Priorita súčasnosti – vytvoriť celonárodný front za nastolenie mieru na Ukrajine, za zachovanie mieru v Európe a vo svete.

I.

Dve cesty k nastoleniu mieru na Ukrajine a zachovanie mieru v Európe a vo svete

V súčasnej dobe, v ktorej intenzívne žijeme, sa aj v našej vlasti všetci správame tak, akoby sa v Európe nič zásadného neodohrávalo, akoby na Ukrajine išlo iba o vojnu medzi dvomi susednými štátmi: Ukrajinou a Ruskou federáciou. Všetci sme každodenne masirovaní západnou propagandou, že stačí ak Američania, NATO a EÚ budú kyjevskému režimu poskytovať vojenskú pomoc a podporu a Ruská federácia ako agresor bude nútená kapitulovať, takže sa vôbec nemáme čoho obávať a ak, tak len toho, že sa „imperiálne“ Rusko rozhodne zautočiť na Európu. V prvom rade nás straší samotný prezident USA, keď tvrdil, že ak Rusko zvíťazí, tak bude ohrozená celá Európa.

V skutočnosti sa nič strašného nestane, iba sa môže, a to je najpravdepodobnejšie, zastaviť vojenské ťaženie Západu pod vedením USA na východ proti Ruskej federácií a zároveň aj skončiť, čo bude len v prospech Európy. Pokiaľ ide o nás, obyvateľstvo na Slovensku, všetci sa správame iba tak, ako si to želajú tí, ktorých môžeme nazvať vojnovými štváčmi. Čo si teda želajú vojnoví štváči ? Aby v ich zámeroch a plánoch, spojených s potrebou udržiavania vojnového konfliktu na Ukrajine v záujme porážky RF, im neprekážali občania z Európy, z členských štátov NATO a EÚ. Podľa osoby Zelenského a západných politikov spravodlivý mier sa môže dosiahnúť iba porážkou ruských ozbrojených síl a najskôr aj zničením Ruskej federácie.

Z uvedeného vyplýva, že pred občanmi členských štátov NATO a EÚ bola postavená celkom zásadná otázka: Vieme sa zorientovať v tom, o nastolenie akého mieru na Ukrajine a zachovanie akého mieru v Európe a vo svete sa máme spoločne so svojimi politickými predstaviteľmi usilovať ? Pred námi sa ukázali iba dve možnosti, dve cesty k mieru a každá z nich bude mať na ľudský život a život národov v Európe a vo svete diametrálne rozdielne následky. Ktoré sú to dve cesty k nastoleniu mieru ?

Prvá cesta k mieru je cesta, ktorú naplánovali a presadzujú Američania a pod ich vedením NATO a EÚ. Ich poňatie spravodlivého mieru je založené na predstave a požiadavke vojenskej porážky Ruskej federácie a na jej celkovom oslabení a podriadení sa svetovládnemu postaveniu Američanov. Túto cestu podporujú všetci vojnoví štváči na Západe, pretože je vyjadrením záujmov západného kapitalu. Na tejto ceste sa musí Ukrajina zachovať na nacistických a fašistických základoch, aby pre „demokratický“ Západ kyjevský režim plnil úlohu regenta, pretože mier na Ukrajine musí ostať pod dohľadom jeho Koloniálnej správy.

V skutočnosti takto definované cesta k mieru, v poňatí Západu a osoby Zelenského ako spravodlivého, žiadny mier ani Ukrajine a ani Európe nezabezpečí, pretože spoločnou úlohou kyjevskej diktatúry ako regenta a celého Západu pod vedením Američanov je dostať na kolena Ruskú federáciu a to aj za cenu ďalších vojenských stretov a rozduchávania nepriateľstva. Čitateľ nech si sám odpovie na otázku, či je osobne zástancom tejto cesty k mieru a ktoré politické sily na Slovensku túto cestu k mieru podporujú. Len dodám, že prvá cesta k mieru si vyžaduje bezpodmienečne podriadenie sa moci Američanom a to tak zo strany Ukrajiny, Ruskej federácií a rovnako aj Európanov !

Druhá cesta k mieru predstavuje cestu, na ktorú bola donútená po ôsmich rokoch ukrajinskej krízy nastúpiť Ruská federácia na obranu svojich národných a štátnych záujmov, na obranu svojho poňatia ruskej civilizácie a teda v záujme zmárenia plánov na jej oslabenie a zničenie podľa predstáv Západu. Táto druhá cesta bola odpoveďou Ruskej federácie na začatie realizácie vojenského ťaženia celého Západu pod vedením USA, NATO a EÚ na východ cez Ukrajinu, ktorá štátnym prevratom v roku 2014 bola pod starostlivým vedením NATO pripravená na vojnový stret s RF. Aby sa Ukrajina mohla z „večera na ráno“ preformatovať, bolo potrebné zo strany Západu využiť všetky potrebné prostriedky k tomu, aby sa stala nacistickou Ukrajinou.

A z tohto dôvodu bolo pre vedenie Ruskej federácie jasné, že vnútroštátna vojna na Ukrajine proti obyvateľstvu rusko jazyčnému na Donbase s následnou humanitárnou krízou a militarizácia Ukrajiny s aktívnym príspevkom Západu je prípravou na vojenský stret s Ruskou federáciou. Na plánovaný útok na Krym a na začatie veľkej ofenzívy proti Donbasu Ruská federácia reagovala zahájením špeciálnej vojenskej operácie s cieľmi denacifikácie a demilitarizácie Ukrajiny vo februári 2022. Druhá cesta k mieru nastolená Ruskou federáciou vedie k využitiu vojenských prostriedkov z jej strany k tomu, aby kyjevská diktatúra bola prinútená k bezpodmienečnej kapitulácií po vzoru fašistického Nemecka, nakoľko cieľ vojenského ťaženia Západu na východ s využitím Ukrajiny v svoj prospech je len ďalším pokusom o podmanenie si Ruskej federácie a doslova o rozvrat celej Európy a to všetko v prospech západného kapitálu.

Druhá cestu k mieru má viesť k tomu, aby s kyjevskou diktatúrou kapitulovali všetci vojnoví štváči zo Západu a podľa mňa aj k tomu, aby celá Ukrajina v svojom novom územnom usporiadaní sa za pomoci RF mohla očistiť od nacistov, od programov militarizácie Ukrajiny zo strany NATO, aby definitívne bola ukončená Koloniálna správa Ukrajiny zo strany Západu a aby Západ nemohol v rozhodujúcej miere zasahovať do plánov spojených s potrebou nového politického, sociálneho , ekonomického a kultúrneho rozvoja Ukrajiny. Druhá cesta k mieru je cestou oslobodenia samotného ukrajinského národa od kyjevskej diktatúry a diktatúry Západu na čele s USA a bude príležitosťou k tomu, aby sa začali obnovovať vzťahy jednotlivých národných štátov v Európe s Ruskou federáciou, ktoré budú založené na vzájomne výhodnej spolupráci a pomoci. Druhá cesta k mieru jednoznačne vedie k tomu, aby sa skončila doba nepriateľstva k Ruskej federáciií a aby Ruská federácia bola garantom kolektívnej bezpečnosti v Európe a vo svete.

II.

Potreba ustanovenia celonárodného frontu za nastolenie mieru na Ukrajine, za zachovanie mieru v Európe a vo svete

Na začiatku článku som jasne deklaroval, že ak chceme hľadať vojnových štváčov, ktorí zorganizovali vojenské ťaženie na východ proti Ruskej federácií, netreba hľadať nikde inde iba na našom „demokratickom“ Západe na čele s USA, NATO a EÚ. A keďže aj Slovenská republika je členom týchto nadnárodných vojensko-politických štruktúr, tak to znamená, že vojnoví štváči zo Západu majú viac či menej podporu ( vrátane symbolickej ) aj pomerne veľkej časti našich politikov. Ak k tomu pridáme celú mediálnu podporu konfrontačnej politiky Západu s Ruskou federáciou, tak je jasne, že žiadne veľké a silné hnutie slovenského národa za mier na Ukrajine, za zachovanie mieru v Európe a vo svete nemohlo vzniknúť.

