I.
Aj ja som občanom Slovenskej republiky, ale za žiadnych okolnosti nepodporujem organizovanie scénických predstavení na verejných priestranstvách našich miest – davovej psychózy, v rámci ktorej si organizovaná skupina občanov, z rôznych dôvodov frustrovaná, vybíja zlosť na vláde SR a jej predsedovi Róbertovi Ficovi a tvári sa, že svojou „revolučnosťou“ chce zachraňovať slovenský národ v mene jej svetlej a šťastnej budúcnosti.
V skutočnosti scénické predstavenia občanov – jej určitej vzorky – na verejnosti plnia trojjedinú úlohu. 1. Na základe priority súčasnej opozičnej skupiny politických strán, ak sa to nepodarilo doteraz ani pokusom o zavraždenie predsedu vlády SR, organizovať protivládne demonštrácie, aby tie vytvorili neznesiteľnú atmosféru v spoločnosti, ktorá povedie k ukončeniu politickej kariéry pána Róberta Fica a jeho vlády. Musí nakoniec platiť to, čo jedného času jasne povedal jeden z popredných „politických netvorov“ z jednej opozičnej politickej strany: Róbertovi Ficovi nesmieme dovoliť vládnuť ! 2. Ďalej vychovávať občanov SR – aj tých pri televíznych obrazovkách – k ešte väčšej nenávisti k Ruskej federácií. 3. Priamo či nepriamo podporovať „demokratický“ Západ a jej vojnových štváčov do Veľkej vojny s Ruskou federáciou.
K plneniu uvedených úloh organizátorom protestných zhromaždení občanov vie veľmi dobre poslúžiť práve taká politická osobnosť ako je predseda vlády SR Róbert Fico. Zatiaľ všetky fakty za dlhé obdobie jeho politickej kariéry svedčia o tom, že je oddaným služobníkom minoritnej triedy západných kapitalistov, ktorí si dali za úlohu zorganizovať národy Európy pod vojenské transatlantické krídlo NATO a pod Európsku úniu ako nadnárodnú nadštátnu štruktúru a moc, ktorá musí mať schopnosť postupne preberať zásadné otázky fungovania každého národného štátu do svojej kompetencie. Z tohto dôvodu pán Róbert Fico počas svojej pôsobnosti vo vláde SR vždy a často organizoval podpisovanie Memoranda o nespochybniteľnosti členstva SR v NATO a EÚ.
Mimochodom, vieme, prečo sa nám, občanom Slovenskej republiky, neustále deje to, že každá politická strana či koalícia politických strán bez kompromisov a bez akejkoľvek diskusie prijíma politiku nespochybniteľnosti členstva SR v štruktúrach NATO a EÚ ? Deje sa to v prvom rade preto, že žiadna takáto politická strana (strana u moci) aj so svojimi čelnými predstaviteľmi nemá ani žiadnu predstavu a ani žiadnu vôľu k tomu, aby dokázala slovenský národ v rámci jeho sociálno – ekonomického rozvoja zorganizovať prioritne využitím jeho vnútorných síl a prostriedkov. Novodobým politikom bolo ľahšie v mnohých smeroch odovzdať spravovanie SR do rúk západného kapitalizmu a západného kapitálu a jeho záujmom. Pre Západ bolo životne dôležité, aby svoju moc a svoje kapitalistické podnikanie rozšíril na celé územie strednej a východnej Európy. Tým sa aj SR dostala do polokoloniálneho postavenia a tak otázka členstva v NATO a v EÚ sa v skutočnosti stala „povinnou jazdou“ pre každého politika, ktorý chcel byť u moci.
Z hľadiska teórie poznania takéto Memoranda sú celkom nezmyselné, pretože nič nemôže ostať – a najmä členstvo SR v nadnárodných štruktúrach – ako niečo večné, zákonité a bez možnosti prehodnotenia. Môžem konštatovať, že pán Róbert Fico je zástancom takej politiky, ktorá rieši vzťah národného a nadnárodného v podmienkach kapitalizmu v prospech nadnárodného. Toto je jeden z nástrojov, ako minoritná trieda západných kapitalistov presadzuje svoje záujmy na základe svojho privilegovaného postavenia, pričom k tomu využíva práve volených zástupcov občanov jednotlivých národných štátov.
Pán Róbert Fico bez ohľadu na dôležitú črtu z teórie poznania si členstvo SR v NATO a v EÚ zabsolutizoval do takej miery, že zabudol pochopiť, že každá politika, aj v rámci NATO a EÚ, musí mať svoje hranice a teda musí brať do úvahy tak národné záujmy svojho členstva ako aj záujmy ostatných častí sveta neorganizovaných v štruktúrach NATO a EÚ. Už toto pochopenie hraníc pre politiky uplatňované z nadnárodnej úrovne je teoretickým dôvodom pre uznanie, že politika nespochybniteľnosti členstva SR v NATO a v EÚ je nezmysel, ktorý národy v Európe či v iných častiach sveta môže priviesť aj k záhube.
NATO pod vedením Američanov a samotná EÚ prostredníctvom svojich vojenských a politických zástupcov a za nevedomej či vedomej, ale naivnej pomoci národných vodcov, spoločne stratili zo zreteľa rešpektovanie jedného z božských zákonov – zákona miery. Riadené rozširovanie členstva v EÚ a v rámci NATO, rozvrat Juhoslávie, plány na zlikvidovanie ZSSR a oslabenie a zničenie Ruskej federácie, zorganizovanie štátneho prevratu na Ukrajine vo februári 2014, militarizácia východného krídla NATO a samotnej Ukrajiny. To sú príklady prekročenia samotného zákona miery.
