ŠimPečka a ich MMM klan

   Keď sa na našej politickej scéne objavila kombinácia Šimečku a šimpanza (= ŠimPečka), ešte sme netušili, že nám sem politická mafia z Bruselu vyslala výsadkára-komsomolca školeného vo „farebných revolúciách“. To až jasnozrivý Ľuboš Blaha odhalil a zato ho mozgovo vypatlaní „progresívci“ tak nenávidia. Ale ani Blaha neveril, že to ŠimPečka dotiahne až po najodpornejšiu a najhroznejšiu etapu slovenskej histórie. A na to by sme nemali zabudnúť, keďže odvtedy sa nielen „progresívci“, ale aj „neoliberálni“ KDH-áci a Gaissenovské „SaS-anky“ pokúšajú odpútať našu pozornosť. Preto o tom píšem na pamäť budúcich generácií v chystanej knihe „DemoláCIA našej demkracie – Od Havla po Šimečku“.

Výsadkár z Bruselu

   Tvrdí sa, že niektoré vlastnosti potomkov sa prejavujú až ob-generáciu. Šimečka III. je v tomto smere vzorovým príkladom. V Bruseli sa celkom zákonite vytvorila záujmová skupina, ktorá by rada ovládla celú Európu. Otravujú ich pripomienky a námietky členských štátov, radi by vládli „tvrdou rukou“ pod zámienku „demokratúry“. Takýmto „vývinom“ prešlo viacero „revolucionárov“ k diktatúre – boľševici sú názorným príkladom. Veď hlásali najdemokratickejšiu „ľudovú“ demokraciu a vieme, ako to dopadlo. Teraz tu máme „progresívnu“ demokraciu. Každý takýto prívlastok je cestou do pekiel. A tak sa spojil fanatizmus Šimečku-deda s fanatizmom Šimečku-vnuka.

   Prejavy Šimečku III. v euro-parlamente to potvrdili. Nebolo agresívnejšieho obhajcu bruselskej kliky a jej snahy o ovládnutie Európskej Únie, než bol on. Až po výzvy na potrestanie „spurných“ štátov. Nezabúdajme, že na Slovensku bruselskej klike účinne odporovali vlády Roberta Fica. A riešenie? Keď to nešlo podobrom, tak boli obetovaní dvaja mladí ľudia (dovtedy neviditeľný novinár Kuciak a jeho snúbenica) po vzore „farebných revolúcií“, aby prišla selfie-vláda plagiátorov na čele s Matovičom. Ich zverstvá a rozklad právneho štátu i potláčanie základných ľudských práv v Bruseli akosi nápadne nezaregistrovali. Aj Šimečka III. bol nápadne ticho. Veď sa stalo, čo si jeho zločinní (viď vyšetrovanie Lajnovej pre kšefty s Pfizerom) tútori v Bruseli i vo Washingtone priali…

   Za to si vyslúžil nebývalú poctu, keď bol 18. januára 2022 ako prvý Slovák zvolený za podpredsedu Európskeho parlamentu. Bruselskí papaláši našli svojho verného a oddaného komsomolca.

   Predchádzalo tomu jeho zvolenie za predsedu strany Progresívne Slovensko na sneme 7. mája 2022. Michal Šimečka bol jediný kandidát, hlasovalo za neho 152 zo 156 delegátov. O dva roky pri jeho znovuzvolení, opäť ako jediného kandidáta, to bolo 155 zo 161 delegátov. Ako veľmi to pripomína komunistické zjazdy za boľševickej mladosti jeho deda…

Výsadkár z Bruselu nastupuje

   Michal Šimečka je ideálny novodobý euro-komsomolec. Tak ako dedo a otec, aj vnuk je radikálnym hlásateľom momentálnej, nasilu pretláčanej ideológie. Pritom pod egidou demokracie je najhlasnejším presadzovateľom jej „progresívnej“ deformácie na krypto-totalitný systém jedinej pravdy. „Jedinú pravdu“ hlásal dedo (raz jednu, potom opačnú), syn (a tvrdo ňou zdeformoval našu mediálnu scénu) a teraz aj vnuk.