Z uvedených dôvodov prioritou nášho súčasného každodenného života sa stala iba nádej, že sa našej vlasti konfrontačná politika Západu s Ruskou federáciou vôbec nedotkne, pretože bezpečnosť slovenského národa je plne v rukách NATO. Na zločinecký charakter vojenskej Aliancie akosi naši politici vôbec ani nepomyslia, pretože členstvo v tomto spolku sa nesmie spochybňovať. Lenže to je už iba vymysel našich politikov a hlavne tých, ktorí nás do tejto vojenskej organizácie pod vedením USA dostali, pretože samotná zmluva umožňuje vystúpiť z organizácie NATO.

Skutočnosť je taká, že ani do dnešného dňa sme nedokázali pochopiť, že v našej spoločnosti našou spoločnou úlohou je schopnosť zjednotiť sa v boji za mier a proti vojne a jej rozšíreniu do Európy a celého sveta. V spoločenskom vedomí a v myslení väčšiny nášho národa musí dôjsť k pochopeniu, že skutočný front boja za mier a jeho udržanie pre ďalšie generácie netreba spájať s nenávisťou a bojom proti Ruskej federácii, ale s potrebou donútiť západných politikov k zásadným ústupkom z konfrontačnej politiky Západu s Ruskou federáciou. Z tohto dôvodu skutočne vytvorený celonárodný front boja za mier na Ukrajine, za jeho zachovanie v Európe a vo svete má byť spojený s razným odporom občanov členských štátov NATO a EÚ proti politike Američanov a uvedených nadnárodných štruktúr. V boji za mier treba dosiahnuť, aby „demokratický“ Západ ustúpil od vojenského ťaženia proti Ruskej federácií, pretože alternatívou môže byť iba zruinovaná Európa.

Ak sa západní politici na čele s USA za desať rokov postarali o dva vojnové strety na Ukrajine ( vnútoštátny a od februára 2022 s Ruskou federáciou ), tak sa teraz majú postarať o to, aby sa vojenského ťaženia na východ a poskytovania vojenskej pomoci Ukrajine čo najskôr vzdali a ponechali Ukrajinu a Ruskú federáciu, aby si v rámci bilaterálnych vzťahov doriešili svoje vzájomné potreby a požiadavky. Predpokladám, že bezpodmienečnou kapituláciou kyjevskej diktatúry bude možné vojenský konflikt ukončiť natrvalo. K tomu však členské štáty si majú klasť za povinnosť vyvinúť na západných politikov dostatočný tlak, aby sa vzdali záujmov spojených s Ukrajinou a Ruskou federáciou. Kto si želá skutočný mier pre Ukrajinu, kto si želá zachovanie mieru v Európe a vo svete, tak má požadovať od „demokratického“ Západu na čele s USA, NATO a EÚ, aby sa okamžite zastavila vojenská a akákoľvek ďalšia, viac či menej fingovaná pomoc Ukrajine. Prispeje to, a veľmi rýchlo, k bezpodmienečnej kapitulácií kyjevskej diktatúry.

Zmena postojov u západných politikov bude teda súvisieť s využitím vlastných poznávacích schopnosti a prijatím morálneho rozhodnutia alebo sa bude musieť dosiahnuť až použitím vojenských prostriedkov zo strany RF. Už teraz má byť každému občanovi jasné, ktorý spôsob zmeny postojov u západných politikov je potrebné presadzovať a ktorý spôsob nám všetkým môže priniesť katastrofu. Potreba ustanovenia celonárodného frontu za nastolenie mieru na Ukrajine, zachovania mieru v Európe a vo svete je v každom prípade objektívne potrebná a má prispieť k zmene postojov u západných politikov mierovou cestou !

Tejto zmene má predchádzať pochopenie súčasnej politickej situácie v Európe. Všetci potrebujeme zmeniť či upraviť svoje správanie a každý vnútorne odmietnuť živiť v sebe akusi nádej, že môžeme dôverovať západným politikom, ktorý vojnu na východe s Ruskou federáciou berú ako organizovanie festivalu piesni a tancov. Ako občania sa máme za povinnosť pokladať za strážcov mieru a preto musíme dozerať na našich politikov a už im nedovoliť, aby vojenské ťaženie na východ proti Ruskej federácií brali za svoju privátnu záležitosť, ktorá je vo výlučnej kompetencií západného kapitálu a jeho minoritnej triedy kapitalistov.

III.

Môžeme veriť tomu, že vláda SR usilovne praktizuje mierovú politiku a mierové riešenie globálneho problému ?

Nedávno sa v Prahe uskutočnilo rokovanie ministrov zahraničných vecí krajín NATO. Bolo to jedno z ďalších stretnutí zástupcov členských krajín NATO, či EÚ, na ktorých sa predstavitelia členských štátov pod vedením Američanov nebavia o ničom inom iba o tom, ako ďalej vytvárať všetky potrebné podmienky k tomu, aby Ukrajina v zástupnej vojne proti Ruskej federácií dosiahla vytúžené víťazstvo. Všetci sú jednoznačne za pokračovanie vojny na Ukrajine až do úplnej porážky ruských ozbrojených síl a ekonomického vyčerpania sa Ruskej federácie. O žiadnom skutočnom mierovom úrovni konfliktu „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou sa zatiaľ neuvažuje, o čom svedči aj pracovné stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín NATO, pretože hlavná pozornosť bola venovaná len tomu, aby sa spojenci v rámci NATO zaviazali poskytovať Ukrajine – v skutočnosti kyjevskej diktatúre – každoročne aspoň 40 miliard eur pre financovanie vojny na Ukrajine proti Ruskej federácií.

A ako sa ukazalo a ukazuje, veľmi originálny spôsob vedenie politiky v rámci NATO a EÚ sa rozhodla praktizovať vláda SR, keď v otázke vojny na Ukrajine sa všetkými možnými prehlásenia svojich zodpovedných vládnych predstaviteľov snaží presvedčiť občanov SR, že usilovne praktizuje mierovú politiku a mierové riešenie globálneho problému, ktorý pod vedením USA, NATO a EÚ bol na území Ukrajiny založený v roku 2014 v záujme úplného rozvrátenia ekonomických vzťahov medzi Európou a RF a v záujme zatiahnutia Ruskej federácie do vojnového konfliktu a to všetko len kvôli tomu, aby Američania mohli posilniť svoje postavenie v Európe a vo svete v zmysle unipolárneho videnia sveta a plánov na oslabenie a zničenie RF. Na strane druhej celkom úprimne verím tomu, že vláda SR ako kolektívny orgán a aj každý člen vlády si želajú, aby čo najskôr na Ukrajine zavládol mier, aby bolo možné uchovať mier v Európe a vo svete.

Tak kde treba hľadať problém, ak sa osobné postoje členov vlády a vlády ako kolektívneho orgánu v otázkach vojny a mieru nemôžu podľa ich predstáv a želaní naplniť, respektíve, v čom spočíva originálny spôsob vedenia politiky v rámci NATO a EÚ ? K odpovedí na postavenú otázku sa pokusím dopracovať.

Prehlásenia našich súčasných vládnych politikov svedčia o tom, že si ani neuvedomuje, že na Ukrajine bola práve zásluhou „demokratického“ Západu na čele s USA a za pomoci všetkých členských štátov NATO a EÚ nastolená Koloniálna správa Západu, ktorá nekompromisne po všetkých stránkach riadi svojho regenta – kyjevskú diktatúru na čele s jej prezidentom – pod vedením ktorého sa celý národ musel dať vtiahnúť do zástupnej vojny proti RF, do ktorej, ako to zdôraznil aj predstaviteľ ukrajinskej vlády, Západ dodáva muníciu a zbrane a Ukrajina ľudí, čo sa už podobá fašistickým praktikám. Toto je najvýstižnejšia charakteristika toho, čo sa udialo na Ukrajine zásluhou štátneho prevratu v roku 2014. Za celé to obdobie nebola zo strany našich politikov vyslovená takáto či celkom podobná charakteristika. Prečo, bolo azda málo dôkazov, čo sa robí na Ukrajine pod vedením západných predstaviteľov ?

