek útok na ženu, aj uniformovanú, považovať za rovnaký zločin ako útok na civila.

Ale dnešní „vojnoví hrdinovia“ poskrývaní v bunkroch také niečo neuznávajú. Skôr to označia za zradu či sabotáž. Preto privolávaná vojna bude tragédiou aj pre nevinných, aj pre nezúčastnených. Aj pre tých, ktorí sa domnievajú, že ich sa netýka, že ich sa nedotkne.