   Raketová politická kariéra Šimečku III. je v ich rodine tradične bizarná. Pripomeňme si, že hoci jeho otec, žijúci u nás už desaťročia na pohľad spokojne, vyhlásil: „Slovensko je čierna diera, v ktorej nenávratne miznú všetky rozumné myšlienky, jej gravitácii neunikne žiaden pokus o slobodné bytie a skončíme všetci v slovenskom jazyku, ktorý je fialový, drevený a napuchnutý ako jazyk obesenca.“ Toto je Martin Šimečka. A jeho syn sa od toho nedištancuje, ale na svojom FCB naopak napíše: „Furt musime byt ta cierna diera na mape, co si mysli, ze je pupok sveta?“ A tento mládežník jedinej „progresívnej“ pravdy za naše dane na najvyššom európskom fóre zastupoval Slovensko? Ako ho vôbec nejaký slovenský občan mohol voliť?

   Michal Šimečka v euro-parlamente predstavoval priam vzor „sovietskeho človeka“, tak ako ho chceli mať za Sovietskeho zväzu starí boľševici. V euro-únijnej podobe je to osoba, ktorá sa ku svojej krajine nehlási a kariéru vidí v národne vykorenených euro-štruktúrach. Potom už ten citát na jeho FCB-profile chápeme. A nezabúdajme, že vedenie Euro-parlamentu ruka v ruke s kamarilou pani Lajnovej zakázali v Euro-parlamente akékoľvek národné symboly. Euro-poslanec nemôže zastupovať svoju krajinu, ale v jeho krajine neznámu „frakciu“ ako vzorný „sovietsky občan“ EÚ.

   Šimečka III. je vzorový radikálny rusofób, to sa muselo bruselským papalášom páčiť. Z tohto pohľadu je jeho raketová kariéra len za dva roky v euro-parlamente pochopiteľná. V novembri 2019 sa tam stal hlavným spravodajcom pre prípravu nového „mechanizmu na ochranu demokracie a právneho štátu v členských krajinách Únie“. A pre túto jeho úlohu je typické, že si „nevšimol“ rozklad právneho štátu na Slovensku v réžii Matovičovej zberby. Naopak, po nástupe novej vlády Roberta Fica, ktorá začala s nápravou, sa tých Matovičovských zločinov a zločincov dokonca zúrivo zastával. To je tá „bruselská optika“ v duchu Orwellovského „doublespeak“. Až po tomto všetkom totiž chápeme, že ten rozklad právneho štátu u nás a zvrhlosti prenasledovania opozície vykonštruovanými politickými procesmi vyhovovali papalášom v Bruselu!!! A Šimečka III. ochotne poslúžil… 

   Fanatizmus Šimečku III., s akým presadzoval sankcie voči „neposlušným“ členským štátom EÚ, sa páčil nielen bruselským papalášom, ale aj bizarnej tamojšej „liberálnej frakcii“ (o týchto „frakciách“ nemajú európski voliči žiadnu reálnu vedomosť). Takže jeho pretlačenie do funkcie podpredsedu Európskeho parlamentu už je potom pochopiteľné.

   Zároveň je absurdná otázka našich novinárov, čo v tejto funkcii urobil pre Slovensko? Sami na to odpovedali v predvolebnom videu spolu s dcérou defraudanta slovenského Zlatého pokladu Markuša, Zorou Jaurovou, ktorá kládla otázky:

   „Čo to znamená byť Slovák? Kto sme ako národ? Na aké tradície nadväzujeme a aký je náš dejinný príbeh?“

   Šimečka III. odpovedal: „Naša odpoveď je jasná. Nie sú to žiadni bájni starí Slováci. Naše dejiny sa začínajú v roku 1918.“

   Nuž, dovtedy Slovensko a ani Slováci neboli? Nemali sme Pribinu, Svätopluka, Kollára, Štúra, celú jeho družinu a mnohých ďalších národovcov?! Nebolo vystúpenie slovenských dobrovoľníkov v roku 1848?