V skutočnosti naši predstavitelia svoje vyhlásenia formulujú takým spôsobom, akoby ani nevedeli, že ide o globálny problém fungovania západného kapitalizmu, ale iba o politický a vojenský stret výlučne iba dvoch bratských národov, z ktorých jeden – Ruská federácia – je agrésor. A takýmto spôsobom západná propaganda funguje do dnešného dňa. Ako to, že naši politici si nevšimli to, čo povedal nedávno britský minister obrany Shapps: „Vedieme existenčnú bitku za právo určovať svetový poriadok ( ! ) a preto musíme bojovať proti autokratickým režímom“. Je problémom pri zdravom rozume si všimnúť, že proti Rusku bojuje kolektívny Západ pod nadnárodným riadením zo strany USA, NATO a EÚ ? Politickí predstavitelia západných štátov si v rámci neustále organizovanej propagandy o vojne dvoch bratských a susedných štátov vôbec neuvedomujú, že ich argumenty nemajú oporu v žiadnych udalostiach, ktoré sa na Ukrajine odohrávali napríklad už od roku 2013 a potom v rámci Majdanu vo februári 2014 a ďalej až do februára 2022.

Štátny prevrat v roku 2014 nezorganizovala Moskva, aby mohla v Kyjeve nastoliť novú nelegitímnu moc, ktorá bude organizovaná pod vedením fašistov a nacistov a ktorá celú Ukrajinu pod vedením Západu na čele s USA, NATO a EÚ postupne pripraví na ostrý vojenský stret s Ruskou federáciou. A keďže práve toto konštatovanie nedáva žiadny zmysel, tak „majstri“ západnej propagandy v rolách vodcov svojich národov museli celé obdobie vývoja ukrajinskej krízy za roky 2013 až február 2022 doslova vystrihnúť z kalendára svojich aktivít priamo na Ukrajine ( akoby o nič nešlo ) a spustili propagandu a zavýjanie o tom, ako Ruská federácia vo februári 2022 napadla Ukrajinu, ktorú v skutočnosti sami používajú iba ako nástroj svojho vojenského ťaženia proti Ruskej federácií a k tomu si s dostatočným predstihom dokázali vychovať osvedčených bojovníkov – fašistov a nacistov či potrebné množstvo rôznych prisluhovačov vrátane mediálnej sféry.

Pokiaľ ide o výchovu bojovníkov za záujmy západného kapitálu, tak k nim nepatria iba tí, ktorí boli už po skončení vojny a v mierových rokoch vychovávaní v duchu fašizmu a nacizmu. K výchove bojovníkov za záujmy západného kapitálu na čele s Američanmi bolo potrebné nachádzať a zapájať aj čo najväčšie percento národných politikov či organizovať aktivistov z radov občanov do rôznych politický orientovaných mimovládnych organizácií. Po druhej svetovej vojne Američania využili historickú šancu organizovať život národov cez ustanovenia rôznych nadnárodných štruktúr – finančných, vojenských či privátno-personálnych skupín a komisií, ktoré plnili úlohy v rámci potrieb kapitalistickej ( západnej ) globalizácie. Členstvo a rozšírovanie členstva v rámci NATO a EÚ sa stalo najlepšou metódou výchovy ( prevýchovy ) národných vodcov – politických zástupcov občanov – v prospech globálneho, v prospech západného kapitalizmu a jeho záujmov a potrieb.

A prečo bolo potrebné nastoliť nad Ukrajinou Koloniálnu správu Západu na čele s USA ?

Aby bolo možné začať realizovať vojenské ťaženie „demokratického“ Západu na čele s USA na východ proti Ruskej federácií. Aby bolo možné začať realizovať plán USA na oslabenie Európy a oslabenie a zničenie – pokorenie Ruskej federácie. Aby bolo možné po fašistickom Nemecku začať druhý pokus zničenia Ruskej federácie, pretože ten prvý – organizovaný pod vedením vodcu Nemecka Adolfa Hitlera, nevyšiel. Pri prvom pokuse nebolo možné použiť Ukrajinu proti ZSSR, pretože bola súčasťou ZSSR. Pri prvom pokuse však bolo možné použiť Československú republiku pod vedením zapadniarov pre potreby Nemecka a jeho ekonomiky, k čomu bola zorganizovaná Mníchovská dohoda.

A môžeme iba si predstavovať, ako by vyzeral ďalší vývoj v Európe, ak by sa vedenie ZSSR rozhodlo, že fašistické Nemecko vyženie iba zo svojho územia a nechá ho, aby si Hitler v Európe robil ďalej všetko po svojom. Mohlo byť s fašistickým Nemeckom dohodnuté nejaké mierové riešenie nezmieriteľnej vojny alebo musela Červená armáda bojovať až do viťazného konca a prijatia bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka. Úprimná viera našich politických predstaviteľov o potrebe nastolenia mieru vedie k presvedčeniu, že vojna na Ukrajine, pripravená a realizovaná „demokratickým“ Západom, má iba mierové riešenie a preto sa vraj aj za mierové riešenie konfliktu zasadzujú.

Nespomínam si, že by naša vládna moc niekedy otvorene protestovala proti rozhodnutiu štátnej administratívy USA a vedeniu NATO, že o návrhoch Dohody a Zmluvy, predložených Ruskou federáciou k poskytnutiu bezpečnostných záruk nebudú rokovať. A to sa písal iba koniec roka 2019, respektíve začiatok roka 2020. Nespomínam si, že by naša vládna moc niekedy otvorene sa postavila za mier na Ukrajine v čase, keď bola nelegitímnou kyjevskou mocou založená vnútroštátna vojna s následnou humanitárnou krízou. Nespomínam si, že by sa naša vládna moc akýmkoľvek spôsobom otvorene ohradila proti svojim západným partnerom a ich aktivitám na Ukrajine. Nastolenie mieru na Ukrajine a zachovanie mieru v Európe a vo svete má tak mierové riešenie ako aj vojenské riešenie. Naši politickí predstavitelia si akosi nevšimli, že nastolenie mieru na Ukrajine, ako požiadavky či návrhu Ruskej federácie, bolo tak zo strany kyjevskej diktatúry ako aj USA a NATO odmietnuté a to ešte v období pred zahájením špeciálnej vojenskej operácie.

IV.

Západ pod vedením USA má prijať rozhodnutie o svojom mierovom ústupe z predstáv a politik spojených s ovládaním celého sveta

V zásade naši politický predstavitelia uvažujú správne, len ešte neprišli na spasonosnú myšlienku, kto sa má o to mierové riešenie vojny na Ukrajine postarať. Dovolím si preto uviesť túto moju hypotézu: Keďže „demokratický“ Západ spôsobil v záujme svojich politik ukrajinskú krízu, rozvrat celej Ukrajiny a vytvoril svojou Koloniálnou správou podmienky pre dva vojnové strety – tak vnútroštátny ako aj neskôr pre zástupnú vojnu s Ruskou federáciou, tak práve tento Západ pod vedením Američanov je povinný prijať rozhodnutie o svojom mierovom ústupe z predstáv a politík spojených s ovládaním celého sveta. Ide teda o mierový ústup z pozície hegemóna.

Lenže „demokratický“ Západ pod vedením Američanov k svojmu rozhodnutiu o mierovom ústupe z pozície svetového hegemóna sa nedopracuje z nejakých morálnych dôvodov či vôbec akéhosi politického svedomia, pretože najmä vo vzťahu k Ruskej federácii stále ostáva na tej istej pozícií: buď sa Ruská federácia – Američanom v prvom rade – podriadi a kapituluje alebo bude zničená ! Za celé povojnové obdobie až doteraz by žiadny politik, ako zástupca občanov na zodpovednom politickom poste, nemal problém pochopiť, že Američania si od každého národa vyžadujú bezpodmienečne a úplné podriadenie sa ich moci a potrebám. Ak nedôjde zo strany Západu celkom dobrovoľne k mierovému ústupu, potom na scénu nastupuje ďalšia hypotéza: globálny stret bude potrebné rozhodnúť vojenskou silou !