Nerešpektovanie zákona miery v politikách NATO a EÚ umožnilo na celej čiare rozvinúť zo strany „demokratického“ Západu konfrontačnú politiku s Ruskou federáciou. Po rozpade ZSSR sa Západu naskytla príležitosť získať si Ukrajinu pre svoje záujmy, súvisiace s oslabením a zničením RF. Ani túto politiku pán Róbert Fico nikdy nespomenul a neodsúdil a neprijal žiadne dôležité politické rozhodnutia, ktoré by verejne viedli k pochopeniu, že konfrontačná politika Západu s RF nás vedie v ústrety vojnovým dobrodružstvám s RF. Postupnou realizáciou politik súvisiacich s prekračovaním zákona miery sa Západ dopracoval do štádia, že konfrontačná politika s RF sa dočkala svojho vytúženého zámeru: zorganizovanie vojenského ťaženia Západu na východ proti RF za použitia všetkých dostupných zdrojov Ukrajiny a vyčlenených finančných a vojenských a personálnych zdrojov zo strany NATO a EÚ a to všetko pod vedením kyjevskej diktatúry na čele s prezidentom Ukrajiny ako regentom Západu.
II.
Ak si pán Róbert Fico zaslúžil kritiku verejnosti či občanov SR, tak práve za to, že presadzoval politiku výlučne v prospech záujmov minoritnej triedy západných kapitalistov a teda v prospech nimi zriadených nadnárodných štruktúr: NATO a EÚ. Lenže stalo sa to, že „uvedomelí“ občania na námestiach v mestách SR v svojich scénických stretnutiach nekritizujú pána Róberta Fica za jeho politiku nespochybniteľnosti členstva v SR NATO a v EÚ, ale za niečo iné. Pán Róbert Fico konečne pochopil aspoň to, že politika týchto dvoch nadnárodných vojensko – politických mocnosti vedie našu Európu do záhuby z viacerých dôvodov. Či pán Róbert Fico pochopil, že sám určitým spôsobom a svojim dielom prispel k zorganizovaniu vojenského ťaženia Západu na východ proti RF, tak to neviem.
Podľa môjho názoru pán Róbert Fico prijal osobné morálne rozhodnutie, že je potrebné urobiť v politike Západu nejaké pozitívne kroky, aby sa konfrontačná politika proti RF určitým spôsobom zmiernila a zastavila. Lenže doterajšie výsledky zmeny jeho morálneho rozhodnutia sú pomerne slabé a iba naznačili, že s RF je potrebné rokovať a spoločne sa baviť o problémoch. To mu však nebránilo, aby za jeho terajšej vlády Slovenská republika ďalej vyjadrovala súhlas so sankciami proti RF, aby jej zástupca nepodporil vo Valnom zhromaždení OSN návrh rezolúcie o boji proti glorifikácie nacizmu a neonacizmu, aby nevetoval rozhodnutie Európskej rady o ďalšej podpore Ukrajiny a o nezmyselnom vyzbrojovaní Európy na úkor členských štátov.
Za cenu byť pevnou súčasťou nadnárodného vojensko – politického a ekonomického zoskupenia v rámci NATO a EÚ sa aj pán Róbert Fico pričinil o to, že priateľské vzťahy s RF boli zničené, rozvrátené a zo samotnej Zmluvy o priateľstve a spolupráci s RF ostali iba zdrapy papiera. Niekedy politickí vodcovia argumentovali potrebou členstva SR v EÚ tým, že EÚ predstavuje mierový projekt, ktorý Európe zabezpečí skvelú budúcnosť a nikto sa nesmel zamýšľať nad tým, aký inštitucionálny charakter má a v budúcnosti bude mať EÚ, ktorý v skutočnosti vôbec neladí s charakterom a poslaním medzinárodnej organizácie suverénnych národných štátov. Toto je niečo, čo si čestný a rozumný človek vie všimnúť v prvom rade a tuší, že s inštitucionálnou štruktúrou nie je niečo v poriadku.
Je zaujímavé, čo tvrdí nositeľ Nobelovej ceny profesor Joseph Stighlitz o východnej Európe. Podľa neho východná Európa je minimálne dvakrát chudobnejšia , než by bola, keby nevstúpila do Európskej únie. Východná Európa je od začiatku 21. storočia veľkým prepadákom. V súčasnosti platí Západu a hlavne Nemecku 300 – 400 miliárd dolárov ročne, čo nie je ekvivalent toho, čo by mali tieto štáty EÚ spätne dostavať. Podľa profesora východná Európa je v typickom zovretí samozvaného EÚ impéria. Západ ale hlavne Nemecko podpláca miestnu elitu cez európske fondy. Elita (národná) prináša štát do EÚ a mení členstvo na absolútne náboženstvo, vrátane represie proti tomu, kto je proti nej. Samotný odchod z EÚ sa potom stáva herézou, kacírstvom. Profesor Stiglitz tvrdí nasledovné: Keby krajiny východnej Európy vystúpili z EÚ a stali by sa pánmi vo vlastnej krajine, mohli byť dvakrát bohatšie, minimálne !
Politickí vodcovia akosi zabudli zdôrazniť, že mier v Európe bol nastolený najmä zásluhou ZSSR, pretože sa výrazne zaslúžil o porážku hitlerovského Nemecka, v ktorom silné korene nacizmu ostali aj po vojne a Norimberskom procese. V skutočnosti EÚ nikdy nebola mierovým projektom, pretože jej založenie bolo postavené na nacistických koreňoch. Z týchto koreňov sa postupne vyprofilovala požiadavka, že mierová a bezpečná Európa nemusí byť založená na rešpektovaní nedeliteľnej kolektívnej bezpečnosti, v rámci ktorej má RF hrať dôležitú úlohu. Tento krok má svoju logiku, pretože nacistické korene sledovali a sledujú iba líniu, ako vyhovieť predstaviteľom západného kapitálu, aby RF bola postavená do pozície mimo všetkých členských štátov Európy a ako potom obnoviť vojenské ťaženie Západu na východ proti RF.
