Aj BRICS patrí do svetovej „globalistickej bandy“?

Robili sme si nádeje. Ak je však pravda, že BRICS na svojom 16. samite v rusko-tatárskej Kazani prijal aj závery, aké prijal, boli to márne nádeje. Štáty prítomné v Kazani sa bez ostychu zaviazali k oddanosti OSN, Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO), Svetovej obchodnej organizácii (WTO), Medzinárodnému menového fondu (MMF), G20. V záverečnej deklarácii okrem iného nepochoipiteľne, žeby strategicky(?) uviedli, že „zdôrazňujú univerzálnu a inkluzívnu povahu Agendy pre udržateľný rozvoj 2030 a jej cieľov udržateľnosti, a že jej implementácia by mala brať do úvahy rôzne národné podmienky, kapacity a úrovne rozvoja, rešpektovanie národných politík a priorít v súlade s vnútroštátnymi zákonmi“. A ďalej aj toto: „Opätovne potvrdzujeme podporu kľúčovej koordinačnej úlohe WHO pri zavádzaní mnohostranného medzinárodného úsilia o ochranu verejného zdravia pred infekčnými chorobami a epidémiami a sú odhodlaní reformovať a posilniť medzinárodný systém prevencie pandémie, pripravenosti a odpovedí na pandémiu“. Zdá sa, že tieto body Kazanskej deklarácie sú vlastne vyhlásením oddanosti plánom, ktorých cieľom je zotročiť ľudstvo. Zdá sa, že tieto plány nie sú pre BRICS cudzie. Naozaj majú štáty BRICS pozitívny vzťah k všetkým tým globalistickým, zeleným a pandemickým hrozbám Klausa Schwaba, Billa Gatesa, Georga Sorosa, a tak ďalej?

Napokon je to fakt, viaceré štáty BRICS sa vydávajú cestou digitálnej meny CBDC, ID, digitálnych očkovacích pasov, nielen podpory Agendy 2030 či Paktu pre budúcnosť OSN. Namiesto vytvorenia protiváhy voči západným globalistom možno čítať v záverečnom kazanskom dokumente akýsi hold globalistickým organizáciám a ich cieľom. Koniec-koncov nebola účasť generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa na ich samite akýmsi prikývnutím, že akékoľvek vedú reči, celkovo dodržujú pravidla globalistickej hry? A všetko ostatné je len divadlo? Naozaj – ako sa napokon v roku 2012 vyjadril Karel Gott – všetko ide podľa dlhodobého plánu, a všetko ostatné je iba divadlo?

A tak namieste je otázka: Koľko percent sveta – oficiálne – nezmýšľa globalisticky? A čo naše Slovensko? Rodisko osobností, ako bol nezlomný Svätopluk, múdri Rastislav a Gorazd, polyhistor Ján Sambucus, ktorého básne použil Shakespeare vo svojich slávnych divadelných hrách Hamlet či Sen noci svätojánskej, vynálezca rádia Jozef Murgáš, či naši mučeníci počas totalít 20. storočia a mnohí iní. Ako máme čítať, že Robertom Ficom podporovaný Peter Kotlár ako jediný spomedzi prítomných predstaviteľov 190 štátov na dôležitom samite WHO vo Švajčiarsku v mene Slovenska nesúhlasil s novými centralistickými zámermi WHO? Nesúvisela s tým aj streľba v Handlovej? Otázka je to prinajmenšom zaujímavá: veď na ktorej strane boli vtedy vo Švajčiarsku, a sú aj teraz, všetky štáty BRICS, ale aj naši susedia? Má skutočne naše neveľké Slovensko v zmysle proroctiev Jána Pavla II. a Dávida Wilkersona zmeniť Európu? Je to pre nás veľká a ťažká výzva. Dokážeme to? My, ľud, ale aj, či najmä nami volení predstavitelia? Dokážeme sa naozaj vzoprieť globalistickej agende, ktorej prvé korienky prechádzajú, žiaľ, aj hlasovaním nášho parlamentu? Naplníme prorocké slová na našu adresu?

Je toto naša posledná šanca?

26. 10. 2024.