Ešte môžeme predísť tomu, aby sa v globálnom strete nemuselo rozhodovať vojenskou silou a teda aby do tohto skazonosného diela nebola zatiahnutá celá Európa. Predstavitelia členských štátov EÚ a NATO si musia konečne uvedomiť, že musia spoločnými silami so svojimi občanmi vytvoriť celonárodný front za nastolenie mieru na Ukrajine a zachovanie mieru v Európe a vo svete. Tento celonárodný front z prostredia členských štátov sa má stať výraznou silou, ktorá celkom otvorene bude požadovať od všetkých zodpovedných politikov na Západe, aby sa vzdali svojich chorých predstáv, že musia vládnuť celému svetu a že je to akési bytostné právo západného kapitalizmu pod vedením Američanov. O tomto celonárodnom fronte sa pod vedením každej vládnej moci musia rozvinúť informačné kampane, z ktorých bude jasne vyplývať, ktoré politické aktivity, organizované v rámci politik USA, NATO a EÚ, či dokonca národných vodcov, boli a sú v rozpore s potrebou zachovania mieru v Európe a vo svete.

Z uvedeného vyplýva takáto hypotéza: Mierové riešenie vojenského konfliktu na Ukrajine je možné iba za predpokladu, že Američania spoločne s NATO a EÚ prijmu rozhodnutie o svojom mierovom ústupe zo svojich svetovládnych pozícií, čoho jasným dôkazom bude, že sa stotožnia s mierovými rokovania o bezpečnostných zárukach pre Ruskú federáciu, čo znamená, že sa budú môcť ( konečne ) prejednávať návrhy Zmluvy a Dohody, ktoré boli Ruskou federáciou predložené USA a NATO ešte v roku 2019 a boli odmietnuté. Lenže to nemôže tvoriť celý obsah mierového ústupu Západu, založeného na bezpečnostných zárukoch pre Ruskú federáciu.

Dnes už je jasné, že v svetovládnych ambíciách Američanov výraznú pomoc poskytuje EÚ, pretože všetky členské štáty zorganizovala do pomysleného „Európskeho národa“, ktorého najväčším nepriateľom je Ruská federácia. Lenže ako ešte v 2018 roku v svojej „Výzve za mier“ zdôraznil Vladimír Putin, Rusko nie je nepriateľom Európanov, nepriateľom každého občana Európy sú nenasytní politici, ktorí sa za svoju moc a peniaze chystajú zničiť všetko, čo je všetkým drahé. USA, NATO a EÚ spoločnými silami postupne odobrali členským štátom ich slobodnú vôľu samostatne sa rozhodovať – na bilaterálnej úrovni – o vzťahoch priateľstva, spolupráce a vzájomnej pomoci s Ruskou federáciou.

Z hľadiska definície ide zo strany uvedených subjektov o fašizmus, pretože sa vynútilo od všetkých členských štátov podriadiť sa zjednoteniu na základe toho, čo chcú Američania. Obsah mierového ústupu Západu má byť naplnený, okrem bezpečnostných záruk pre Ruskú federáciu, aj na úprave zásadných článkov o fungovaní EÚ a jej inštitúcií a teda na spoločnej dohode členských štátov o potrebe reformy EÚ, ktorá bude založená na ústupe z pozície imperiálneho štátu na novú a potrebnú úroveň – medzinárodnú organizáciu suverénnych národných štátov a teda na návrate nadštátnej tvorby vôle naspäť k rukám a svedomiu národných zákonodárnych zborov.

Zdôvodňovali vodcovia národných štátov svojim občanom, prečo okolo 70 % zákonov sa musí prejednávať na nadnárodnej úrovni a prečo jednotliví ministri majú zákonodárnu moc, aby po návrate domov mohli plniť stanovené úlohy v postavení výkonného orgánu, ktorý musí rešpektovať rozhodnutia na úrovni EÚ ? Prečo treba obchádzať vnútroštátnu tvorbu vôle na úrovni národného zákonodárneho zboru – v našom prípade na úrovni NR SR – a komu v prvom rade slúži tvorba nadštátnej vôle, mimo národných zákonodarcov ? To sú otázky, na ktoré nikto z našich politikov či vôbec politológov nedáva žiadnu odpoveď a ktoré sa ani neobjavili v rámci kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu.

K potrebe nevyhnutnosti mierového ústupu Američanov z pozície svetového hegemóna sa naši politický vodcovia ešte nedopracovali a preto v ich politickom konaní my, občania SR, doteraz nenachádzame žiadne výzvy k sebareflexií u vodcov USA, celého personálneho a inštitucionálneho aparátu NATO a EÚ. Rovnako sa ešte neobjavila žiadna sebakritika na národnej úrovni, v rámci ktorej by si mali zástupcovia občanov celkom otvorene priznať, že na tom, čo sa od roku 2014 odohráva na Ukrajine, májú aj svoj dosť výrazný podiel, ktorý vychádza z priam otrockého rešpektovania vymysleného pravidla, že členstvo a pôsobenie SR v nadnárodných štruktúrach NATO a EÚ je nespochybniteľné a vládna politika sa v tomto smere musí zo strany občanov brať ako Sväté písmo. Toto konštatovanie mi dovoľuje, aby som našim politikom pripomenul niečo, čo má patriť do ich osobnostnej a politickej výbavy a o čom sa jasne zmieňuje politická etika. A ako politická etika popisuje zmysel a zvláštnu charakteristiku politiky ?

V.

Politická etika o zmysle a charakteristike politiky

Politika sa berie ako múdre usilovanie o spoločné dobro všetkých členov národnej spoločnosti. Nejde teda o dobro iba určitej skupiny ľudí, napríklad minoritnej triede kapitalistov, ktorá svoje otvorené či skryté pôsobenia zakladá na bohatstve a moci. Toto spoločné dobro musí vo všeobecnosti v sebe spájať tak hľadisko politického poriadku, ako aj hľadisko konania, sociálnych princípov i konkrétnu situáciu. Spoločné dobro určuje, o čo sa má v politike zásadné konať. Otázky ochrany mieru a otázky nastoľovania vojny sú tak dôležité, že majú mať prvoradú dôležitosť. Pokiaľ ide o múdrosť ako jednu z cnosti, ktorou sa majú vyznačovať politici, tak sa chápe ako schopnosť zvládať rôzne situácie – problémy, úlohy – a) z mravného hľadiska dobre a teda v súlade s princípmi a zároveň aj b) mravne správne a teda tak, ako to odpovedá danej záležitosti a okolnostiam.

Len pripomeniem, že ešte v roku 2018 nás, občanov z Európy, upozornil ruský prezident Vladimír Putin vo svojej „Výzve za mier“, že sa zo dňa na deň zvyšuje riziko 3. svetovej vojny, pretože vojna v plánoch jej strojcov nemá skončiť na Ukrajine. Keďže hlavným cieľom je Rusko, tak vojna zachvatí celú Európu. Môžeme ešte vojne zabrániť, také posolstvo bolo vyslané Vladimírom Putinom k nám, občanom členských štátov EÚ. To sa písal rok 2018. A všimol si vôbec niekto z našich politikov, aby sa k tomu rozpracovalo politické konanie v rámci celej spoločnosti ? Bola „Výzva za mier“ široko propagovaná v spoločnosti a mohli sa k nej vyjadrovať občania v rôznych svojich komunitách ?

Vôbec nie, všetko ostalo v pozícií, že sme hluchý národ, ktorý volanie potenciálnej krajiny určenej Západom na zničenie, si nedokázal ani vypočuť. Znamená to, že pri svojej hluchosti sme si ani nemohli uvedomiť, ako to vojnové štvanie, ktoré sa začalo na Ukrajine diať od apríla 2014, veľmi úzko súvisí s podmienkami našich životov, s potrebou ochrany mieru pre všetkých v Európe. Takže v záležitosti, ktorou sa na nás obratil Vladimír Putin, sme jednoducho vôbec nereagovali a to tak občania, ako aj samotní politici. Ukázalo sa teda, že predstavitelia našej vládnej moci za celé obdobie od Majdanu v roku 2014 svojim benevolentným postojom dokázali, že v politickom konaní sa ani nepriblížili k tomu, aby podporili tézu, že politika má byť múdrym usilovaním o spoločné blaho.

