Zabráňme úderu vlastného osudu, kým sa to ešte dá!

Ľudia musia konečne pochopiť, že každé hmotné dianie je len najkrajnejším prejavom tomu predchádzajúceho jemnejšieho diania, pretože platí, že jemné dianie vždy predchádza tomu, čo sa udeje v našom hmotnom svete. A presne takto isto je to aj s našim osudom!

Ľudia však stále nechápu, že to, čo k ním prichádza, je vždy iba výsledok ich vlastných, do stvorenia vyžarovaných prianí. Tkáči osudu zachytávajú každý prejav nášho chcenia, vedú ho do diaľav stvorenia k rovnorodým centrálam, aby napokon odtiaľ, pod dohľadom všetko strážiacej Spravodlivosti Stvoriteľa, to ako reálne osudové dianie zasiahlo do prítomného prežívania človeka.

Platí však, že vracajúce sa osudové vlákna sa v ich jemnej vibrácii dajú ešte pred vlastným zhmotnením vždy zmeniť k lepšiemu. A to vážnym nasmerovaním chcenia človeka k čistote a k dobru.

K zmene v osudových vláknach môže dôjsť vtedy, keď ich žiarenie stojí ešte len nad hrubou hmotou. Ak sa ale toto dianie dostane až do hmotnej roviny, nie je už v silách človeka niečo zmeniť. Osudové dianie k nám už potom neodkladne prichádza a nesie v sebe výsledok pre nás určeného hmotného osudu. Tento hmotný prejav v pozemskom svete potom musíme prijať ako spravodlivý výsledok všetkých, do tej doby jemnejších osudových žiarení.

Potom je už na akúkoľvek zmenu neskoro, pretože osudové prežívanie príde až k človeku a vyvíja sa tak, ako bolo utvorené v tom jemnejšom, ale už bez možnosti ďalšieho ovplyvnenia.

Takýmto spôsobom pracujú tkáči osudu, či už Vaénovia, alebo Alfarovia. Vaénovia sú tí, ktorí zachytávajú všetky záchvevy ľudského chcenia a vedú ich do diaľav stvorenia, a Alfarovia sú tí, ktorí ich privádzajú späť k človeku ako osudové prežívanie.

Nikdy v tom neexistuje žiadne zastavenie. Pri práci tkáčov osudu neexistuje nič iné, než trvalé, trpezlivé a spravodlivé vedenie všetkých vlákien osudu pre každého tvora.

A aj keď mnohokrát ťažký osud našich blížnych vyvoláva bolesť a súcit ľudí naokolo, je to všetko nutný následok predchádzajúcej sejby ich chcenia. Deje sa tak preto, lebo sa v minulosti zachovali nesprávne, a tým boli pre nich utkané vlákna, ktoré od nich nemôžu odpadnúť inak, než spätným prežitím.

Pritom platí, že i to najmenšie, čomu ľudia neprikladajú žiaden význam, je zachytené rukami tkáčov osudu a premenené na žiarenie, ktoré sa po čase stáva súčasťou nášho osudu. Môže to byť napríklad slovo, čin, alebo hoci len ľahostajný postoj v myšlienkach k niečomu, čo sa deje v našom okolí.

Vždy sa nakoniec ukáže, aký bol náš skutočný vnútorný stav. Ukáže sa každý nedostatok citlivosti, kedy sme neboli schopní prejaviť zrelý, vnútorne vnímavý prístup k nejakému vonkajšiemu dianiu tam, kde sme sa práve nachádzali riadením osudu.

Vzostup nahor ku Svetlu, k prežívaniu radosti a harmónie spočíva v správnom nastavení nášho vnútorného chcenia. A tým správnym nastavením je snaha poznávať to, ako dosiahnuť harmónie prostredníctvom ušľachtilého a čistého prístupu k druhým ľuďom.

Kvôli tomuto sme na Zemi! Kvôli ničomu inému! Máme kráčať cestou, ktorá nás má viesť k zušľachteniu našej osobnosti a nášho vzťahu k blížnym natoľko, že sa už nebudeme potrebovať vracať na Zem, aby sme na nej odkladali svoje chyby a previnenia, spôsobené našim nedostatkom citového a citlivého vnímania života.

Staňme sa preto oveľa viac vnímavejší k tomu, čomu sa dnešný svet posmieva a považuje to za slabosť. Nie je to však žiadna slabosť! Ide o nesmierne cenné prejavy nášho citového vnútra, keď sa usilujeme prejavovať láskavosť a súcit s druhými.

Ľudia, ktorí toto odmietajú, sa ale potom nemôžu diviť, keď sa to teraz, v prorokmi predpovedanom Súde, okolo nich náhle rozpúta a dotkne sa ich to takým spôsobom, ktorý otrasie všetkou doterajšou povrchnosťou a otupenosťou.

Keby boli ľudia citlivejší a vnútorne vnímavejší vytušili by, ako sa nad celým našim svetom i nad každým jednotlivcom zhromažďujú tmavé mraky všetkej doterajšej karmy. Každá hodina, ba každá minúta, ktorá zostáva do jej hmotného prejavenia, je obrovský dar. Je to nesmierne vzácny čas, v ktorom môžeme uskutočniť našu premenu na človeka dobrého, čistého, láskavého a duchovného. Tým môžeme pozitívne ovplyvniť svoj osud v jeho ešte neprejavenej podobe. Môžeme tak zlomiť hrot vlastnej karmy, alebo ju úplne odvrátiť.

Beda však, ak tento čas správne nevyužijeme, a to jemné a doposiaľ neprejavené, čo sa vznáša nad nami, udrie bez zábran a v plnej sile sa prejaví fyzicky a materiálne. Potom už bude neskoro niečo zmeniť a potom nám zostanú už len oči pre plač. Vážnym a včasným obratom k lepšiemu však toho všetkého môžeme zostať ušetrení. Je to len na nás!