   Lenže tá odpoveď je „progresívna“. V rámci tejto ideológie je treba národy pod bruselskou egidou zbaviť minulosti a hlavne osobností tej národnej minulosti. Veď v euro-parlamente je zakázané hlásiť sa k národu či štátu, z ktorého poslanec či poslankyňa prišli! A Šimečka III. je vzorný euro-občan bez domoviny, tak ako jeho dedo túžil stať sa „sovietskym človekom“. Aj dedo, aj vnuk na to mali školenia.

Pučista z povolania?

   Až po roku 1989 sa nám začali otvárať oči a pochopili sme, ako je to s tým americkým vývozom demokracie len ako zásterky voľného trhu (ale len kým sa im hodí), ale hlavne ich nadvlády. Postupne začali presakovať metódy, ktoré na to používajú.

   U nás svedkovia hovoria o školení v réžii „ambasády za plotom“ v roku 1994 pre vybranú skupinu našincov. Inštruktori CIA a akademici zo Stanfordskej univerzity ich vraj školili v tom, ako sa robí „revolúcia“ (rozumej puč alebo prevrat). Základným spúšťačom mala byť smrť nevinnej obete a rozhodujúce pre „úspech“ malo byť 12% obyvateľstva protestujúcich na námestiach. Ak by sa nám zdalo nemožné, aby tak okato prezrádzali scenáre CIA, áno, je to čudné. Robí sa to totiž skôr cez nastrčené politické mimovládky. Konkrétne v roku 2019 médiá zaznamenali, že „Vedúci predstavitelia fóra Camp 2018 učili novinárov a aktivistov okrem iného, ako používať klamstvá a manipulovať faktami tak, aby bolo možné zvrhnúť im nepohodlné vlády a prezidentov… organizácia ako Prague Civil Society Centre, ktorá organizovala v arménskom Jerevane výcvik profesionálnych revolucionárov za peniaze z USA, musí učiť ľudí klamať, aby dosiahla svoje ciele… Učili ich za peniaze Ameriky, za peniaze Kongresu. Peniaze boli vyčlenené na základe zákona, v ktorom je napísané: zákon o tom, ako čeliť protivníkom USA.“

   A komu by ani to nestačilo, tak si stačí pozrieť sériu „farebných revolúcií“, ktoré podľa rovnakého scenára prebehli od krajín severnej Afriky, obtreli sa o arabské krajiny Blízkeho Východu (keďže tam neboli plánované, boli za vytrvalého mlčania západnej tlače potlačené silou), až po Gruzínsko a Ukrajinu. A potom prišla dvojnásobná vražda novinára a jeho snúbenice na Slovensku. Spomeňme si, že kvôli nej sa „chudáčik“ Kiska musel vrátiť z lyžovačky, aby splnil to, prečo bol dosadený do prezidentského paláca falošnou predvolebnou kampaňou (a dnes sa nestíhame čudovať, akú kreatúru si to „ambasáda za plotom“ vybrala za „morálnu autoritu“). Česká novinárka Slonková vtedy s údivom konštatovala, že nikto mimo amerických tajných služieb nepredpokladal, že scenár „farebnej revolúcie“ niekto spustí aj v stabilnej demokratickej krajine uprostred Európy. Ale stalo sa…

   Až v máji 2024 však prichádza poslanec Ľuboš Blaha (práve preto „pravdoláskarmi“ tak nenávidený) s nečakaným odhalením: „Neuveríte, na čo som narazil. Michal Šimečka ešte ako mladý študentík písal podvratné manuály na majdany a štátne prevraty. Vo svojom mládežníckom článku priznáva, že farebnú revolúciu si západné kruhy odskúšali aj na Slovensku. A dospieva k záveru, že bez financií a poradenstva zo Západu štátny prevrat urobiť nevedia. Spomína sa, samozrejme, aj Sorosova nadácia. Chystáte ďalší majdan na Slovensku, agent Šimečka? A opäť budú musieť zomrieť nevinní ľudia?“