Podľa politickej etiky samotná politika sa má chápať ako konanie vzťahujúce sa k určitým situáciam, ktoré vznikajú, politika je konaním, ktoré sa zameriava na obhajobu určitých záujmov sociálnych zoskúpení, politických strán, štátu. Politika je zároveň takým konaním, ktoré je zamerané na riešenie takého základného sociálneho javu, ako je konflikt – kontraverzie medzi sociálnymi pozíciami a skupinami či rovno medzi štátmi, respektíve medzi nadnárodnými štruktúrami a národným štátom. Všetky uvedené črty politického konania spolu súvisia a preto je potrebné im venovať zo strany politikov značnú pozornosť a hlavne, vedieť ich správne uplatňovať pri výkone politickej činnosti.

Členstvo SR v NATO a v EÚ nie je v prvom rade o odbornej problematike právnikov, ekonómov, technikov, administratívy, vojakov a podobne, ale v prvom rade o politickej stránke rôznych aspektov života národných spoločnosti, v ktorých majú ľudia svoje záujmy, názory, presvedenia. Z toho vyplýva, že musí aj v uvedených štruktúrach existovať taký spôsob politického konania, ktorý bude rešpektovať niečo ako „interferenciu intencií“, preložené, ako vzájomné ovplyvňovanie skupinových či národných záujmov či presvedčení sústredených v určitých programoch. Záujmy amerického národa a slovenského národa nie sú totožné. Záujmy minoritnej triedy západných kapitalistov sú na míle vzdialené záujmom pracujúceho ľudu. A preto aj predstavitelia našej vládnej moci majú v príslušných štruktúrach pracovať s poznaním, že politika znamená dosahovať únosné urovnanie, nachádzať spojencov v rámci členstva, vyberať si spoluporacovníkov, brať v úvahu opozíciu, udržiavať pohromade väčšinu, ovplyvňovať verejnú mienku. Skrátka a dobre, politici majú dbať, aby v spoločnosti bola veľmi zodpovedne riešená otázka potreby politickej rovnosti občanov s majetkovou nerovnosťou, bohatstvom a k tomu zodpovedajúcou mocou na strane druhej.

Podľa politickej etiky politika je konfliktné konanie smerujúce ku kompromisom. Pod vedením USA, NATO a EÚ bola rozvinutá konfrontačná politika s Ruskou federáciou. Táto politika má ďalekosiahlý vplyv pre životy národov v Európe v prvom rade. A napriek tomu sa predstavitelia vládnej moci na Slovensku celé roky vyhýbajú konfliktom so svojimi partnermi v nadnárodných štrukturách. Príklad záloženia ukrajinskej krízy a vojnových stretov na Ukrajine sú toho dôkazom. Každý deň sa občanov SR celé hodiny pripomína, že RF je agresor, ale čo si dovolili urobiť zodpovední predstavitelia USA, NATO a EÚ vo vzťahu k Ukrajine a Ruskej federácií, o tom sa otvorene občania nedozvedia ani slovo. Naši politici, rovnako ako politici iných členských štátov, majú celkom jasne chápať, že v sfére politiky pravidlo vyhýbania sa konfliktom nemôže platiť a preto je potrebné do konfliktu vstúpiť a nie podporovať falošnú jednomyseľnosť a jednotu NATO a EÚ.

V každej organizačnej forme, počnúc tými najzákladnejšími v každom národnom štáte až po globálne organizačné formy musí existovať objektívna možnosť a subjektívna odvaha politikov zastupujúcich svoj štát, odhaľovať rôzne nedostatky, protestovať proti takému politickému konaniu, ktoré poškodzuje napríklad možnosť rozvíjať s Ruskou federáciou normálne medzinárodné vzťahy, ktoré rozvrácia iné krajiny ( ako napríklad Ukrajinu ) v záujme dobra pre úzku minoritnú skupinu kapitalistov či rôzne nadnárodné korporácie. Vyhýbanie sa konflikom a ich riešeniu v rámci NATO a EÚ nás – celú Európu – posunuli až na prah veľkej vojny s Ruskom. To, že „demokratický“ Západ na čele s USA, NATO a EÚ pripravil a začal vojenské ťaženie na východ proti RF, nás tiež v štruktúrach, ktoré naši politici zbožňujú, vôbec nepodnietilo k činom a k vstupu do konfliktu s tými, ktorí svoje svetovládne pozície presadzujú.

VI.

Úsilie vlády SR o nastolenie mieru na Ukrajine, zachovanie mieru v Európe a vo svete je treba spojiť s organizovaným hnutím občanov SR – zjednotením národa

Lenže k úprimnej snahe o zachovanie mieru a proti vojne je potrebné použiť vhodné prostriedky v rámci politického konania, a to tak na národnej úrovni ako aj vo vzťahu k inštitúciám Bruselu. Vládna moc mi niekedy pripadá ako pionierska skupina deti v meste či na dedine – koná celkom naivne. V boji proti vojnovým štváčom je najvyšší čas, aby sa úsilie vládnej moci spojilo so záujmami a úsilím občanov. Vládna moc má povinnosť využiť ústavné právo občanov na ich účasť na správe veci verejných a preto sa musia nájsť formy a nástroje, ako túto spoločnú účasť na vytvorení celonárodného tlaku za nastolenie mieru na Ukrajine a zachovanie mieru v Európe a vo svete vytvoriť. K tomu sa ešte jasne vyjadrím. Lenže vytvorenie celonárodného tlaku za nastolenie mieru musí byť spojené s jasne formulovanou predstavou a odpoveďou, kde tí vojnoví štváči sedia. Je treba sa teda zorientovať. A existuje nesmierne množstvo faktov, ktoré svedčia o tom, že vojnoví štváči nesedia na svojich stoličkách v Moskve, ale na našom milovanom, vraj „demokratickom“ Západe, počnúc Američanmi a končiac Bruselom v štruktúrach NATO a EÚ.

K čomu potrebujeme vytvoriť celonárodný tlak za nastolenie mieru na Ukrajine a zachovanie mieru v Európe a vo svet ? V prvom rade preto, že to nesmie byť osamelý boj za mier iba výkonného orgánu. Všimnime si, koľko nezmyselných uznesení prijal Európsky parlament a NR SR iba vo vzťahu k Ruskej federácií. V druhom, a hlavnom rade preto, aby sme deklarovali jednotný front národa a jeho jasné požiadavky za mier proti všetkým tým silám – vojnovým štváčom – ktoré existujú v štátnych štruktúrach USA, v štruktúrach NATO a EÚ a aj na národnej úrovni. Celonárodný tlak za mier potrebujeme vytvoriť v každom členskom štáte NATO a EÚ proti tým silám, ktoré môžu rozhodnúť o mierovom ústupe z pozícií svetového hegemóna západnej spoločnosti. Ponúka sa hypotéza, že ak to nedokážeme, tak sa ocitneme vo veľmi veľkých problémoch.

Jedno poučenie z atentátu na predsedu vlády SR by sme si už mali celkom jasne uvedomiť. Fungovanie nadnárodných štruktúr v rámci NATO a EÚ došlo do takého štádia, že aj veľmi malý a ojedinelý odpor proti oficiálnym politikám týchto štruktúr, ktoré pripravujú a zabezpečujú nadnárodní poslovia nadnárodných spoločnosti a minoritnej triedy kapitalistov, je nepochopiteľný a neakceptovateľný. V prípade predsedu vlády SR ten hlavný odpor proti oficiálnym nadnárodným vojensko-politickým štruktúram vidím predovšetkým v jasnom postoji, že vláda SR nevyšle na front na Ukrajinu svojich občanov a nebude sa oficiálne zapájať do vojenskej podpory kyjevskej diktatúry, ktorá je skôr na Západe pomenovávaná ako Ukrajina.

Takže celonárodný tlak za nastolenie mieru na Ukrajine a za mier v Európe a vo svete je potrebný k tomu, aby bola zhmotnená sila celého národa vzdorovať plánom na zničenie Európy, Ruskej federácie či dokonca sveta. Práve toto zjednotenie pod vedením všetkých zástupcov občanov potrebujeme k tomu, aby sme mohli pokojne snívať o spoločnej budúcnosti. K potrebe zjednoteniu celého národa sa potrebuje dopracovať vládna moc a keď to na svojich rokovaniach dokáže prijať, tak ponúknuť spoluprácu celej opozícií. A vtedy sa ukáže, kto za koho kope, ako zmýšľa a akú politiku chce presadzovať.

