Prečo nás politici unavujú – a prečo to nie je náhoda

Únava zo súčasnej politiky nie je náhodná.
Nevznikla zo dňa na deň a nevznikla preto, že by sa ľudia prestali zaujímať o veci verejné. Práve naopak – vznikla preto, že verejný priestor je neustále zaplavovaný slovami, ktoré nikam nevedú.

Vyhlásenia striedajú vyhlásenia.
Tlačové konferencie reagujú na iné tlačové konferencie.
Každý deň nový konflikt, nový spor, nová emócia.

A výsledok?

Spoločnosť je hlučne informovaná, no vnútorne vyčerpaná.

Politika sa u nás postupne zmenila na nepretržitý verbálny zápas, v ktorom už nejde o smer, ale o pozornosť. Kto kričí hlasnejšie, kto reaguje rýchlejšie, kto si ukrojí viac mediálneho priestoru. Zmysel sa nahradil reakciou a pokoj sa považuje za slabosť.

Takto však nevzniká vedenie spoločnosti.
Takto vzniká len hluk.

Ľudia nie sú unavení z rozhodovania. Sú unavení z neustáleho komentovania bez následkov. Z politikov, ktorí sa správajú ako permanentní účastníci diskusnej relácie, no nie ako nositelia zodpovednosti. Z autorít, ktoré sa vyjadrujú ku všetkému, ale neriešia podstatu.

V takejto atmosfére sa verejný priestor mení na ring.
A v ringu sa neplánuje budúcnosť – tam sa len reaguje na údery.

Nie je preto prekvapením, že čoraz viac ľudí prestáva politiku vnímať ako nástroj riešenia a začína ju vnímať ako zdroj psychickej záťaže. Neustály konflikt, osobné výpady a teatrálne postoje nevytvárajú dôveru. Vytvárajú odstup.

Skutočný líder však spoločnosť neunavuje.
Naopak – dáva jej orientáciu.

Rozdiel medzi vodcom a hlásnou trúbou nie je v tom, koľko toho povie, ale či po jeho slovách zostane poriadok alebo chaos. Vodenie spoločnosti si vyžaduje schopnosť mlčať vtedy, keď netreba hovoriť, a konať vtedy, keď už slová nestačia.

Dnes sa však mlčanie považuje za slabosť a premyslenosť za pomalosť. Politika sa prispôsobila rytmu sociálnych sietí, nie rytmu reality. A realita, na rozdiel od titulkov, potrebuje čas, pokoj a mieru.

Preto nás to unavuje.

Nie preto, že by politika bola zbytočná.
Ale preto, že sa z nej vytratila vnútorná disciplína.

Spoločnosť nepotrebuje ďalších hlasných interpretov udalostí. Potrebuje ľudí, ktorí dokážu niesť rozhodnutia a ich dôsledky. Menej slov, viac smeru. Menej konfliktu, viac zodpovednosti.

Kým sa politika bude správať ako permanentná hádka, ľudia sa z nej budú mentálne sťahovať. A keď sa spoločnosť stiahne, prázdne miesto zaplní chaos.

Únava verejnosti je preto tichým signálom, nie apatiou.
Je to obranná reakcia na prostredie, ktoré prestalo dávať zmysel.

A ak sa má niečo zmeniť, nezačne sa to ďalším vyhlásením.
Začne sa návratom miery.

Poznámka autora:

Autor tvorí svoje texty na podklade vlastných dlhoročných vedomostí a skúseností, získaných štúdiom mnohých tisícov strán beletrie aj odbornej literatúry. Sám sa dlhodobo venuje písaniu beletrie, poézie a odbornej literatúry, ako aj tvorbe blogových článkov a koncepčných analýz na viacerých platformách pod menom tondo.