1 z 3022. Začnime si hovoriť pravdu – o zdravotníctve

Skôr ako ma budete chcieť opľuť či nadávať v diskusii skúste si prečítať celý blog. ⚕️

Som lekár vo výpovedi, tretí krát. Reakcia občanov na lekárov ma zväčša udivuje – väčšina obyvateľov Slovenska nami teraz opäť opovrhuje. Posúďte samy či právom alebo neprávom.

Bežná reakcia obyvateľov Slovenska na naše výpovede je: „ste nenažratí, máte dosť, viac ako ostatní, úplatkári, skorumpovaní, arogantní, neochotní, vydierači atď atď“ 

Ad 1 – Nenažratí

Dobre, môže v tom byť i časť pravdy, mzdy lekárov sú naozaj nadpriemerné voči iným vysokoškolsky vzdelaným obyvateľom. „A povedzte mi Kefalín, čo vy si predstavujete pod takým slovným spojením nenažratý lekár?“ Ak chce lekár po náročnom štúdiu, rokoch prípravy na atestáciu, kvantách hodín nadčasov zarobiť toľko aby si zariadil bývanie, auto, založil rodinu je to azda nenažratosť? 

Keď som začínal ako lekár s nástupným platom cca 2500,-Sk mesačne a 3-izbový byt v horskej periférii Slovenska stál 300.000,- Sk tak vyhliadky na Slovensku nevyzerali pre lekára najružovejšie (medicínu som neštudoval aby som bol bohatý), po náročnom štúdiu medicíny som ani nerozmýšľal o vlastnom bývaní ani o motorovom vozidle najnižšej strednej triedy, hoci moji rovesníci (šikovnejší) bez štúdia na vysokej škole už v tej dobe mali autá a stavali si domy. Tisícky hodín nadčasov, akéhokoľvek možnosti „privyrobenia si“ (prednášky, prieskumy, klinické skúšania… montovanie regálov v obchodnom dome (lepšie platili ako za víkendovú službu v nemocnici)) nakoniec priniesli lepší zárobok, možnosť vlastného bývania i kúpu nového auta (nižšej strednej triedy). A bez úplatkov. 

Ad 2 – Úplatkári

„Rozmohol sa nám tu taký nešvár – úplatky“. Úplatky boli a stále sú (i keď si myslím že v menšej miere) súčasťou nášho tradičného slovenského zdravotníckeho folklóru, od socializmu až do kapitalizmu. V socializme i na začiatku budovania lepších zajtrajškov v rannom kapitalizme sa úplatky tvárili ako kompenzácia nižších zárobkov a pocitu nedocenenia práce lekárov. Myslím, že s nárastom mzdy lekárov možno pozorovať trend k ústupu od úplatkov, spolupodieľ na tom má i vznik konkurencie v zdravotníctve – prečo dávať väčší úplatok lekárovi v štátnom zariadení keď mi operáciu vykonajú v súkromnom centre za presne stanovenú sumu v cenníku (výber operatéra atď). Keď vám niekto prinesie bonboniéru, liehoviny, hus, vajíčka, fľaše zaváraných uhoriek, 100 roliek toaletného papiera (real life story) – je to síce zločin, ale hádam nie až taký veľký aby bol lekár obesený. Iné vec je keď pacientovi so závažným ochorením odsúvate vyšetrenia či výkon kým nepríde so všimným (bohužiaľ stáva sa), veď i sám Igor Matovič niečo také spomínal v súvislosti s neurochirurgickou operáciou svojich blízkych… Áno, dávam za pravdu, úplatky do zdravotníctva nepatria, bohužiaľ môže za to i naša mentalita blízka skôr balkánskym krajinám ako škandinávskym. Ruku na srdce- neexistuje rodina čo by nedala niekedy lekárovi úplatok a lekár čo by nezobral (aj 4 cukríky Tic -tac nasypané do dlane od pacienta sú predsa úplatok)

Ad 3 Skorumpovaní 

Lekári sú skorumpovaní- áno aj nie. Úplatky sú jedna vec, potom je tu farmalobing, nákup zdravotníckeho materiálu, zdravotníckej techniky, rekonštrukcie, prestavby.. Ale to je už vyššia hra na vyšších úrovniach v hierarchii zdravotníctva. Predražené CT či iné prístroje- až príliš predražené vo výberovom konaní so zadaním, ktoré spĺňa práve iba jeden konkrétny výrobok (už dopredu dohodnutý na nákup). Na exkurzii v súkromnej Nemocnici Bory som postrehol že veľa zdravotníckych prístrojov na viacerých oddeleniach mali od čínskej firmy M…. – skutočne kvalita za rozumnú cenu, v štátnom zariadení sa nakupuje kvalita (snáď) za čo najvyššiu cenu. Tu jednoznačne vyhrávajú súkromné zariadenia, nebudú predsa okrádať samy seba predraženými nákupmi zdravotníckej techniky či zdravotníckeho materiálu. 

Ad 4 Arogantní, neochotní.