Nacistické korene bruselskej EÚ sa konečne prejavili, pretože EÚ sa podarilo, aby Ukrajina bola preformatovaná na nacistickú krajinu, v ktorej kyjevská diktatúra bez problémov dokáže vo vzťahu k RF vyvolať vojnový konflikt a Ukrajina bude viesť zástupnú vojnu za Západ, čo už potvrdil aj nový minister zahraničných vecí USA pán Rubio. Nová štátna administratíva USA už potvrdila, že vojnu treba ukončiť, lenže EÚ postupuje opačným smerom a vojnové štvanie proti RF ďalej narastá. Všetci bruselskí mandaríni a politickí vodcovia členských štátov EÚ a NATO, až na výnimku Maďarska, chcú, aby Ukrajina bojovala s RF až do posledného Ukrajinca a zároveň, aby celá EÚ prešla na vojnovú výrobu, pretože víťazstvo nad Ruskom je vraj možné.
V tomto bode sa už celá politika nespochybniteľnosti členstva SR v NATO a v EÚ rozpadla, pretože už ani pán Róbert Fico nemôže nikomu vysvetliť, že opodstatnenie nášho členstva spočíva v potrebe zorganizovania vojenského ťaženia proti RF v záujme jej porážky a definitívneho rozpadu. Podľa európskych politikov RF ohrozuje Európu, Európa je v nebezpečí a preto prioritou celej EÚ je rozprúdiť zbrojenie, vo veľkom posilniť úlohu vojensko-priemyselného komplexu bez ohľadu na to, koľko finančných zdrojov bude potrebné do prípravy Veľkej vojny s RF investovať. Poľský premiér je dokonca presvedčený , že Európa je silnejšia ako Rusko a je schopná zvíťaziť v akejkoľvek vojenskej, finančnej alebo ekonomickej konfrontácií.
V súčasnosti sa hovorí o potrebe 800 miliárd eur na vyzbrojenie EÚ. Organizovanie strachu z Ruskej federácie, pretože sa chystá napadnúť Európu, sa veľmi jasne podobá rokom 2020 až 2023, keď bol z úrovne EÚ organizovaný strach z koronavírusu a na základe toho bola vytýčená úloha nájsť mimoriadne finančné zdroje na boj proti neviditeľnému nepriateľovi. A toto „vyzbrojovanie sa“ proti koronavírusu na dlhé roky uvrhlo členské štáty do veľkých dlhov, len sa o tom úmyselne nehovorí. Politická situácia je taká, že bruselskí mandaríni a 25 národných vodcov ( mimo Viktora Orbana a Róberta Fica ) nemá žiadny záujme o nastolenie vzájomne výhodnej spolupráce národov Európy s RF.
III.
Predstavitelia EÚ a veľká väčšina národných vodcov členských štátov NATO a EÚ vôbec nemá záujem prezradiť obyvateľstvu Európy, že najistejším spôsobom zaistenia bezpečnosti Európy je existencia dobrých a priateľských vzťahov s Ruskou federáciou. Európa vôbec nepotrebuje 800 miliárd na svoje vyzbrojenie, pretože v skutočnosti potrebuje iba to, aby každý národný štát v Európe mal schopných politických vodcov, ktorí budú schopní dobré a priateľské vzťahy s Ruskou federáciou rozvíjať. EÚ potrebuje vyzbrojovanie svojich členských štátov len kvôli tomu, aby mohla zabrániť úplnej kapitulácií Ukrajiny, aby sa na území, ktoré Ukrajiny ostane, nikdy nemohol nastoliť skutočný a trvalý mier, pretože v skutočnosti musí ostať baranidlom proti RF.
Doteraz neexistujú žiadne zásadné fakty, ktoré môžu dosvedčiť, že pán Róbert Fico začal robiť politiku, ktorá by viedla k ohrozeniu členstva SR v NATO a v EÚ. Zároveň však pán Róbert Fico jasne ukázal, že je potrebné, aby sa politickí vodcovia členských štátov zobudili a prijali morálne rozhodnutie zmeniť svoje osobné postoje k predstaviteľom RF a začať rozvrátené vzťahy naprávať. Z tohto dôvodu skutoční konceptuálni organizátori protivládnych demonštrácií len využívajú naivitu a hlúposť „predstieraných“ organizátorov a predpísali im, aby zhromaždené davy ľudí na námestiach mohli vo veľkom vyjadrovať svoje obavy z toho, že vládna moc chce Slovenskú republiku izolovať od Západu a nasmerovať nás do náručia Ruskej federácie. Tento postoj je celkom konkrétnym výrazom konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou, organizovanou pod vedením USA, NATO a EÚ. Naši spoluobčania tak chodia túto svoju podporu západným kapitalistom, pretože to je ich politika, vyjadrovať na námestia miest v SR. Účastníkov protivládnych demonštrácií ani na chvíľu neosvieti myšlienka, že takýmto konfrontačným spôsobom si v Európe do budúcnosti nemôžeme dovoliť žiť.
Hlavnou úlohou organizovania protivládnych demonštrácií je u obyvateľstva SR vyvolať strach z vraj chystanej zmeny zahranično-politickej orientácie SR. Konceptuálni organizátori protestov vedia, že je to na našom obyvateľstve z ich strany organizovaný veľký podvod, ale im to vôbec nevadí, pretože keď už nič, tak aspoň sa demonštráciami môže potvrdzovať, že polokoloniálne postavenie SR v štruktúrach NATO a EÚ nemá – nesmie mať – žiadnu alternatívu. Aby pán Róbert Fico odstúpil, tak sa hľadal dôvod a účastníkom protivládnych demonštrácií vôbec nevadí, že ten dôvod je vymyslený a v skutočnosti ho nie je možné zdôvodniť ani tým, že sa pán Róbert Fico stretol s Vladimírom Putinom či s tým, že robí politiku na všetky svetové strany.
