Tento článok som napísal aj po tom, čo som vzal na vedomie, že organizátori piatkový protest 23.3. 2018 „Postavme sa za slušné Slovensko“ predbežne zrušili, pričom nie je vylúčené, že v budúcnosti môže byť opätovne zvolaný…
I po tom, čo som, netušiac, že piatkový protest bude odvolaný, uvítal a podporil anti protest na Hodžovom námestí v Bratislave „Slovensko si nedáme – nechceme štátny prevrat!“
…
Dohľad nad odbornosťou, kvalifikovanosťou a dôslednosťou plnení programového vyhlásenia vlády majú jeho jednotlivé ministerstvá a ministri.
Od ministrov sa vyžaduje odbornosť, kvalifikovanosť, kompetentnosť a etická osobná a politická nepriestrelnosť, presahujúca ich stranícku a politickú príslušnosť a spolupatričnosť (aj hoc ako nestraníkov, ale nominantov politickej strany, a tým na ňu viazaných a jej poslušných).
Tieto kritériá predošlá vláda nesplnila. Mám dôvodnú obavu, že rekonštruovaná vláda si vydýchla, že najhoršie má za sebou a v pohode dovládne a privedie Slovensko k riadnym parlamentným voľbám 2020.
S odkazom na moje predošlé články:
Znova vyhlasujem, že som proti akýmkoľvek protestom, majúcim účel štátny prevrat a nastolenie vlády divočiny ďalšieho zlepenca vajatajúcej, bezkoncepčnej opozície, zneužívajúcej médiá na svoje výstupy, ktorej prednostným cieľom, postaveným nad najlepší záujem spoločnosti a národno-štátny záujem, je prevziať moc v štáte a šafáriť v ňom „po svojom“.
Znova vyhlasujem, že v dôsledku nových a pribúdajúcich poznatkov, som za protesty proti nečinnosti novej vlády po jej personálnej rekonštrukcii.
Vo veci môjho delenia a definície pojmov občan a obyvateľ odkazujem najmä občanom:
Byť občanom znamená nepoľaviť v monitoringu a kontrole činnosti vlády po dobu celého volebného obdobia a časopriestoru od volieb k voľbám.
Len sústavne a trvale aktívna, ostražitá a bdelá občianska spoločnosť môže naplniť ústavné:
Toto neplatí pre obyvateľov (môj predošlý článok): Občania, obyvatelia a politici (archív článkov autora).
Ak ľudsky, mentálne, občiansky a politicky dozriete, a z obyvateľov sa stanete občanmi, a nielen pseudo občanmi, na tie dve-tri piatkové orwellovské hodinky hnevu, zloby a nenávisti, alebo ostatné týždne pri vašich televíziách, ako pri hokeji, alebo v diskusiách na fejzbúku a webe, kde sa spravidla len vzájomne mydlíte a žeriete, a aj v diskusiách pod mojimi článkami sa pričasto odbavujete na mne, akoby som ako ich autor, ponúkajúci svoj názor, mal na hlave všetky hriechy tohto sveta, aj vaše, potom moje delenie na občanov, obyvateľov a politikov stratí zmysel.
A stanete sa plnohodnotnými občanmi so všetkými občianskymi, a politickými atribútmi.
A budete spôsobilí a kompetentní meniť spoločnosť k lepšiemu.
Ľud bude mať takú vládu, akú si zaslúži, a ktorú si kreoval.
Všetko je vždy v rukách a na vôli občanov.
…
Dôvodov pre monitoring, kontrolu a ultimatívne požiadavky bude pribúdať (uvediem len dva ako príklady):
Viliam Mišenka na úteku
Polícia pátra po Viliamovi Mišenkovi, ktorého v utorok (20.3.) Najvyšší súd (NS) SR odsúdil na trest odňatia slobody v dĺžke trvania 23 rokov. NS SR odsúdil Viliama Mišenku na trest odňatia slobody v dĺžke trvania 23 rokov a spoluobžalovaného Jána Krajčíka na súhrnný doživotný trest odňatia slobody.
Kto je zodpovedný za útek Viliama Mišenku?
Viliam Mišenka sa na útek pripravoval, útek vykonal a vyhýba sa nástupu výkonu trestu odňatia slobody.
Kto mu v úteku mal preventívne zabrániť (dôvody väzby)?
Viliam Mišenka bol tento týždeň právoplatne odsúdený na 23-ročný trest za známy medializovaný prípad výbuchu výbušniny v topoľčianskej firme Euromont, v lete 2009, pri ktorom zahynula jedna osoba a ďalšie boli zranené. Mišenka už raz na úteku bol. V roku 2013 bol vypátraný vo Venezuele a eskortovaný na Slovensko, kde strávil takmer dva roky vo väzbe. Súd ho napokon zbavil všetkých obvinení a prepustil na slobodu.
