V našom každodennom živote sa stretávame s množstvom osobností, ktoré nás fascinujú, priťahujú, inšpirujú, no občas aj mätú. Niektorí ľudia pôsobia úprimne, empaticky a otvorene, zatiaľ čo iní akoby nosili neviditeľnú masku. Navonok sú príťažliví, vtipní, racionálni, no pod povrchom akoby skrývali niečo temnejšie. A práve tu sa dostávame k fenoménu machiavelizmu. Jednej zo známych čŕt tzv. temnej triády osobnosti, spolu s narcizmom a psychopatiou. Tieto tri črty samy o sebe nie sú diagnózami ani automatickou známkou nebezpečnosti. Skôr predstavujú iný, špecifický spôsob myslenia a správania. Ten však môže byť pre okolie manipulatívny, chladný alebo účelový.
Machiavelizmus ako taký, sa vyznačuje schopnosťou strategicky využívať druhých ľudí, ako prostriedky na dosahovanie vlastných cieľov. Člověk machiavelista býva uhladený, inteligentný a často charizmatický jedinec, ktorý vie neraz presne odhadnúť slabé miesta ľudí. Avšak nie preto, aby im pomohol, ale preto, aby ich použil vo svoj prospech. Pre bežného človeka je preto niekedy veľmi ťažké tieto vzorce rozpoznať, nakoľko bývajú ukryté za logikou, slušnosťou či starostlivo volenými slovami.
„Machiavelista používa ľudí ako nástroje. Zrelý človek v nich vidí partnerov …“
V psychologickej praxi sa často stretávam s príbehmi, ktoré vzbudzujú dojem, že daný človek je skôr nepochopený než manipulatívny. Spomínam si na klienta, ktorý prišiel do poradne s presvedčením, že má „ťažkosti s ľuďmi, ktorí nevedia správne komunikovať a reagovať“. Počas rozhovoru sa ukázalo, že ho frustruje každá situácia, keď mu niekto nesplní to, čo má byť podľa neho „…každému jasné“. Pravidelne vo vzťahoch využíval vinu, komplimenty či tlak, aby dosiahol, čo chcel. S odborníkmi však neprišiel riešiť svoje správanie. Prišiel hľadať spôsoby, ako prinútiť ostatných reagovať podľa jeho predstáv. Zaujímavé však je, že nešlo o vedomé ubližovanie. Išlo u neho skôr o naučený vzorec, v ktorom city iných jednoducho neboli dôležité.
Samotný pojem machiavelizmu vznikol pod vplyvom myšlienok filozofa menom Niccola Machiavelliho. Do psychológie sa táto črta etablovala v 70. rokoch 20. storočia. Autori keď Richard Christie a Florence Geis opísali machiavelizmus ako kombináciu manipulatívneho správania, strategického plánovania, cynizmu a emocionálneho chladu. Ľudia s vyšším skóre machiavelizmu sa správajú racionálne a účelovo, orientujú sa na dlhodobé ciele a dokážu vystupovať veľmi príjemne, ak im to prináša výhodu. Ich motivácia sa spája s nízkou empatiou a silnou orientáciou na moc, status či kontrolu. Následne vznikol aj tzv. konštrukt „temnej triády“.
Kanadskí psychológovia Paulhus a Williams, spojili machiavelizmus, narcizmus a psychopatiu do jedného modelu tzv. sociálne averzívnych čŕt. Všetky tri majú spoločné prvky. Teda manipulatívnosť, citový chlad a tendenciu využívať ľudí na vlastné účely. Narcizmus je o potrebe obdivu a pocitu výnimočnosti, psychopatia o impulzivite a absencii strachu či viny a machiavelizmus je o premyslenej stratégii, porozumení ľudským slabostiam a o tom, ako ich využiť čo najefektívnejšie. Hoci temná triáda znie pre člověka, ktorý o tom počuje „dramaticky“, vo väčšine prípadov ide o tzv. subklinické črty. Znamená to, že títo ľudia nie sú patologickí ani nefunkční. Len jednoducho v niektorých situáciách, či komunikácii a vzťahoch pôsobia tvrdšie, egoistickejšie alebo menej empaticky.
Doterajšie výskumy poukazujú na to, že napr. muži v priemere dosahujú vyššie skóre v jednotlivých črtách temnej triády. Rozdiely závisia od prostredia, výchovy, stresu či naučených stratégií prežitia. Jedna z najcitovanejších štúdií skúmala temnú triádu potvrdila, že tieto tri črty spolu výrazne súvisia a najlepšie im rozumieme, keď ich skúmame spoločne, nie oddelene. Výskum tiež ukázal, že vyššie skóre temnej triády môže byť spojené s taktikami nečestného správania, neúprimnosti či manipulácie v medziľudských vzťahoch. Avšak zároveň s úspechom v oblastiach, kde je potrebná silná racionalita, pohotovosť či schopnosť udržať si odstup. Machiavelizmus a temné črty nás často fascinujú, pretože predstavujú akýsi psychologický tieň, ktorý mnohí ľudia v sebe majú. Takmer všetci používame niekedy strategické myslenie, sebapresadzovanie sa či účelovosť …aj to je jednoducho súčasť ľudskej prirodzenosti. Kľúčové však je, do akej miery tieto vzorce ovládajú naše konanie a ako ovplyvňujú ľudí okolo nás.
„Temné črty v človeku nie sú jeho osudom, ale zrkadlom. To, čo v ňom vidíme, môžeme pochopiť. A to, čo pochopíme, môžeme zmeniť …“
Temné črty samy o sebe nemusia znamenať stratu ľudskosti. Mnohí ľudia s vyšším machiavelizmom či narcizmom fungujú v spoločnosti mimoriadne úspešne. Často ide o stratégie, ktoré si človek osvojil v prostredí, kde empatia bola považovaná za slabosť, city za prekážku a kontrola za spôsob, ako prežiť. Tento pohľad neospravedlňuje manipulatívne správanie. Len pomáha pochopiť, prečo vzniká. A práve pochopenie je prvým krokom k zmene. Je to príležitosť položiť si otázky „…ako moje správanie vplýva na ľudí okolo mňa ? Vnímam ich potreby, alebo sledujem len vlastné ciele ? Využívam ľudí v mojom okolí, alebo s nimi spolupracujem ?“ Uvedomenie si týchto súvislostí býva neraz momentom, ktorý dokáže zmeniť smer osobného vývoja. Poznať temné črty v sebe či v druhých, preto nie je nálepkovanie. Je to porozumenie dynamike vzťahov, budovanie zdravých hraníc a schopnosť vybrať si, akým človekom chceme byť. A to je rozhodnutie, ktoré má v rukách každý z nás.
📚 Marek Horňanský psychológ Ψ Autor sa dlhodobo venuje poradenskej a terapeutickej praxi, psychologickému vzdelávaniu a projektom podporujúcim duševné zdravie doma aj v zahraničí. Článok vznikol ako výsledok odborného štúdia, skúseností a analýzy literatúry s cieľom poskytnúť čitateľom zrozumiteľný a hodnotný pohľad na danú problematiku. V prípade otázok, spätnej väzby alebo záujmu o ďalšie informácie môžete autora kontaktovať online. Odborné zdroje: Russell, J. Cambridge International AS & A Level Psychology Coursebook (Cambridge University Press, 2022, ISBN 1009152483) Nolen-Hoeksema, S. Atkinson and Hilgard’s Introduction to Psychology (2014, ISBN 1408044102) Geiser, J. Lehrbuch Allgemeine Psychologie (Outlook Verlag, 2024, ISBN 3368659308)
.JPG)
