Hulákanie Korčoka, mekotanie opozície o rozhovore slovenského ministra zahraničných vecí Blanára s Lavrovom a podávanie rúk je obyčajný prejav hulvátstva, ktorý znevažuje prácu slovenského ministra zahraničných vecí. Takže chcem len Korčokovi rozšíriť jeho nedostatočné politické obzory.

Z ruskej stránky ministerstva zahraničných vecí vyberám nasledovné pracovné februárové a marcové stretnutia ministra Lavrova s významnými politikmi z iných krajín:

Stretnutie s poslancami a veľvyslancami členských štátov ODKB. (Dohoda o kolektívnej bezpečnosti, ktorú v roku 1992 v uzbeckom Taškente podpísali Rusko, Arménsko, Kazachstan, Kirgizsko a Tadžikistan. Neskôr sa pripojilo aj Bielorusko a dočasne taktiež Gruzínsko, Azerbajdžan a Uzbekistan. Samotná organizácia s vlastnými štruktúrami vznikla v roku 2002);

Stretnutie s ministrom zahraničných vecí Turecka H. Fidanom;

Stretnutie s predsedom vlády, ministrom zahraničných vecí Jemenu A. Ben Mubarakom;

Stretnutie s námestníkom ministra zahraničných vecí Brazílie M. da Rochom;

Stretnutie s námestníkom ministra zahraničných vecí Čínskej ľudovej republiky Sun Weidongom;

Summit ministrov zahraničných vecí G20 (Rio de Janeiro)

S prezidentom Brazílskej federatívnej republiky L. I. Lulom da Silvom;

S ministrom zahraničných vecí Brazílskej federatívnej republiky M. Vieirom;

S ministrom medzinárodných vzťahov a spolupráce Juhoafrickej republiky N. Pandorom;

S ministrom zahraničných vecí Paraguaja R. Ramirezom Lezcanom;

S ministrom zahraničných vecí Egypta S. Shoukrym;

S ministrom zahraničných vecí Spojených štátov mexických A. Barcenom Ibarrom;

Stretnutie s prezidentom Republiky srbskej (Bosna a Hercegovina) Miloradom Dodikom;

Stretnutie s ministrom zahraničných vecí Uzbekistanu B. Saidovom;

Stretnutie s ministrom zahraničných vecí Kirgizska Zh. Kulubaevom;

Chce Korčok povedať, že títo politici by sa nemali stretávať s Lavrovom? Odkazujem Korčokovi, aby napísal prezidentom uvedených štátov, aby sa s Lavrovom nestretávali. Výsledok by bol, že politici by si ťukali na čelo a viac by Korčokovi nevenovali pozornosť. V medzinárodnom meradle je farizej Korčok obyčajná bezvýznamná nula. Na Slovensku medzi slušnými ľudmi tiež.

Aký by mal byť prezident? Predovšetkým čestný, vzdelaný, rozhľadený, mal by mať rešpekt, pozitívna osobnosť s výsledkami, vlastenec, bezúhonný, nadstranícky, otvorený konštruktívnej diskusii a riešeniu problémov, nie konfrontačný a hlavne pri výkone svojej práce by mu malo záležať na napredovaní Slovenska, jeho imidžu v zahraničí ako suverénneho štátu. Má konať dobro v prospech občanov republiky. Korčok tieto predpoklady nespĺňa.

Viac na:

https://www.mid.ru/

https://standard.sk/158016/odkb-sa-v-kazachstane-pravdepodobne-reinkarnovalo-na-nastroj-stabilizacie-rezimov

Z mesta SNP Ivan Štubňa