Tohtotýždňový rozsudok si neprišiel vypočuť a je opätovne na úteku.
Trestný zákon pozná jasne dôvody väzby, ak ide o páchateľa, ktorému hrozí vysoký trest a u ktorého je predpoklad, že sa bude utekať alebo sa skrývať.
Prokuratúra, polícia a justícia mali vedieť, že ide o nebezpečného páchateľa z prostredia organizovaného zločinu a útekára a platia preň presne zmienené dôvody ochrannej väzby.
Ak legislatíva neumožňuje zaistenie osoby v prezumpcii neviny až do konečného právoplatného rozsudku, ale je zrejmé, že osoba je vinná, mala byť zaistená jej ochranná väzba, alebo predvedenie pred senát NS SR príslušníkmi PZ, a súdom nariadený okamžitý nástup do výkonu trestu odňatia slobody.
Obžalovaný Viliam Mišenka sa na súd nedostavil, prejednania a vyhlásenia rozsudku NS SR sa nezúčastnil, a po jeho vyhlásení sa nenachádzal na mieste pobytu a je nezvestný.
Nezodpovedne a trestuhodne konali všetky zložky OČTK.
Ak legislatíva na prípady už útekárov v minulosti nepamätá, OČTK ju mali iniciovať v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti.
Ak sa tak nestalo a ďalší právoplatne odsúdený je znova na úteku, ide zo strany ministertva vnútra, spravodlivosti, prokuratúry a policajného zboru o nedeliteľnú spoluzodpovednosť.
Prevaľovanie viny zo zložky na zložku a naopak nikam nepovedie.
Podobné prípady sú na Slovensku na cyklickom poriadku.
Alebo sa OČTK poskladajú a na stôl TA3 položia milión za pomoc pri dolapení odsúdeného Viliama Mišenku?
A toto je prípad, kedy má a v najlepšom záujme spoločnosti nastúpiť „ulica“!
A prípad, kedy je „ulica“ oprávnená „schváliť“ alebo namietať nové programové vyhlásenie vlády a žiadať jeho úpravu a obsahové doplnky!
Ak programové vyhlásenie vlády nebude v súlade so záujmami „ulice“, teda, záujmami občianskej spoločnosti a národno-štátnymi záujmami, nebude plnenie chýbajúcich súčastí programového vyhlásenia môcť na vláde vymáhať!
Výmena vedenia Prezídia Policajného zboru SR je dohoda prezidenta s ministrom vnútra Tomášom Druckerom. Ak sa výmena neudeje bez zbytočného odkladu, slovo má oprávnená „ulica“!
Ďalšie už mnou v predošlých článkoch zmienené dôvody pre slovo „ulice“
Ak bez zbytočného odkladu nedôjde k reálnemu oddeleniu Inšpekcie ministerstva vnútra od ministerstva vnútra, slovo má oprávnená „ulica“!
Ak bezodkladne nedôjde k zmene zákona o postavení a financovaní politických strán, slovo má oprávnená ulica!
Ak bezodkladne nedôjde k zmene zákona o mimovládnych organizáciách a ich financovaní takzvaných „neziskoviek“ a ich oddeleniu od politiky v súlade s platným zákonom, ktorý „neziskovkám“ zakazuje politickú činnosť (!) slovo má oprávnená reálne apolitická „ulica“!
Ak bezodkladne nedôjde k zmene volebného zákona (volebné obvody) slovo má oprávnená „ulica“!
Ak bezodkladne nedôjde k legislatívnej úprave petičného práva a k primeranému legislatívnemu sfunkčneniu referenda (jeho zreálnenie primeraným, dosiahnuteľným kvórom) slovo má oprávnená „ulica“!
Ak bezodkladne, lebo čas už dávno uplynul, prezident alebo (prenesené kompetencie) nový minister spravodlivosti nestiahne podpis spod Istanbulského dohovoru, s odôvodnením, že: „Slovensko sa Istanbulským dohovorom necíti byť viazané“, slovo má oprávnená „ulica“!
Ak kroky zahraničnej politiky táto vláda nepovedú k odmietnutiu zmeny demografie Slovenska novou dohodou Dublin 4, ktorá je súčasťou Agendy 2030 OSN, v jej časti imigrácia a Global Compact 1 a 2, slovo má mať “ulica”!
…
Toto všetko, ba viac, by malo byť programovým vyhlásením „ulice“, ošetreným tvrdými časovými termínmi, ktorá si jeho plnením pripraví cestu k riadnym parlamentným voľbám 2020 a zároveň otvorí cestu k ďalším systémovým zmenám, ktoré povedú k komplexnej zmene „štandardného“ (nefunkčného) systému matrixu na území Slovenska, v súlade s jeho národno-štátnymi záujmami a cezhraničnými politikami smerom k centru EÚ a ostatnému svetu…
…
Národno-štátne záujmy Slovenska si v najlepšom záujme Slovenska vyžadujú jasnú precíziu, čo je a čo pre Slovensko a jeho trvale udržateľnú budúcnosť ako suverénneho a zvrchovaného štátu aj vo veciach zahraničných politík Slovenska, má znamenať „jadro“ EÚ, o tom má ľudsko-právne a ústavné oprávnenie spolurozhodovať aj „ulica“!