   Tá štúdia Šimečku III. sa volá „Diffusion and civil society mobilization in coloured revolutions“, vyšla v CEU Political Science Journal vo februári 2009, keď on sám prechádzal školením na Nuffield College, University of Oxford. Vnímavejších zarazí u nás neznáme slovo „difúzia“. Tá je definovaná ako „sociálny proces, prostredníctvom ktorého sa prvky kultúry šíria z jednej spoločnosti alebo sociálnej skupiny do druhej, čo znamená, že ide v podstate o proces sociálnej zmeny“. Toto nalievanie jednej životnej normy všetkým touto ideológiou postihnutým môžeme stručne nazvať „globalizácia“. A že „globalizácia“ je v skutočnosti „amerikanizácia“ snáď nikto vnímavý nepochybuje. No a kto by bol u nás vhodnejším šíriteľom amerikanizačnej „difúzie“, než na to školený Šimečka III.? Svoju 25-stranovú štúdiu napísal s cieľom: „Tento článok skúma dynamiku nadnárodnej difúzie a jej vplyv na mobilizáciu občianskej spoločnosti vo “farebných revolúciách“ v Gruzínsku a na Ukrajine. V dvoch krajinách mládež a občianske hnutia, ktoré stáli v čele mobilizačného úsilia boli úzko modelované na príklade srbskej odbojovej skupiny Otpor. Článok tvrdí, že emulácia Otporových techník mobilizácie uľahčili priaznivé politické pomery v Gruzínsku a na Ukrajine… miestnym aktivistom umožnili si uvedomiť, že podobné akcie by priniesli podobné výsledky aj napriek medzinárodným rozdielom… Základný argument článku je, že nadnárodná difúzia, ak je spojená s priaznivým domácim kontextom, môže kompenzovať slabosť občianskej spoločnosti pri spúšťaní rozsiahlej a účinnej kolektívnej akcie.“

   PhDr. Marián Kluvanec PhD. to vo svojom článku komentoval slovami (Hlavné správy): „Šimečka pomenúva prostriedky, identifikuje nástroje, aké môžu byť efektívne použité k pádu legitímne zvolených vlád v postsocialistických krajinách…  autor sa dobrovoľne hlási k tomu, že “autokratické” vlády alebo režimy (podľa neho napríklad aj “mečiarizmus”) v postsocialistických krajinách treba zhodiť použitím marketingových trikov a postupného vplývania (rozumej: vymývania mozgov) na verejnosť. V tejto súvislosti píše dokonca o cezhraničnej spolupráci “aktivistov” so skúsenosťami v odbore mobilizácie más. Tieto osoby sú väčšinou združené v mimovládnych organizáciách… Je šokujúce, ako mladý progresívec v článku otvorene priznáva, že bez pomoci “western donors”, teda bez podpory západných “darcov”, by nebolo možné žiadnu “farebnú revolúciu” doviesť do úspešného konca!“

   Pikantné na tom je, že už v roku 2005, teda štyri roky pred Šimečkovým článkom, vyšiel v časopise Le Nouvel Observateur článok Vincenta Jauverta s názvom „Tvorcovia revolúcií“, ktorý je síce inak napísaný, ale obsahovo sa s ním ten Šimečkov až priveľmi prekrýva. A ešte pikantnejšie, že hoci má Šimečkova štúdia bohatý zoznam citovanej literatúry, akurát tento článok tam chýba. Že by Šimečkova „inšpirácia“ touto predlohou šla až na hranu plagiátorstva? Veď podstatou vedenia „farebnej revolúcie“ je absencia morálky, ktorá sa podriaďuje zámerom inštruktorov spoza oceánu, či?

   Za štúdiou Šimečku III. sa teda schováva prostý návod na prevraty pod patronátom CIA. Hrozivá je však aktuálna poznámka PhDr. Mariána Kluvaneca PhD. (Hlavné správy): „Zhodou okolností publikoval .týždeň čerstvý článok s nadpisom “Orbán sa už možno nedá poraziť voľbami”. Žeby niekto plánoval v Maďarsku onen “demokratický prielom”?“

Klamstvá na Goebelsovský spôsob

   Šimečka III. sa vyznamenal tým, že v novom parlamente navrhol odvolanie nového ministra vnútra ešte skôr, než bol reálne menovaný?! Zámienka bola nepodstatná.