V tomto storočí západný kapitál svoju historickú príležitosť využil, pretože bolo možné použiť Ukrajinu proti Ruskej federácií. A k tomu bol potrebný „demokratickým“ Západom zorganizovaný štátny prevrat v roku 2014, aby v Kyjeve bola nastolená diktatúra, ktorá dovedie chamtivý Západ do zástupnej vojny proti Ruskej federácií. „Láska“ „demokratického“ Západu k ukrajinskému národu má iba tento rozmer – ako vytvoriť podmienky pre drancovanie Ukrajiny a Ruskej federácie, ako dostať Európu na kolena, aby sa mohol opätovne začať realizovať „Marschalov plán pomoci“ a v konečnom dôsledku išlo a ide len o to, ako si chcú Američania posilniť svoje svetovládne ambície a postavenie na úkor národov Európy a sveta.

Špecialistom na mierové otázky sa aj bez certifikácie na problematiku zahraničných vecí stal náš minister zahraničných vecí. Teraz pána ministra spomeniem len v súvislosti s jeho účasťou na vyššie zrealizovanom stretnutí ministriv zahraničných vecí krajín NATO. Podľa ministra Blanára Slovensko by súhlasilo s návrhom generálneho tajomníka NATO J. Stoltenberga, aby sa spojenci zaviazali poskytovať Ukrajine každoročne aspoň 40,- miliard eur pod podmienkou, že budú môcť byť použité aj na nesmrtiace systémy. Podľa ministra Blanára musí byť splnená podmienka, že to môže byť použité aj na nesmrtiace systémy, ako je odmínovanie, rôzne bagre a takéto záležitosti. A ďalšou perličkou je, že financie musia byť použité aj na to, aby Ukrajina mohla byť stabilizovaná aj z civilného hľadiska.

Z môjho pohľadu ministrom Blanárom uvedené výhrady či podmienky pre súhlas Slovenskej republiky s poskytovaním každoročnej pomoci Ukrajine v čiastke aspoň 40,- miliárd eur sú len obyčajná zástierka pre oči a myseľ každého zodpovedného občana. Vyššie uvedená podmienka v skutočnosti nie je žiadnou podmienkou, pretože presne zapadá do systému poskytovania pomoci Ukrajine, čítaj kyjevskému režimu. Jasne je to možné zdokumentovať tým, ako v USA bol schválený návrh zákona o pomoci Ukrajine. Z informácií, ktoré sú k dispozícií vyplýva, že celkove bola schválená čiastka 60,84 miliard dolárov, z ktorej 23,3 miliard pôjde na doplnenie arzenálu americkej armády, na nákup nových zbraní sa použije 13,8 miliard dolárov, 11,3 miliard dolárov sa vynaloží na aktivity americkej armády v regióne, ďalšie miliardy sú určené na podporu ukrajinskej ekonomiky, na kontrolu obchodu s drogami, na jadrovú bezpečnosť, posilnenie orgánov činných v trestnom konaní.

Z toho vyplýva, že podmienky spomínané ministrom Blanárom vôbec neprotirečia celkovej politike USA a NATO, pretože sú celkom v súlade aj s tým, ako prostriedky rozčlenili samotní Američania. Pokiaľ ide o technickú či logistickú stránku vojny na Ukrajine zo strany ukrajinskej armády, tak si myslím, že mínové polia a odmínovanie polí je súčasťou vojenských operácií a preto sú potrebné rôzne odmínovacie zariadenia. Konštatujem, že sme teda na dobrej ceste, aby sa na najbližšom dôležitom stretnutí členských štátov NATO v USA navrhovaný balík pomoci kyjevskému režimu schválil. Splniť podmienku Slovenskej republiky, predloženú ministrom Blanárom, nebude zo strany členských štátov NATO problém. Znamená to, že týmto stanoviskom, predneseným ministrom Blanára, vláda SR vôbec nebude podporovať cestu k mieru na UKrajine, pretože základom nastolenia mieru na Ukrajine je to, aby akákoľvek vojenská pomoc kyjevskému režimu bola čo najskôr zastavená.

Všetko teda má dopadnúť tak, ako si želajú Američania v prvom rade. Keď si teda čitateľ uvedomí, že ministrovi Blanárovi ani veľmi nevadí, že Ukrajina by mala používať zbrane dodané Západom aj na ciele v Rusku, pretože je to len bilaterálna záležitosť, tak je jasné, že v rámci NATO Slovenská republika ako členský štát so svojom vyslovenou podmienkou nič zásadného v politike USA a NATO nezmení. A napriek tomu máme sa ako občania opájať nádejou, že na akomsi, vraj mierovom samite v Švajčiarsku, SR urobí maximum. Keď zoberieme do úvahy vyslovenú podmienku schválenia balíka pomoci kyjevskej diktatúre a to, že v Švajčiarsku môže SR v záujme mieru urobiť maximum, tak je treba konštatovať, že zo strany ministra Blanára sú to samé formálne vyjadrenia.

VII.

Vláda SR je za mierové riešenie konfliktu a tu vyslovené predsavzatie končí, preto má byť konkretizované

Slovenská vláda je za mierové riešenie konfliktu. Tu konštatovanie končí, lenže v skutočnosti chýba časť vety o tom, medzi ktorými stranami sme za mierové riešenie konfliktu. Každý poctivý a rozumný občan SR vie, že existuje veľký rozdiel v tom, koho označíme za strany konfliktu: a) či ide iba o vojenský konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom alebo je to b) zástupná vojna Západu proti Ruskej federácií. Američania, NATO a EÚ všetko zorganizovali tak, aby propaganda a samotní politickí vodcovia neustále viedli propagandu a zdôvodňovali svoje vlastné politické rozhodnutia, že sú založené iba na nežištnej pomoci ukrajinskému národu, pretože v prípade Ukrajiny ide o nezákonnú, neodôvodnenú a nevyprovokovanú agresívnu vojnu Ruskej federácie proti Ukrajine. A tejto hlúpej mantre je verná absolútna časť naších politikov bez rozdielu v mocenskom postavení. Takže kedy sa dočkáme toho, že vláda SR a zákonodárna moc jasne pomenujú strany vojnového konfliktu na Ukrajine a priznajú, že zo strany USA, NATO a EÚ ide o konfrontačnú politiku s RF, ktorá vedie Európu v prvom rade do záhuby. Prečo je potrebné toto pomenovanie a priznanie ?

Pretože iba vtedy je možné začať reálne uvažovať, ako od konfrontačnej politiky Západu s RF ustúpiť a čo k tomu je potrebné urobiť. A už som uviedol, že zo strany Západu je potrebné rozhodnúť sa pre mierový ústup zo svetovládnych plánov, v rámci ktorých má zásadné miesto zničenie Ruskej federácie v prospech západného kapitálu. Áno, tzv. mierový samit vo Švajčiarsku môže mať svoj veľký význam len v jednom jedinom prípade: Ak sa Američania a členské štáty NATO a EÚ rozhodnú k mierovému ústupu alebo ak sa nájde aspoň jeden členský štát, ktorého delegát jasne pomenuje vojnu na Ukrajine a celkom otvorene bude konštatovať, že pôvodcom všetkého zla, čo sa na Ukrajine realizuje od štátneho prevratu v roku 2014, je samotný Západ a nie Ruská federácia, tak sa môže celá architektúra vedenia „večnej vojny“ Ukrajiny s Ruskou federáciou pomaly začať búrať.

A keď chce minister Blanár na samite v Švajčiarsku urobiť maximum pre mierové riešenie vojnového konfliktu medzi Západom a Ruskou federáciou, potom potrebujeme celkom jasné stanovisko vlády SR, že SR odstupuje od všetkých iniciatív a plánov na poskytovanie akejkoľvek pomoci Ukrajine, nebude prispievať do žiadnych fondov, ukončenie vojny je potrebné ponechať na doriešenie v rámci vzťahov kyjevská diktatúra – Ukrajina a RF a zároveň vyzýva štátnu administratívu USA a politicko – vojenské vedenie NATO, aby sa bez akýchkoľvek výhovorok zamerali na mierové konzultácie s RF, ktorá už v roku 2019 predložila písomné návrhy Dohody a Zmluvy o bezpečnostných zárukách.