Ak ako obvykle bude „ulica“ novou vládou ignorovaná, nová vláda stratí svoju legitimitu! Zmenu je ale možné vymáhať len ústavnými nástrojmi a v súlade s Ústavou SR.
Ak je na zmenu systému ústava priúzka, aj za cenu otvorenia ústavy.
Ústava je zmluvou štátu s občanmi štátu.
Ústava je pre ľudí, nie pre štát.
Štát sú ľudia.
A do ústavy podľa princípov antickej agory má právo hovoriť agora (zhromaždenie občanov) pod dohľadom, monitoringom a kontrolou „ulice“.
Toto, nech je mementom pre staronovú vládu po jej rekonštrukcii.
Občianska spoločnosť má kedykoľvek právo obsadiť námestia a ulice aj z dôvodov, ktoré okrem dvojnásobnej vraždy (Ján Kuciak a jeho snúbenica) má na svojom „stole“:
Policajný zbor SR verzus najvyšší súd SR
Krajský dopravný inšpektorát v Košiciach nerešpektoval rozhodnutie Najvyššieho súdu. Týkalo sa banálnej škodovej udalosti z roku 2014, ktorá sa stala v Gelnici. Tamojšej obyvateľke dal dopravný inšpektorát vysokú pokutu. Keď ju Najvyšší súd zrušil, polícia rozhodla rovnako s dovetkom, že sa so závermi Najvyššieho súdu nestotožňuje (má iný právny názor!).
Skutok má občiansko-právnu aj trestno-právnu rovinu a konzekvencie, ktoré budú proti Slovensku, čo je viac, než len pravdepodobné, smerované aj nálezom Európskeho súdu pre ľudské práva a Radou Európy.
Svojvoľná ignorancia rozhodnutia NS SR zo strany krajskej policajnej zložky Košice je škandalózna. Potvrdzuje pokračujúci rozvrat a úpadok právneho štátu od čias Mečiarových amnestií, Kováčových milostí a Krajčiho zmareného referenda.
Plnú zodpovednosť nesú predošlé, aj nová vláda hneď po rekonštrukcii, ministerstvo vnútra, prokuratúra, inšpekcia vnútra, rezort spravodlivosti a Ústavný súd SR.
Zjednodušene – všetky tri zložky moci: Prezident, vláda a parlament.
https://www.ta3.com/clanok/1122316/policia-pri-banalnej-udalosti-nerespektovala-rozhodnutie-sudu.html
Išlo o škodovú udalosť (stará škodovka a zanedbateľná škoda) poškodenému vinnou a povinnou z Gelnice bezodkladne uhradená. Dopravná polícia vo veci nemala dôvod konať a miešať sa do banálnej a hmotne (finančne) zanedbateľnej drobnej škodovej udalosti.
Všetky sumy, priznané nálezmi ESĽP Štrasburg poškodeným na ich základných ľudských právach, by nemali ísť z účtu štátneho rozpočtu, mali by byť zosobnené tým, čo porušenie základných ľudských práv zavinili!
…
Absolútne bez zaváhania garantujem, lebo osobná skúsenosť, že dôvodov pre slovo „ulice“ bude stále pribúdať, lebo nová vláda si myslí, že ak dostane podľa číselných algoritmov v parlamente dôveru, a tú zrejme získa, bude v pohode a za vodou…
A kto si to vo svojej falošnej dobrej viere myslí „on hospodu svou na omylné roli má…“
Ak opozícia predbežne „utrela nos“ je tu „ulica“. So Sorosom alebo bez neho. Slovensko je svojprávne a spôsobilé urobiť si poriadok na svojom území samé…
Z osobnej životnej, pracovnej a služobnej skúsenosti viem, že niektorých zamestnancov (prenesene vláda a a ministri) treba k plneniu ich pracovných a služobných a ústavných povinností spravidla „dokopať“ alebo ich z ich pozícií vykopnúť.
Slovenskému systému moci a vládnutia už neverím.
Prajem si, vo svojom ale aj v najlepšom spoločenskom záujme, premenu slova (kecy) na skutky.
Svoj postoj zmením až po zmene rečičiek a „tančekov“ politikov a vlády a tohto systému.
Po postupnej reálnej premene horizontálnej na vertikálnu demokraciu.
Pekne pozdravujem. 🙂
Autor článku: Juraj Režo