Lenže ak sú tí občania, ktorí pravidelne sa zúčastňujú protivládnych demonštrácií na námestiach v SR, proti akejsi chystanej zmene zahranično-politickej orientácie SR, tak si treba postaviť otázku, k čomu smeruje tento ich postoj. Mne to vychádza tak, že sú absolútne spokojní s tým, akú politiku robí „demokratický“ Západ pod vedením USA, NATO a EÚ vo vzťahu k samotnej Európe, jej obyvateľstvu a vo vzťahu k Ruskej federácií. A táto politika je v skutočnosti veľmi nebezpečná, pretože na strane našich západných „priateľov“ sa do popredia dostali vojnoví štváči, ktorí potrebovali zorganizovať vojenské ťaženie Západu na východ proti Ruskej federácií, ale na strane druhej obyvateľstvo Európy strašia tým, ako nás Ruská federácia ohrozuje a my sa musíme pripravovať na vojnu, na obranu proti Ruskej federácií, ktorá Európu chce napadnúť. Vrcholom hlúposti a drzosti v jednom je dokonca výzva Európskej komisie, aby si obyvateľstvo členských štátov EÚ začalo robiť zásoby potravín a vody aspoň na tri dni.
Som smutný z toho, že na organizovaných demonštráciách nezaznejú od občanov žiadne kritické hlasy na adresu USA, NATO a EÚ, ktorí pomohli zorganizovať vojenský konflikt na Ukrajine, že sa neozývajú žiadne hlasy a požiadavky za skoré ukončenie zástupnej vojny na Ukrajine a za zachovanie mieru v Európe, že sa nepokladá za dôležité, aby západní politici boli vyzvaní na zastavenie poskytovania vojenskej, finančnej a inej pomoci Ukrajine a na mierový ústup od politiky zničenia Ruskej federácie. Som nútený konštatovať, že občania, ktorí sa zúčastňujú protivládnych demonštrácií, sú nevedomky sami proti sebe a svojim životom v budúcnosti, pretože nemajú záujem bojovať proti vojnovým štváčom zo Západu a len požadujú, aby sa naša vládna moc aj na čele s Róbertom Ficom absolútne odovzdala do rúk bruselským mandarínom a plnila všetky úlohy a pokyny, ktoré táto nadnárodná patokracia vyprodukuje.
IV.
Takže aký je skutočný dôvod toho, aby pán Róbert Fico odstúpil zo svojho postu predsedu vlády SR ? Skutočný dôvod sa netýka ani tak zahraničnej politiky, ale najskôr vnútornej politiky vlády SR. Týka sa postavenia politických strán a politického boja medzi nimi, boja o moc a prístupu k vládnutiu nad celou spoločnosťou. Na založenie, existenciu a fungovanie politickej strany sú v podmienkach SR kladené minimálne požiadavky. Politickú stranu môžu založiť všelijakým spôsobom orientované skupiny občanov, zvyčajne spriaznených skupín okolo rôznych oligarchov a médií, ktoré majú veľký záujem o efektívne podnikanie v oblasti politiky. V týchto spriaznených skupinách zvyčajne nejde o žiadne najmúdrejšie hlavy, o politický a morálne najzdatnejších jednotlivcov, ale zvyčajne o ambicióznych jednotlivcov, ktorí svoje pôsobenie v politickej strane vidia ako dôležitú podmienku podnikania v kapitalizme. Politika má priamy vzťah a vplyv na obchody v kapitalizme. V politických stranách sa môžu zgrupovať ľudia s rôznymi osobnostnými, svetonázorovými a ideologickými predpokladmi, s rôznymi skrytými či otvorenými záujmami, či s rôznymi poruchami osobnosti.
V určitom smere politická strana je rajom pre psychopata a najmä vtedy, keď tých psychopatom je viacej na meter štvorcový. Politická strana má možnosť transformovať sa na politickú eseročku, ak sa skupina „vyvolených“ sformuje do boja o mandáty v NR SR a keď uspeje, tak poberá od štátu finančnú podporu. Ide teda o celkom lukratívne podnikanie, ak sa politická strana presadí tak v rámci zákonodárnej ako aj výkonnej moci. V zásade teda ide o vnútropolitický boj, v ktorom sa politické strany uchádzajú o dôveru a podporu občanov, pretože si ich predstavitelia sami vyberajú spomedzi seba takých kandidátov, ktorých chcú v politike mať. Občan – volič má podľa platného volebného zákona úplne zredukovanú možnosť výberu kandidátov, pretože mu ostala iba možnosť voľby politickej strany, ktorej môže dôverovať. Takýmto spôsobom sa do parlamentných lavíc môže dostať aj niekoľko skupín kandidátov s rôznymi poruchami osobnosti.
Je pochopiteľné, že predstavitelia niektorých politických strán veľmi ťažko znášajú fakt, že od roku 2006 politická strana SMER – SD na čele s pánom Róbertom Ficom získala už po štvrtý krát právo mať v rukách v rámci koalície ( alebo samostatne) zákonodarnú a výkonnú moc. Takéto postavenie je už tŕňom v oku u tých politických strán, ktoré boli odsúdené byť v opozícií. Po ostatných voľbách do NR SR preto vôbec nebolo prekvapením, že zo strany opozície bola nastolená jasná požiadavka: za žiadnych okolnosti nedovoliť pánovi Robertovi Ficovi, aby vládol v tomto volebnom období. Nenávisť opozície k vládnej koalícií sa stala každodennou realitou. Toto je skutočný dôvod, prečo opozícia po nevydarenom atentáte na pána Róberta Fica sa pustila do organizovania protivládnych demonštrácií.