   Pozoruhodným spôsobom útočili a útočia na seniorov, ktorým upierajú dovtedy samozrejmú úctu a uznanie. Naopak, radi by ich vymazali zo spoločenského diskurzu a navždy umlčali. Dôvod je prostý, seniori si ešte pamätajú lži starých boľševikov. A tak ľahko rozpoznajú obdobné lži tých nových, progresívnych…

   Šimečka III. zbesnel, žiadne limity jeho útokov na novú vládu už neexistovali. A tak prišli k dobru aj klamstvá, klamstvá a znovu klamstvá.

   Zopakoval Čaputovej mantry o chudákoch „čurillovcoch“, o tom ako veľmi nám bude chýbať Úrad špeciálnej prokuratúry a zvlášť Lipšic a nehanebne strašil, že úprava Trestného zákona podľa noriem okolitých štátov nám vraj priláka inváziu kriminálnikov. N to mu najlepšie odpovedal otvorený list viac ako stovky advokátov, ktorý adresovali Ústavnému súdu, na ktorý sa „progresívni“ šimečkovci na čele s Čaputovou a Šimečkom obrátili:

   „Dňa 10.6.2024 bol zaslaný Ústavnému súdu SR, ktorý bude posudzovať ústavnosť novely Trestného zákona, list “amicus curiae“ k novele Trestného zákona a súvisiacich predpisov, ktorý reprezentuje názor odbornej právnickej verejnosti – viac ako 100 advokátov, advokátskych koncipientov a právnikov iných právnických profesií:

   + s tým, že podľa nášho názoru NIE JE novela Trestného zákona a súvisiacich zákonov protiústavná, naopak je súladná s Ústavou SR

   + sme toho názoru, že je nevyhnutná čo najrýchlejšia zmena trestných kódexov s tým, že napadnuté právne predpisy umožňujú vykonanie „najnevyhnutnejších“ zmien, takpovediac “už včera (pred rokmi) bolo neskoro“.“

   Ústavný súd im dal za pravdu a odobril hlasovanie koaličných poslancov. Šimečka III. sa za svoje lži nikdy neospravedlnil. On to jednoducho, ako amatér-komsomolec, skúša naslepo a zásadne za svoje štvanie neberie zodpovednosť.

   Za lídra do nových euro-volieb Šimečka III. odrazu ohlásil bývalého predsedu úradníckej vlády Ódora, hoci ten vyhlásil, že na politickú kariéru nepomýšľa. Lenže on bol „progresívnym“ predsedom úradníckej vlády, čo dokázal tým, ako promptne odvolal z funkcie ministra vnútra Šimka, ktorý si dovolil len zapochybovať o praktikách čurillovcov pod ochranou „progresívnej“ prezidentky Čaputovej. A „progresívne“ heslo do euro-volieb? Vraj „Udržíme Slovensko v Európe???“ Ale z nej nikto nevystupuje!!! Mimochodom, priam symbolicky bol Ódor znázornený na predvolebných plagátoch v póze typickej pre Goebelsa!

   A „progresívne“ klamstvá odvtedy nemajú konca-kraja.

Atentát

   Šimečka III. klamal o novej vláde už ako na bežiacom páse. Jeho rétorika sa stupňovala do čistej nenávisti. Premiéra Roberta Fica predhadzoval sústavne hecovanému davu v stúpajúcej špirále tých najhorších nálepok. Dokonca sa v zúrivej bezmocnosti vyhrážal „ľudovým povstaním“. Jeho agresivita už nemala hraníc. Až prišiel výjazd novej vlády do Handlovej dňa 15. 5. 2024 a stalo sa v celej histórii Slovenska niečo neslýchané. Pred Domom kultúry v Handlovej o 14:35 hod. 71-ročný Juraj Cintula vystrelil päť rán z pištole na premiéra, ktorý prichádzal k občanom. Fica trafil štyrikrát, po čom bol páchateľ bezprostredne spacifikovaný a postrelený premiér bol prevezený do Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici. Tam premiér s pomocou lekárov a zdravotného personálu bojuje o život.

   Každý, kto len trochu prehliadol slovenskú politickú scénu po predčasných voľbách, ukázal prstom na Šimečku III..