Lekári sú arogantní, neochotní. Áno aj takí sú a možno ich je čoraz viac (len môj dojem). Čo je za tým? Veľa pacientov, preťaženosť, vyčerpanie, vyhorenie, nezáujem? Môže byť (aj ja som niekedy nevrlí keď pacient ignoruje doporučenú liečbu, fajčí etc…). Real life story – nie tak dávno prišla za mnou pani so svojim manželom (občanom EÚ) či by som ho nevyšetril, nenapísal lieky a nesledoval so závažným ochorením srdca, na otázku koho má praktického lekára mi pani odvetila že ich žiaden praktický lekár nechce, dokonca jej jedna praktická lekárka s východoslovanským prízvukom povedala že jej manžel je veľmi chorý a čoskoro umrie a pani doktorka by s tým mala veľa roboty (?)- píšem tak ako som to „dostal“, nezisťoval som ďalej… Okrem toho pozorujem čoraz častejšie jav „zbaviť sa pacienta“, je to všeobecný jav nielen v nemocniciach, prehadzovanie si pacienta ako „horúci zemiak“ z oddelenia na oddelenie, výhovorky prečo nepatrí tam alebo zase inam.. To je tiež značne frustrujúca časť nášho zdravotníctva. Tu súhlasím s pospolitým ľuďom s ich nahliadaním na nelichotivý stav nášho zdravotníctva, konkrétne personálu. 

Ad 5 Vydierači

Teraz -po podaní výpovedí vyše 3 tisíc lekárov- je najpopulárnejšie hovoriť o lekároch ako o vydieračoch, ktorí si berú pacientov ako rukojemníkov, a do toho „sladké“ slová ministra o inteligentných lekároch, ktorí by pacientov neopustili. Vydierači? Už tretí krát vydieranie? Problémy v zdravotníctve sa len kopia, kopia a neriešia. DRG, optimalizácia siete nemocníc, nedostatok zdravotníkov – a stále dookola a donekonečna. 

Čo na to politici? Myslenie politkov – budeme vo vláde nanajvýš 4 roky a po nás potopa, nech rébus s našim zdravotníctvom vyrieši niekto iní, za ministerku vyberieme aspoň na jeden rok nejakú opálenú fešandu, ideálne modelku s pekným úsmevom (výber ženy do funkcie najhoršieho ministerstva je racionálny a zámerný – k žene vo vysokej pozícii sú ľudia zmierlivejší, slušnejší). Ja ako vydierač – ide mi len o mzdu? Vraj pre 62 euro som podal výpoveď hoci údajne zarábam 5000 euro. To by spravil len blázon – má 3000 lekárov duševnú poruchu? Samozrejme že nie a samozrejme nejde o 62 euro, ide o ďalšie a ďalšie problémy v zdravotníctve. Počúvajte odborárov čo hovoria, aspoň na chvíľu sa zamyslite, zdravotníctvo je ozaj čierna diera na ktorej parazitujú oligarchovia a samozrejme im spriaznení politici. Ak by som videl že ministerstvo začína naozaj riešiť problémy v zdravotníctve a zastavuje bezodné finančné toky oligarchom v zdravotníctve rád sa vzdám tých spomínaných 62 euro napríklad v prospech učiteľov a myslím že by to spravilo všetkých 3000 lekárov vo výpovedi. Tu ide o nastavenie systému zdravotníctva, pracovných podmienkach, perspektíve zostať pracovať na Slovensku. Samozrejme to stojí peniaze, ale aké služby má poskytovať štát v prvom rade svojim občanom? Školstvo, zdravotníctvo, sociálna starostlivosť, bezpečnosť, právny štát, dôchodkový systém…, nie podpora vojny, nie extrémne zbrojenie… Peniaze do zdravotníctva môžu priniesť konkurenciu, dostatok personálu, lepšiu dostupnosť zdravotnej starostlivosti, modernú liečbu atď.  

Trocha konšpirácie- možno pôvodný úmysel ministerstva zdravotníctva redukovať príjmy pre nemocničných lekárov i ostatných zdravotníkov súvisí s neochotou podnikateľov v zdravotníctve zvýšiť mzdy vo svojich zariadeniach a to nielen nemocničných ale i ambulantných (mzdy ambulantých lekárov musia pochopiteľne proporcionálne rásť s platmi lekárov v nemocniaciach, inak by bol problém získať lekára do ambulancie z nemocnice)

Môžete moje postrehy spochybniť, je možné že sa mýlim, osobne nedokážem nič podstatné spraviť pre zlepšenie nášho zdravotníctva, teda okrem zodpovedného prístupu k pacientovi a krajného riešenia – výpovede s cieľom poukázania na nedostatky nášho zdravotného systému. Tam končím, ak chcú mať obyvatelia Slovenska lepšiu zdravotnú starostlivosť mali by začať i od seba, nielen snahou o zdravotný životný štýl ale i akceptovaním odporučení lekára, predvolebné sľuby sú klamstvá (hádam to už po 35 rokoch chápete), čo tak skúsiť odpíliť súkromné pijavice od zdravotníctva, čo keby sa všetci Slováci prepoistili zo súkromných poisťovní do jednej štátnej? Ako je to napríklad v Rakúsku. Bol by to veľký krok, v našom bananistane ale nereálny – hneď by sa ozvali lobisti súkromných poisťovní a naivní spoluobčania, ktorí uverili že úplne cudzí človek- vlastník súkromnej poisťovne chce pre nich to najlepšie (veľmi naivná predstava v rannom kapitalizme). 

Viem, že na slovenskom internete je minimálne niekoľko miliónov odborníkov na slovenské zdravotníctvo, zdieľam len svoj osobný názor, podotýkam nie som odborník, som absolútne bezvýznamný lekár, jeden z tisícov (vlastne mám aj obavy z Dunning- Krugerovho efektu). Prajem pekný podvečer, ak ste to dokázali dočítať až do konca.😀