Lenže takéto rozhodnutie je najskôr nápadom, ktoré vyhovuje politikom psychopatom. Je zaujímavé, že opozícia vykročila proti vládnej koalícií iracionálnou cestou, ktorá pomáha iba k indoktrinácií občanov SR a k posilňovaniu nenávisti tak vo vnútropolitickom priestore ako aj k samotnej Ruskej federácií. V skutočnosti politici z opozičných strán občanom SR neprezradili, že k riešeniu vzťahu koalície a opozície, respektíve k spravodlivejšiemu dopracovaniu sa ustanovenia zákonodárnej a výkonnej moci na základe výsledkov volieb do NR SR, existuje oficiálna a racionálna cesta, ako dosiahnuť dobrý výsledok v prospech všetkých, aby ten (výsledok) nepredstavoval pre celú našu spoločnosť zbytočné napätie a zároveň umožňoval, aby politické konanie sa vyznačovalo vysokou kvalitou, založenou na: a) náročnom výbere občanov do zastupiteľských funkcií a na b) zákonnej úprave účasti občanov na správe vecí verejných.
Práve politické konanie, založené na potrebách uvedených vyššie v bodoch a) a b) v politickom systéme Slovenskej republiky úplne absentuje ! Takže samotná kritika vládnej koalície zo strany opozície je celkom falošná, pretože aj riešenie opozície je založená iba na doterajších predpokladoch vzájomnej výmeny existujúcich pozícií v rámci štátnej moci ( my budeme lepšie vládnuť ako Róbert Fico). Súčasná opozícia sa chvastá, že by lepšie zvládla spravovanie celej spoločnosti a určite v prospech záujmov občanov a slovenského národa. Zo strany opozície je to len ľahká finta vo vzťahu k občanom SR. Veď občania SR mali možnosť sa presvedčiť o tom, ako vládna koalícia vládla a spravovala spoločnosť v rokoch 2020 až 2023, keď iniciatívne presadzovala práve globálnu politiku organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu a porušovala tak Ústavu SR ako aj mnohé ďalšie zákony, len aby sa jej podarilo zvíťaziť nad novým nepriateľom ľudstva – koronavírusom.
A nič tak nebolo a nie je v rozpore so záujmami našich občanov a nášho národa, ako presadzovať politiku globalistov v našich podmienkach za každú cenu a v prospech veľkých kapitalistických ziskov a záujmov a ešte viacej ovládať životy ľudstva na našej planéte. Z môjho pohľadu ani do dnešného dňa nebola urobená komplexná analýza na spôsob poučenie z krízového vývoja v spoločnosti v rokoch 2020 až 2023, ktorá by otvorene a kritický poukázala na všetky praktiky politikov, ktorí si z obyvateľstva urobili jednoducho nesvojprávne bytosti, ktoré sú povinné v prvom rade rešpektovať všetky pokyny, nariadenia a prevládajúce vysvetlenia zo strany vládnej moci a ňou riadených inštitúcií.
Racionálnu cestu riešenia vzťahu koalície a opozície v širších súvislostiach za žiadnych okolnosti nie je možné riešiť, tak ako všetky ostatné celospoločenské problémy, cestou protivládnych demonštrácií, protestov či scénických vystúpení účastníkov podujatí na verejnosti. Racionálna cesta riešenia vzťahu koalície a opozície môže existovať najskôr v podobe rozhodnutia o reforme ustanovenia zákonodarnej a výkonnej moci v podmienkach Slovenskej republiky. A táto cesta už vyžaduje od politikov v politických stranách a v zákonodarnom zbore, aby sa vyznačovali určitými morálnymi, občianskymi cnosťami, mali určité odborné predpoklady, všeobecný rozhľad, zdravý rozum a podobne. Racionálna cesta je cesta, v rámci ktorej sa viacej vplyvu a moci má dostať do rúk občanom a to je niečo, na čo nie je pripravená ani jedna politická strana z tých, ktoré teraz využívajú výhody mandátov v NR SR a štátnej podpory.
V rámci novej a racionálnej cesty čo naliehavo potrebujeme ?
Potrebujeme, a čo najskôr, presadiť nový volebný systém pre voľby do NR SR. Potrebujeme sa zbaviť zaužívanej praxe politických strán a hnutí okamžite po voľbách do NR SR organizovať dohodnutú koalíciu a nanútenú opozíciu. Organizovať štátnu moc a spravovanie celej spoločnosti je možné a potrebné realizovať iným spôsobom ako doteraz – mimo vykonštruovaných koaličných zoskúpení a koaličnej väčšiny ! Výsledok zaužívanej praxe politických strán vidíme už aj v tomto volebnom období. Už niekoľko mesiacov sa v rámci politických konaní a zo strany vládnej koalície riešila otázka, či si koalícia udrží väčšinu v NR SR. Takýto amaterizmus v politike a v politickom konaní nie je vôbec náhodný. Procesy súvisiace s voľbami do NR SR a fungovaním NR SR sú úmyselne organizované tak, aby bolo možné z pozadia politiky (jej zadného dvora) ľahšie presadzovať záujmy tých, čo sa pohybujú v prostredí oligarchov či v prostredí samotnej politickej strany a s ňou spriaznenými skupinami.
