Nespokojnosť s niečím čo je štandardne ustáleným ktorejkoľvek spoločnosti javiacim sa ako prežitok ktorým nesúhlasí určitá skupina ľudí, či je to v politike, náboženstve, spoločenskom živote, alebo v iných oblastiach od nepamäti ľudstva vždy bolo hnacím motorom niečoho nového, lebo vo väčšine sa tým získala nová kvalita teda určitý pokrok v živote ľudí, spoločenských tried, národov, štátov a v konečnom dôsledku celého ľudského rodu. Nespokojnosť malého Slovenska zo spoločenským dianím je myslím v súčasnej dobe na mieste, nie sme spokojní s tým čo sa na Slovensku deje, nie sme spokojní z celkovou spoločenskou atmosférou. Napriek tomu, že za posledných dvadsaťosem rokov Slovensko dosiahlo určité pozitíva stále máme dojem, že nás politici klamu, súdnictvo je nespravodlivé, polícia nedôveryhodná, upadajúce zdravotníctvo, školstvo a sociálny systém to iba potvrdzujú.
Pred vyše štvrťstoročím keď som sedel pred z jedným mojim priateľom televízorom pri hlasovaní parlamentu o zrušení článku 4 ústavy Československej socialistickej republiky sme vo vytržení stávali zo stoličky a imaginárne fandili poslancom aby konečne padol monopol jednej strany a čosi sa zmenilo. Symbolický som štrngal z kľučami a chválil odvahu všetkých tých ktorí vystúpili na tribúny, úprimne som sa tešil, sklamanie a vytriezvenie nielen mňa, ale veľkého percenta bežných ľudí prišlo o čosi neskoršie, ale tiež veľmi rýchlo. Výsledok: Netrvalo ani dva roky vyhodili ma z práce, vyhodili aj ďalších, zo začiatku to boli jedinci, desiatky, stovky, tisícky až napokon stotisíce. Nespokojnosť rástla ďalej, mysleli sme si, že odstránením jedného politika sa všetko zlepší. Tí mocný ktorých sme si stále veriac, že sme si ich zvolili v slobodných voľbách tých spravodlivých, dokonali dielo skazy, rozpredali lepšie pomenovanie, rozkradli fabriky, družstva, nemocnice, pribudli nezamestnaní, bezdomovci, chudoba, ale vraj prišla sloboda, demokracia a s ňou oligarchovia, exekútori, chudobní chudobneli, bohatí bohatli.
Pred niekoľkými rokmi, nespokojnosť z riadením štátu znovu narastala objavila sa Gorila, na svetlo sveta sa dostali informácie, že čosi v tomto našom malom štáte je zlé. Pár jedincov znova vystúpilo na tribúny veril som im, veril som, že odstránením problémov z nečestnými politikmi svet bude krajším, stal som v mraze na námestí, vydal som sa z davom do ulíc poliali vodou. Výsledok: dostal som chrípku a dva mesiace som si odležal a čo tí z tribún, dnes sú poslanci parlamentu a pridali sa k tým proti ktorým boli, a čo ľudia? Tí si otreli ústa a nespokojní sú ďalej a právom.
Poslednú sobotu som vošiel do davu na námestí, pár nespokojných jedincov zase stálo na tribúne a dav skandoval aj keď mi zatiaľ nikto neublížil, mrazilo ma. Už vidím nových mocipánov ktorých nám podhodia vodiči politických marionet, ktorí sa nám obyčajným z paláca, parlamentu a vlády znova smejú. Predpokladaný výsledok: nám dojem, že teraz určite už prehrajeme všetci, vyhrajú tí ktorí nás do toho za pomoci poplatných médií manipulujú oni si dosadia politikov ktorých si rozvášnený dav z príkazu mocného praje a to je jedno z ktorého tábora občanov si ich výberu obeťou ako vždy zostane vyburcovaný národ z námestí.