   Ten súvis je zjavný, priam do očí bijúci.

   Tento výsadkár z Bruselu porušil základné pravidlo demokratickej politickej scény – neuznal výsledky demokratických volieb. A verejne to vyhlasoval! Jeho dedo-stalinista by ho pochválil.

   A vo svojej slepej zlobe zašiel Michal Šimečka tak ďaleko, že vyhlásil: „Urobíme všetko, aby Fico nevládol.“

   Od počiatku nevyberane útočil na vládu a chcel odvolať jej ministra, hoci ešte nebola ani funkčná!

   Šimečkovi III. bolo jedno, čím brutálne nakopne túto vládu a zvlášť Roberta Fica. Čokoľvek vláda urobila, alebo len navrhla – riešil to demonštráciou a vykrikovaním najagresívnejších hecovaní proti tejto vláde. A celá klaka hercov, na čele s pani Vášáryovou, tie útoky len stupňovala. Kňažko vykrikoval, že musia byť nové predčasné voľby. Šimečka III. volal po „povstaní“, teda fakticky občianskej vojne!

   Dôkaz, že Šimečkovi bolo jedno čím okydá túto vládu a hlavne Roberta Fica, bola jeho verejná obhajoba čurillovcov, tej najodpornejšej bandy zneužívajúcej policajný preukaz, aké Slovensko kedy poznalo. To, že sa ich zastávala nekompletná Čaputová pod vplyvom jej bývalého poradcu a ich advokáta Kubinu, neprekvapilo. Ona je naozaj nekompletná. Ale Šimečka s tými zločinmi nič nemal, takže ak sa ich zastával, tak hlavne ako zámienku, aby len vyturboval agresívnu rétoriku proti vláde. A každý sa môže v knihe „Slovensko – raj kajúcnikov“ presvedčiť, akých brutálnych porušení právneho štátu sa tieto hyeny pod ochranou Matoviča, Hegera, Mikulca, Naďa, Kolíkovej a Čaputovej s Ódrom (a tichej podpore z Bruselu, že pán Reynders!) dopúšťali.

   Nenávistný slovník Šimečka III. sa na demonštráciách stupňoval a stal sa vo verejnom priestore toxickým až tak, že otrávil aj dušu inak pokojného básnika Cintulu, ktorý pôvodne odmietal násilie.

   Šimečka v nenávistnej rétorike zašiel tak ďaleko, že nazval Roberta Fica dokonca Hitlerom. Tak sa nečudujme, že to mohlo viesť atentátnika k presvedčeniu, že nás svojim odporným činom „zachraňuje“?!

   Šimečka nás špinil v zahraničí v nevídanej nadpráci, a tak nebola náhoda, že česká „fialová“ vláda sa pokúsila ostentatívne pošpiniť aj principiálne mierové postoje premiéra Fica, ale naopak okázalo ukazovala spriaznenosť so Šimečkom. Do absurdna to v deň atentátu doviedol český minister vnútra, Vít Rakušan, ktorý nám síce vraj „nechce radit“, ale zároveň nám ako „expert“ radí, že atentát na premiéra nemá politický podtón?!!! Takže na Roberta Fica strieľala ohrdnutá fanúšička preoblečená za dôchodcu???? Takéto Rakušanské bludy majú jediný cieľ – odpútať pozornosť od „progresívneho“ hejtera Šimečku. Veď na obludnej kampani, špiniacej bezdôvodne premiéra Fica, majú aj oni svoj „fialový“ podiel.

   Po atentáte sa Šimečka III. tváril, že sa ho to netýka a je „zhrozený“. Ale nie zo seba a svojho hejterského „aktivizmu“, na ktorý bol školený. „Progresívny“ Šimečka spustil scenár „farebnej revolúcie“. A tá vždy obsahuje ako rozhodujúcu podmienku šokujúcu smrť…

  Záver je jasný: Michal Šimečka sa s jeho zdedeným stalinským myslením nikdy nemal vyskytnúť na slovenskej politickej scéne. A keďže sa vyskytol, stalo sa to, čo sa nikdy nemalo stať. A už sa neodstane…