Podľa všelijakých odborníkov na politiku a politikov z opozície alternatívou za zrušenie terajšej koaličnej väčšiny sú iba predčasné voľby do NR SR. Tejto predstave majú poslúžiť aj organizované protivládne demonštrácie. Toto je veľmi silné zavádzanie občanov – voličov SR, pretože v skutočnosti existuje celkom excelentné riešenie situácie v NR SR, keď vládna koalícia stratí zorganizovanú väčšinu. Namiesto uvažovania o predčasných voľbách do NR SR, a to len kvôli tomu, že sa z určitých dôvodov rozpadne koaličná vládna väčšina, majú mať „zástupcovia“ občanov záujem dohodnúť sa na definitívnom zrušení svojvoľnej politickej praxe spojenej s nevyhnutnosťou, že zákonodarný orgán môže pracovať, a efektívne, len za podmienky, že bude sformovaná a funkčná vládna koalícia. Takúto podmienku fungovania politického systému Ústava SR nepozná.
Má teda platiť táto nová zásada: Národná rada SR má plniť svoju pôsobnosť bez vopred určenej podmienky, že musí existovať zorganizovaná koalícia a nanútená opozícia ! Do politickej praxe preto má byť zákonnou formou zakomponovaný zákaz, aby NR SR a vláda SR fungovali iba na základe Koaličnej dohody a vopred dohodnutej koaličnej vládnej väčšiny. Je teda potrebné, aby zaniklo klasické panstvo vládnej koalície, rovnako aby zaniklo aj doterajšie poňatie opozície. V dnešnej dobe je už možné počítať s tým, že záujmom občanov a záujmom štátu a celého národa môžu a majú slúžiť, a celkom dobre, tak poslanci z doteraz nanútenej opozície ako aj poslanci doteraz organizovaní do vládnej koalície.
V.
Čo ešte napísať na adresu účastníkov protivládnych demonštrácií ?
1.
Dá sa pochopiť, že skutoční – konceptuálni organizátori protivládnych demonštrácií – si uvedomujú a vedia, že organizovanie davovej psychózy je vynikajúcim nástrojom na ovládanie masy občanov. K tomu úplne postačuje, ak organizátori vytvoria podmienky pre jednosmerné myslenie, proti niekomu (niečomu) alebo za niekoho (za niečo). K týmto podmienkam sa využíva aj práca rôznych mediálnych skupín, niektorých občianskych združení, doplnená zhotovením názorných agitačných panelov s obsahom podporujúcim jednosmerné myslenie. Organizované protivládne demonštrácie sú jednoznačne zamerané proti vládnej koalícií na čele s Róbertom Ficom a za bezpodmienečnú podporu všetkých politík EÚ vrátane vojenskej pomoci Ukrajine. Tu dominuje heslo: Slovensko je Európa ! Toto jednosmerné myslenie je zdôvodňované tým, že účastníkom scénických podujatí na námestiach v mestách SR veľmi leží na srdci osud Slovenska a jeho skvelá a šťastná budúcnosť.
2.
Skutočne vykročili účastníci protivládnych pochodov do budúcnosti tou správnou nohou ? Nič tomu nenasvedčuje. Bruselskí mandaríni a 25 národných vodcov členských štátov EÚ vedie Európu do Veľkej vojny s Ruskou federáciou. A organizovaní demonštranti tejto politike psychopatických vodcov EÚ vôbec nevenujú žiadnu pozornosť. Úlohou občanov, na rozdiel od politikov Západu, je bojovať proti vojnovým štváčom a za uchovanie mieru v Európe, za ukončenie konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu s RF. Heslo „Slovensko je Európa“ je zmätočné, pretože naznačuje, že Slovenská republika sa nesmie odlišovať od toho Západu a od tej Európy, ktorá pomohla vojnu na Ukrajine organizovať a ktorá ju plánuje ďalej rozšíriť, nech to stojí, čo to stojí. V skutočnosti si účastníci protivládnych demonštrácií vôbec neuvedomujú, že na námestiach protestujú sami proti sebe, proti svojim záujmom, keďže vôbec nemajú záujem bojkotovať bruselských mandarínov a národných vodcov v ich politike vojenského ťaženia Západu na východ proti RF.
3.
Protivládne demonštrácie plnia úlohu výchovy obyvateľstva SR k veľkej nenávisti k Ruskej federácií. Neustále celodenné pripomínanie médií, že Rusko je agresor a Ukrajina je nevinná obeť bezprostredne súvisí s heslom „Dosť bolo Putina“ a tiež s potrebou, že EÚ musí radikálne navyšovať finančné zdroje na obranu Európy pred ruským imperializmom. Tí, čo pravidelne chodia na protivládne demonštrácie si ani do dnešného dňa nevšimli, že v rámci EÚ a v rámci NATO sú pripravené plány na ďalšie vojenské ťaženie na RF v záujme jej zničenia a rozdelenia si koristi. Účastníci protivládnych demonštrácií nepovedia ani slovo kritiky na politikov Západu a vojnových štváčov zo Západu, ale nemajú vôbec žiadne zábrany vyjadrovať svoje negatívne pocity na adresu RF a jej predstaviteľov.
Základnou pozíciou uvedomelého, rozumného a múdreho občana SR má byť postoj, že náš národ má v úcte aj taký civilizačný model ako je ruská civilizácia a má mať záujem na podpore politiky vzájomne výhodnej spolupráce a priateľstva s RF. Podporovať a požadovať zničenie RF je v rozpore s medzinárodným právom, s právom národov na sebaurčenie, s právom a povinnosťou mierového spolunažívania národov, je v rozpore s normálnym ľudským rozumom. Ako občania by sme mali organizovanú nenávisť k RF odsúdiť. Lenže protivládne demonštrácie sú nastavené tak, aby sa nenávisť k RF mohla posilňovať. Pokiaľ ide o štátnu moc, tak tá by mala konať v zmysle medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, článku 20 ods. 1 a ods. 2. A nie iba to, vláda SR by mala prijať opatrenia, ako bude bojovať proti rusofóbii. Jej najlepším a pozitívnym príkladom pre ostatné členské štáty by bolo, ak by dokázala pripraviť a podpísať s predstaviteľmi Ruskej federácie novú Zmluvu o spolupráci a priateľstve.