Pravdu majú tí, čo tvrdia, že podľa Američanov žiadna krajina nesmie byť nezávislá, slobodná a suverénna. Národné štáty z Európy boli podriadené pod politiku NATO, kde vládnu Američania a pod politiku EÚ, kde vládnu rovnako Američania a rôzne nadnárodné spoločnost a politické sily, ktoré vyrástli z nacistických koreňov. Ukrajinu dostal Západ na čele s Američanmi pod svoju Koloniálnu správu a od všetkých členských štátov NATO a EÚ sa požaduje, aby sa podieľali na podpore tejto Koloniálnej správy. Keď sám prezident USA celkom jasne vyjadril, aké sú zámery Američanov, napríklad s Ukrajinou, tak prečo celkom otvorene sa nesnažíme pomenovať veci pravými pojmami a jasným stanoviskom, že so zámermi Američanov nemôžeme súhlasiť a že v vychádzajúc zo záujmov slovenského národa nemôžeme sa podieľať na politike, ktorú nám diktujú.

Je jasné, že Američania nechcú dopustiť, aby Ukrajina v terajšom politickom režime a vojenských zámeroch zlýhala. Prezident Biden to v týchto dňoch otvorene potvrdil, k čomu by zlýhanie Ukrajiny viedlo: k strate vplyvu na mnohé národné štáty v Európe, pretože sa môžu stať nezávislejšie od od takého vraj nenahraditeľného národa vo svete ako je Amerika. Ja to doplním ešte otvorenejšie. Západ na čele s USA sa bojí toho, že RF prinutí kyjevskú diktatúru k bezpodmienečnej kapitulácií, ktorá môže viesť aj k tomu, že samotní Američania a celá plejada politických a vojenských expertov či priamo žoldnierov sa budú musieť s územím Ukrajiny rozlúčiť.

A to je to, čo by rozhodne prospelo samotnému ukrajinskému národu, aby si pod dohľadom nezávislého medzinárodného spoločenstva mohol slobodne rozhodnúť o svojom politickom systéme, o nových a demokratických voľbách, o spôsobe očisty spoločnosti od všetkých nacistických a fašistických pohrobkov, ktorí do rôzných funkcií boli nainštalovaní po štátnom prevrate v roku 2014, aby mohol obnoviť svoje vzťahy s Ruskou federáciou a oživiť sociálno-ekonomický rozvoj na úplne nových základoch. Za desať rokov, ktoré uplynuli od štátneho prevratu „demokratický“ Západ na čele s USA, NATO a EÚ dokázal, že budúcnosť ukrajinského národa nemôže ostať v jeho rukách a pod jeho Koloniálnou správou, pretože skutočná schopnosť západného kapitálu a jeho rôznych štruktúr je založená len na tom, ako národy rozdeľovať a vytvárať iba riadený chaos, zásluhou ktorého je možné národy vyciciavať do poslednej kvapky potu a krvi.

VIII.

Návrh organizačnej formy na spoločný postup vlády SR a občanov SR za ustanovenie celonárodného frontu za mier na Ukrajine, v Európe a vo svete

Vyššie som uviedol, že vládna moc má povinnosť využiť ústavné právo občanov na ich účasť na správe veci verejných a preto sa musia nájsť formy a nástroje, ako túto spoločnú účasť na vytvorení celonárodného tlaku za nastolenie mieru na Ukrajine a zachovanie mieru v Európe a vo svete vytvoriť. Teraz to mám v zámere konkretizovať, ako takýto jednotný front slovenského národa za nastolenie a uchovanie mieru v Európe ustanoviť. Ak som spomínal o potrebe mierového ústupu Západu na čele s USA, NATO a EÚ zo svetovládnych pozícií, tak také niečo sa ťažko môže udiať bez toho, aby sa k činom nezobudili tak predstavitelia národných vlád ako aj občania členských štátov. Problémom je, že v tomto smere sa vôbec nemožeme spoliehať na mediálne skupiny, pretože cez nich je presadzovaná a podporovaná konfrontačná politika Západu s Ruskou federáciou. V mene celého národa sa aktívnych činov musí chopiť vládna moc na čele s výkonnou mocou a za aktívnej spoluúčasti celej verejnej správy a občanov.

Vytvorenie jednotného frontu za nastolenie mieru na Ukrajine a zachovanie mieru v Európe a vo svete je možné realizovať v dvoch rovinách.

Prvá rovina spoločného postupu vlády SR a občanov SR spočíva v tom, že je potrebné vyhlásiť, a to čo najskôr, referendum k schváleniu základných požiadavok pre prácu zákonodárneho a výkonného orgánu SR vo vzťahu k NATO a EÚ, aby bola nastolená požiadavka na mierový ústup USA, NATO a EÚ zo svetovládnych plánov a teda na ústup od konfrontačnej politiky Západu s Ruskou federáciou. Základné požiadavky pre prácu zákonodárneho a výkonného orgánu SR bude potrebné spracovať vopred v podobe „Rezolúcie občanov Slovenskej republiky za nastolenie mieru na Ukrajine a zachovanie mieru v Európe a vo svete“. Návrh „Rezolúcie…“ v období kampane pred referendom má prejsť pripomienkovým konaním nielen na úrovni ústredných štátnych orgánov, ale v celom spektre zástupcov – orgánov verejnej správy. Konečná podoba „Rezolúcie…“ sa stane predmetom referenda: a) buď podľa jednotlivých bodov s vyjadrením Áno – Nie, respektíve b) ako celý obsah s vyjadrením Áno – Nie.

Návrh „Rezolúcie občanov Slovenskej republiky za nastolenie mieru na Ukrajine a zachovanie mieru v Európe a vo svete“ nie je súčasťou tohto môjho článku. Jeho obsah by mal vychádzať zo zásadných bodov môjho článku a predovšetkým toho, akú cestu k mieru si má vybrať vláda SR, aby dostala zásadnú podporu obyvateľstva SR, pretože doteraz celá politická situácia v rámci vnútornej politiky je v otázke mieru neistá, roztrusená, chabá a hlavne veľmi ďaleko od podstaty zorganizovanej konfrontačnej politiky Západu s Ruskou federáciou a pravdy o vojenskom konflikte na Ukrajine.

Druhá rovina spoločného postupu vlády SR a občanov SR spočíva v tom, že namiesto referenda je možné zorganizovať inú, doteraz nevyskúšanú formu účasti občanov na prijatí potrebného rozhodnutia – schválení „Rezolúcie občanov Slovenskej republiky za nastolenie mieru na Ukrajine a zachovanie mieru v Európe a vo svete“. K účasti občanov na prijatí potrebného rozhodnutia sa vyžaduje, aby vláda SR schválila dokument o spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska a Úniou miest Slovenska pri príprave a zrealizovaní účasti občanov miest a obcí v SR na prijatí „Rezolúcie občanov Slovenskej republiky za nastolenie mieru na Ukrajine a zachovanie mieru v Európe a vo svete“. Na rozdiel od klasického referenda, ktoré si vždy vyžaduje pomerne veľké finančné zdroje a je organizované v zmysle platných zákonov, druhá rovina postupu vlády SR a občanov SR bude založená na využití aktívnej formy demokracie v podmienkach územnej samosprávy obcí a miest, ktorá je predmetom zákona o obecnom zriadení.

Účasť občanov obcí a miest na správe vecí verejných – v tomto prípade na odsúhlasení príslušného návrhu „Rezolúcie…“ – bude organizovaná a zabezpečovaná cez verejné zhromaždenia občanov v rámci doteraz ustanovených volebných obvodov pre potreby samotných volieb na území SR. Za organizáciu verejných zhromaždení majú byť zodpovedné orgány miestnej samosprávy obcí a miest – starostovia, primátori, poslanci obecných, mestských zastupiteľstiev. K príprave a realizácií účasti občanov obcí a miest na prejednaní a schválení „Rezolúcie občanov SR za nastolenie mieru na Ukrajine a zachovanie mieru v Európe a vo svete“ bude potrebné vytvoriť dočasné organizačné zložky – útvary/orgány. Predpokladám takúto štruktúru dočasných orgánov:

1. Na úrovni vlády SR, vedenia ZMOS a Únie miest ustanoviť zo zástupcov niektorých ministerstiev, zástupcov ZMOS a Únie miest spoločnú Ustrednú komisiu pre prípravu a zrealizovanie verejných zhromaždení občanov na území SR.

