Manifest proti voľbe menšieho zla

O lepidle, ktoré môže ešte spojiť spoločnosť

Spoločnosť sa dnes nachádza v zvláštnom bode.
Ľudia už presne vedia, čo ich trápi. Vedia pomenovať korupciu, rozklad spravodlivosti, prázdne sľuby aj politické divadlo. A predsa, keď príde chvíľa rozhodovania, opäť a opäť siahnu po tom istom vzorci: voliť menšie zlo.

Tento postoj sa stal normou. A práve preto nás priviedol tam, kde dnes sme.

Poznané zlo ako psychologická istota

Človek má prirodzenú tendenciu držať sa známeho.
Aj keď je to zlé, je to predvídateľné.
Aj keď to bolí, dá sa na to zvyknúť.

Preto sa v politike udomácnila nebezpečná ilúzia:
„Títo síce kradnú a klamú, ale vieme, čo od nich čakať.“

Neznáme dobro je riziko. Vyžaduje dôveru, trpezlivosť a odvahu.
Poznané zlo vyžaduje len rezignáciu.

A práve tu sa zlomila chrbtica spoločnosti.

Menšie zlo neexistuje

Zlo nemá veľkosť, má povahu.
Ak je niečo zlé, rozkladné a nespravodlivé, tak to ostáva zlom, aj keď sa tvári miernejšie, kultivovanejšie alebo menej hlučne.

Voľba menšieho zla je v skutočnosti:

• súhlas so zlom,

• ospravedlnenie zla,

• zakonzervovanie zla.

Je to mechanizmus, ktorým si spoločnosť sama sebe vysvetľuje, prečo sa nič nemení.

Ako sa národ dostal až sem

Keď sa roky volí menšie zlo:

• zákony sa neopravujú, len ohýbajú,

• spravodlivosť sa odkladá, až sa vyprázdni,

• morálka sa relativizuje, aby neprekážala moci.

Politici sa striedajú, ale systém zostáva.
A ľudia sa postupne učia, že poctivosť je naivita a pravda len rétorická figúra.

Takto sa spoločnosť nepribližuje k lepšej budúcnosti –
takto sa pomaličky zosúva k nebytiu.

Problém nie je politický. Je pred-politický.

Toto je kľúčové pochopiť.

Žiadna politická strana nemôže opraviť spoločnosť, ktorá:

• neverí slovám,

• neverí spravodlivosti,

• neverí ani sebe samej.

Preto riešenie nemôže byť politické.
Musí byť pred-politické – ešte skôr, než vznikne program, kampaň či kandidát.

Lepidlo, ktoré ešte drží

Spoločnosť sa dá znovu spojiť len okolo niečoho, čo stojí nad stranami:

Pravda ako proces
Nie slogan, nie nálepka. Pravda, ktorú možno sledovať, overovať a spätne kontrolovať.

Spravodlivosť ako hranica
Nie pomsta, nie revanš. Jednoduchá hranica, za ktorú sa nechodí – bez výnimiek.

Spoločná miera slušnosti
Minimum, nie ideál:

• neklamať vedome,

• nekradnúť verejné,

• nezneužívať moc,

• niesť následky.

Toto nie je ideológia.
Toto je základná hygienická norma spoločnosti.

Prečo sa netreba báť neznámeho dobra

Skutočné dobro nie je chaotické.
Chaotické je len zlo, ktoré sa snaží prežiť.

Dobro má jednu zvláštnu vlastnosť:
dá sa postaviť na pravidlách, ktoré platia pre všetkých rovnako.

A presne to je to, čo dnes chýba.

Záverečné slovo

Ak sa spoločnosť opäť rozhodne voliť menšie zlo,
nevolí stabilitu – volí pokračovanie rozkladu.

Zlo, aj keď menšie, ostáva zlom.
A kto si naň zvykne, prestáva veriť, že môže existovať niečo lepšie.

Nechceme lepších politikov.
Chceme systém, v ktorom sa neoplatí klamať.

A to sa nezačína vo volebnej miestnosti.
To sa začína v myslení spoločnosti.