Neobstojí zdôvodnenie posilňovania nenávisti k RF iba jednoduchým argumentom, že RF je agresor, pretože v skutočnosti vojnu na Ukrajine zorganizoval Západ na čele s USA, NATO a EÚ jednoducho preto, aby to bola zástupná vojna Západu proti RF, čo priznal aj súčasný minister zahraničných vecí USA. A keby sme výhovorku na agresora brali ako zásadnú podmienku pre vzťah k agresorovi, tak potom celá Európa či celý náš národ by sme zo srdca nenávideli práve Američanov a NATO pre ich vojenskú agresiu v rôznych častiach sveta. Na vzorke občanov, ktorí sa pravidelne zúčastňujú protivládnych demonštrácií, sa dá dokumentovať, že proces indoktrinácie občanov zo strany určitých skupín politikov, médií a niektorých mimovládnych organizácií sa nepodarilo zastaviť, ale skôr posilniť.
4.
K 4.4.2025 sa už vraj na námestiach v Slovenskej republike uskutočnilo deväť kôl protivládnych demonštrácií. Nepochybujem, že organizované protivládne protesty sú veľmi náročné po finančnej stránke. Nemyslím si, že finančné zdroje pochádzajú z účtov nastrčených organizátorov ako súkromných osôb, ktoré vystupujú pod hlavičkami rôznych občianskych združení. Som rád, že terajšia vládna moc nepodniká žiadne kroky k tomu, aby takéto protesty zakazovala. Na strane druhej si ale myslím, že aj veľká väčšina normálnych občanov a normálnej spoločnosti má právo vedieť, akým spôsobom je organizované financovanie protivládnych demonštrácií, z akých zdrojov a pre aké výdavkové položky. Táto moja požiadavka by mala byť predmetom kontrolných orgánov k tomu určených, pretože financovanie protivládnych demonštrácií nie je vec súkromná, ale výsostne vec verejná a preto transparentné financovanie majú mať organizátori zabezpečené, aby sa mohli preukázať kontrolným orgánom a verejnosti. My, veľká väčšina občanov SR, ktorá sa nezúčastňuje na protivládnych demonštráciách, dočkáme sa kontroly ich financovania a správy o zrealizovanej kontrole v položkách príjmov a výdavkov ?
5.
Keď som správne postrehol, tak protivládne demonštrácie sú organizované tak, že na pódiu nemá šancu vystúpiť občan, ktorého organizátori nemajú vopred prevereného a dohodnutého k vystúpeniu podľa určitých privátnych či osobných kritérií. Rovnako platí, že samotné mediálne skupiny prinášajú svoje reportáže z protivládnych demonštrácií podľa vopred určeného scenára konceptuálnych či nastrčených organizátorov a v rámci toho, aby bolo zabezpečené už spomínané jednosmerné myslenie. To, čo sa deje na námestiach v našich mestách v rámci protivládnych demonštrácií, sa bytostne dotýka nielen tých, čo sa týchto scénických zhromaždení zúčastňujú, ale všetkých občanov SR, ktorých Ústava SR pokladá za zdroj štátnej moci.
Z uvedeného dôvodu je potrebné nastoliť otázku, ako je na protivládnych demonštráciách zabezpečená sloboda názoru a prejavu a to tak zo strany ich organizátorov ako aj zo strany jednotlivých mediálnych skupín.
Z môjho pohľadu je jasné, že Ústava SR zaručuje občanom právo pokojne sa zhromažďovať a vládna moc do toho nezasahuje. Lenže právo pokojného zhromažďovania súvisí s právom na slobodu názoru a slobodu prejavu. A v tomto prípade už má platiť, že vláda SR má mať za povinnosť tento vzťah kontrolovať a v prípade potreby aj príslušnými mocenskými prostriedkami zakročiť. Pozornosť čitateľa chcem v tomto prípade upriamiť na dva dokumenty, ktoré sa slobody názoru a slobody prejavu bezprostredne dotýkajú. V prvom rade ide o Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, v ktorom napríklad článok 19 pojednáva o slobode názoru a prejavu. Článok 20 zakazuje akúkoľvek vojnovú propagandu alebo priamo určuje, že akákoľvek národná, rasová a náboženská nenávisť musia byť zákonom zakázané. Článok 21 uznáva právo na pokojné zhromažďovanie.
Dôležitý je ďalší dokument, ktorý vychádza z článku 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Výbor OSN pre ľudské práva na svojom 102. zasadaní v Ženeve v dňoch 11. až 29.7.2011 prijal dokument s názvom Všeobecná pripomienka č. 34. Tento dokument sa týka práve článku o slobode názoru a slobode prejavu a určuje, ako štát má v mnohých konkrétnych záležitostiach postupovať vo vzťahu k tým, čo slobodu názoru a slobodu prejavu určitým spôsobom potláčajú či obmedzujú. V prípade protivládnych demonštrácií ide kontrolu toho, ako konajú ich nastrčení organizátori a ako konajú rôzne mediálne skupiny, ak informujú verejnosť o priebehu každého protivládneho zhromaždenia.