2. Združenie miest a obcí Slovenska a Únia miest zabezpečia, aby priama príprava a zrealizovanie verejných zhromaždení občanov na území SR bola daná do pôsobnosti Regionálnym združeniam miest a obci na Slovensku, ktoré budú celú prípravu a zrealizovanie podujatí povinné konzultovať so starostami obcí a primátormi miest.

3. Orgány miestnej samosprávy v zmysle vopred dohodnutého harmonogramu zabezpečia prípravu a priebeh verejných zhromaždení občanov v rámci všetkých určených volebných obvodov na danom území. Predpokladám, že orgány územnej samosprávy budú mať povinnosť: a) písomným oznámením do každej rodiny pozvať svojich občanov na verejné zhromaždenie občanov, ktoré sa uskutoční podľa jednotného programu, b) zároveň s oznámením o konaní verejného zhromaždenia zaslať aj písomný návrh „Rezolúcie…“, ktorá bude predmetom verejného zhromaždenia občanov, c) prítomnosť občanov na verejnom zhromaždení, jeho priebeh a záverečné hlasovania zdokumentovať a zaslať na adresu ZMOS v dohodnutom termíne.

4. Ústredná komisia pre prípravu a zrealizovanie verejných zhromaždení občanov na území SR môže mať tieto povinnosti:

A. Posúdiť prípravu základných dokumentov po obsahovej stránke. Predpokladám, že na verejné zhromaždenia občanov obcí a miest by mali byť predložené tri dokumenty:

1. Výzva za mier, ktorú v roku 2018 všetkým Európanom adresoval Vladimír Putin, prezident Ruskej federácie.

2. Vyhlásenie vlády SR k potrebe čo najskoršieho nastolenia mieru na Ukrajine a zachovania mieru v Európe a vo svete a k zapojeniu sa občanov SR do celonárodného odporu proti chystanej veľkej vojne s Ruskou federáciou.

3. Návrh „Rezolúcie občanov Slovenskej republiky za nastolenie mieru na Ukrajine a zachovanie mieru v Európe a vo svete“, ktorá bude predmetom verejných zhromaždení občanov a ich odsúhlasenia.

4. Príprava dokumentov uvedených vyššie v bodoch 2) a 3) má byť záležitosťou vlády SR. Zároveň predpokladám, že návrh „Rezolúcie…“ budú potrebné dať na pripomienkové konanie širokému spektru občianskych iniciatív a politických síl. Rovnako predpokladám, že obsah „Rezolúcie…“ sa v jednotlivých prípadoch môže z iniciatívy občanov upravovať do konečnej podoby, ktorá bude vyhovovať určitej občianskej komunite v danej obci alebo v mestskej časti.

B. Posúdiť prípravu a organizovanie verejných zhromaždení občanov na území SR po stránke organizačnej a harmonogramu.

1. Stanoviť harmonogram prípravy a realizácie verejných zhromaždení občanov na území SR až do temínu konečného vyhodnotenia celonárodného odporu obyvateľstva proti vojne. Predpokladám, že od termínu schválenia založenia iniciatívy celonárodného odporu by bolo vhodné celé podujatie zrealizovať v termíne do dvoch – troch mesiacov.

2. Zvolať prvé spoločné zasadanie Ústrednej komisie, vedenia ZMOS a Únie miest, predsedov Regionálnych združení miest a obcí k prerokovaniu úloh súvisiacich so zapojením sa občanov SR do celonárodného odporu proti chystanej veľkej vojne s Ruskou federáciou.

3. Prejednať návrh opatrení na zabezpečenie komunikácie s verejnosťou cez verejnoprávne masovokomunikačné prostriedky a v rámci súkromných mediálnych skupín.

4. Prejednať návrh finančného zabezpečenie celonárodného odporu obyvateľstva proti veľkej vojne s RF a za mier na Ukrajine a v Európe.

5. Zabezpečiť ustanovenie a priebežnú činnosť Komisie územnej samosprávy pre zrealizovanie verejných zhromaždení ébčanov na území SR, ktorá bude zložená so zástupcov ZMOS, Únie miest a zástupcov Regionálnych združení ZMOS v SR. Komisia územnej samosprávy bude plniť koordinačnú a kontrolnú funkciu vo vzťahu k Regionálnym združeniam ZMOS a vo vzťahu k orgánom miest a obcí.

C. Vyhodnotenie realizácie verejných zhromaždení občanov na území SR, zameraných ako celonárodného odporu obyvateľstva SR proti vojne a za mier na Ukrajine a v Európe. K tomu bude potrebné:

1. Z pozície Komisie územnej samosprávy spracovať správu z organizovania verejných zhromaždení občanov na území SR a predložiť na prerokovanie Ústrednej komisií a vláde SR.

2. S výsledkami celonárodného odporu obyvateľstva proti vojne a za mier na Ukrajine a v Európe zoznámiť verejnosť.

3. Doporučiť vláde SR, aby „Rezolúcia občanov SR za nastolenie mieru na Ukrajine a zachovanie mieru v Európe a vo svete“ bola základom pre rozvinutie kritického myslenie vo vzťahu k politikám NATO a EÚ a k vlastnej účasti SR na ich realizácií, rovnako aby tvorila podporu pre činnosť vládnej moci v oblasti ochrany oprávnených záujmov Slovenskej republiky.

Bude na rozhodnutí vlády SR, ktorá cesta spoločného postupu vlády SR a občanov SR sa využije:

a) buď sa vyhlási referendum k predloženému návrhu vyššie uvedenej „Rezolúcie…“ alebo

b) bude využitá aktívna forma demokracie v podmienkach územnej samosprávy obcí a miest spôsobom organizovania verejných zhromaždení občanov na celom území SR.

Výsledky celonárodne zorganizovaného frontu za nastolenie mieru na Ukrajine, zachovania mieru v Európe a vo svete buď podľa bodu a), respektíve bodu b), sa stanú dôležitým programovým dokumentom občanov SR pre záväzný postup vlády SR vo vzťahu k účasti Slovenskej republiky k formovaniu politik vojenskej organizácie NATO a vo vzťahu k jednotlivým politikám Európskej únie. Programov dokument občanov SR bude dobrým základom pre prácu zástupcov SR v nadnárodných štrukturách, pretože legitímne bude vyjadrovať skutočné záujmy a vôľu občanov SR.

Týmto článkom som si dovolil naznačiť, že existujú rôzne možnosti, ako robiť dobrú politiku v prospech slovenského národa, čo je potrebné zmeniť v práci vládnej moci, ak ide o riešenie vzťahu národného a globálneho, aké dôležité v politike je ustrážiť, aby národné záujmy boli na prvom mieste a ako z nich je potrebné odvíjať vzťahy k vzájomne výhodnej spolupráci. Pretože Slovenská republika je členom NATO a EU, tak sa berie, že nepriateľom slovenského národa je Ruská federácia. Lenže z pozície národných záujmov to tak nie je. Nikto nám doteraz nevysvetlil, prečo sme museli ustúpiť od Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ruskou fedráciou o priateľských vzťahoch a spolupráci z roku 1995 a pridať sa na stranu Severoatlantickej organizácie pod vedením USA, keďže táto zmluva slovenskému národu dávala dostatočné záruky bezpečnosti a výhodnej spolupráce. Rovnako nám nikto nevysvetlil, prečo si máme myslieť, že NATO, ktoré svoj zločinecký charakter už dokázalo, je zárukou našej bezpečnosti. Programový dokument občanov SR má za úlohu posilniť národné záujmy a na základe nich aj výkon zahraničnej politiky, ktorá nesmie byť prioritne zameraná na posilňovanie moci NATO a EÚ v Európe a vo svete. Programový dokument občanov má byť svojim obsahom postavený tak, aby dokázal eliminovať príliš veľké a okaté chybné rozhodnutia vládnej moci, ktoré vedú k nepožadovanej jednostrannej podpore unipolárneho videnia sveta západného kapitálu pod vedením USA.

Dušan Hirjak