Treba si uvedomiť, že žiadna protivládna demonštrácia na verejnosti nemôže byť súkromnou a vnútornou záležitosťou nejakého občianskeho združenia, na pódium ktorého nemôže vstúpiť človek, ak sa tak rozhodne, so svojim slobodným názorom. V tomto prípade si podľa bodu 7b) Všeobecnej pripomienky č. 34 štát má zabezpečiť ochranu osôb pred konaním súkromných osôb alebo subjektov, ktoré by poškodzovali uplatňovanie uvedených slobôd: slobody názoru a slobody prejavu. Rovnako moderátori z mediálnych skupín by nemali o protivládnych demonštráciách prinášať iba názory, ktoré súvisia s jednosmerným myslením a poslanie protivládnych demonštrácií iba podporujú. Podľa bodu 40 Všeobecnej pripomienky č. 34 štát má prijímať opatrenia na zabránenie nenáležitej mediálnej dominancie alebo sústredenia súkromných mediálnych skupín v monopolistických situáciách, ktoré môžu poškodzovať diverzitu zdrojov a názorov. Práve diverzita zdrojov a názorov zo strany mediálnych skupín nie je rešpektovaná. Z môjho pohľadu je povinnosťou štátnej moci na vážne nedostatky spojené s uplatňovaním slobody názoru a slobody prejavu na verejnosti, tak organizátorov demonštrácií ako aj mediálne skupiny rázne upozorniť.
6.
Bolo by vhodné oživiť aj prácu vo verejnoprávnej slovenskej televízií. Myslím si, že by nemal byť problém v rámci vysielacieho času slovenskej televízie pripraviť otvorenú politickú reláciu, v ktorej bude daný priestor pre otvorené a slobodné vyjadrenie rôznych názorov, postojov a charakteristík súvisiacich s organizovaním protivládnych demonštrácií a ich významom pre život celej spoločnosti. V takejto relácií je treba dať priestor, aby sa mohli vyjadrovať organizátori protestov, ich podporovatelia, a rovnako aj ich oponenti, ľudia z prostredia politických strán, občianskych združení, samosprávnych orgánov, politológovia a sociológovia.
7.
Vláda SR pod vedením pána Róberta Fica si nezaslúžila, aby proti nej boli permanentne organizované protivládne demonštrácie. Občania – účastníci organizovaných scénických verejných podujatí na námestiach v SR– sa neskoro zobudili zo svojho dlhodobého spánku. Ak bolo treba robiť protivládne demonštrácie, tak to občania mali začať v čase, keď sa moci ujala vláda SR pod vedením Igora Matoviča. Práve jeho prípad ukazuje, ako môže celá spoločnosť ochorieť, keď sa do jej čela postaví politický dobrodruh a špekulant. Práve vtedy sa bolo potrebné postaviť proti vládnej moci, ktorá sa rozhodla na pomery a podmienky Slovenskej republiky realizovať globálnu politiku organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu, ktorej zámerom bolo, aby obyvateľstvo národného štátu hromadným spôsobom prijalo z rúk všetkých dotknutých „záchrancov“ ponúknutú (nariadenú) vakcináciu.
Boj proti vymyslenému nepriateľovi koronavírusu bol nariadený z úrovne nadnárodných štruktúr a nadobudol formu diktatúry vládnej moci nad obyvateľstvom slovenského národa. A je zaujímavé, že rozhodujúcu úlohu v Európe v presadzovaní globálnej politiky organizovania strachu z „pandémie“ koronavírusu zohrávala práve Európska únia, ktorá sa prezentovala a prezentuje ako nadnárodná patokracia. Zo strany vládnej moci išlo o diktatúru proti obyvateľstvu. Dá sa to zdôvodniť tým, že existuje jednoduché kritérium pre pochopenie toho, čo sa dialo v rokoch 2020 až 2023. Týmto kritériom je, že zabezpečenie bežnej zdravotnej starostlivosti je ( a má ostať ) v podmienkach národného štátu realizované na základe personálneho vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením a to znamená, že sa nemôže a nesmie diať na základe mocenského vzťahu, v rámci ktorého sa proti obyvateľstvu v mene ochrany zdravia a životov použije zákonodarná, výkonná a súdna moc.
S použitím diktatúry vládnej moci proti obyvateľstvu SR v rokoch 2020 až 2023 sme sa do dnešného dňa rozumne a spravodlivo nevysporiadali, pretože súčasná vládna moc k potrebe analýzy z uvedeného krízového obdobia doposiaľ pristupuje veľmi chaotický a tak nie je možné (zatiaľ) prijať zásadné opatrenia, aby sa diktátorské prístupy k ochrane zdravia a životov ľudí už nikdy neopakovali. Z tohto dôvodu má stále platiť, že v rámci komplexnej analýzy realizácie globálnej politiky organizovana strašenia obyvateľstva národných štátov “pandémiou” koronavírusu v podmienkach SR je potrebné posúdiť aj otázku viny. V konečnom dôsledku má ísť o to, komu je možné prisúdiť vinu kriminálnu, komu je potrebné prisúdi vinu politickú, kto by sa mal hanbiť za svoje postoje a činy v rámci morálnej viny. A z predmetnej analýzy by malo jasne vyplynuť aj to, aké opatrenia sa musia prijať v rámci niektorých zákonov, aby žiadny politik do budúcnosti nemal šancu zneužívať svoje postavenie v prospech nadnárodných farmaceutických korporácií a minoritnej triedy kapitalistov, ktorá v rámci svojho poňatia globalizácie presadzuje svoje záujmy. Ako môžeme už celkom jasne tušiť, aj na Slovensku už máme pomerne veľkú vzorku občanov, ktorá globálnej politike dáva prednosť pred národnými záujmami, pretože slepá podpora politike NATO, EÚ a organizovanej zdravotníckej diktatúre na čele s farma Katelom tomu dosvedčuje.
Dušan Hirjak
.JPG)
.jpg)
