Čo sa píše o Horskom parku v Bratislave vo Wikipedii: „Horský park vznikol na západnom okraji mesta v roku 1868 zásluhou vtedajšieho starostu mesta Heinricha Justiho. V tom čase sa tu nachádzali pôvodné dubové a bukové porasty. Vyše storočné duby, jasene, buky, jedlé i nejedlé gaštany, i borovice tvorili kostru malebných lesných porastov. Na nich sa sústredila pozornosť milovníkov prírody, mestských činovníkov a iných nadšencov združených v Bratislavskom okrášľovacom spolku, ktorí sa rozhodli založiť na území spomínaných lesných porastov nazývaných „Študentský les“ lesopark – dnešný Horský park.“
Heinrich Justi má aj svoj pomník v Horskom parku. Odhalili ho 20 rokov po jeho smrti v roku 1898. Na pomníku v Horskom parku v podobe brala z lomových skál spoznáme v reliéfe aj tvár samotného starostu Justiho. Ak by ho aj v Horskom parku pochovali, tak sa z dnešného stavu v hrobe určite nebude len obracať, ale stal by sa centrifúgou.
Horský park patrí už vyše 150 rokov k životu Bratislavčanov, kedy ho založil a staral sa o neho Bratislavský okrášľovací spolok. Dnes by sme ho mohli premenovať Na Vallov bratislavský hnilobný odpadový spolok. Aj za socializmu, kedy sa o neho staral ZARES lákal Horský park svojou estetikou. Všetko bolo upravené a každý mal pocit, ako keby sa cítil v inom svete. Nestávalo sa, že by stromy padali po búrkach či dažďoch. Tie choré každý rok popílili a odviezli. Mne nikto nenahovorí, že Horský park potrebuje váľajúce sa odpadové drevo, kvôli ekokológii. Poznám ho z každodenných denných návštev celý ako vlastnú dlaň od svojich detských liet. Dnes neprejde mesiac, aby sa pri vetre, alebo po oťažení dažďom neodlomil nejaký ťažký konár, či nepadol celý strom a nepadol na cestičku, kadiaľ chodia jeho návštevníci. Raz dokonca nado mnou zapraskalo a 5 metrov odo mňa spadol pri bezvetrí statný konár.
Pred časom prišiel nejaký ekológ s nápadom spraviť v Horskom parku systém prales. A tak, keď sa prechádzate, prichádzate o estetiku, pretože sa všade povaľujú kmene a konáre spadnutých stromov. Tieto dreviny pomaly hnijú a práchnivejú, no a popri tom práchnivejú aj zdravé stromy, ktoré padajú jedna radosť. A niet mesiaca, aby nejaký strom s rachotom netreskol na zem. A všetky majú v kmeňoch spráchnivelé jadro. Prečo asi? Nepotrebujem byť ekológ, aby som vedel, že plesne a práchnivosť dreva sa rozširujú a šíria sa vetrom a napádajú ďalšie dreviny. Množstvo suchých konárov vo výškach číha na svoju prvú obeť. Kde sú slová primátora Valla, že chce ozeleniť mesto 10 000 stromčekami, čo som považoval za absolútnu chiméru, čo sa mi aj potvrdilo. Niet v Bratislave, ktorá je jedným z najzelenejších miest v Európe, na ne miesta. A tak prišiel na rad aj dnes už zanedbaný skvost v centre mesta. V Horskom parku popri jeho hlavnej ceste zasadili asi 50 dubov. Raz im niekto niekoľko vyschnutých vypílil, aby ukázal na ich nezmyselnosť a bol z toho veľký Vallov popuk a do týždňa zasadili nové duby. Vtedy som si povzdychol, ak by do týždňa opravovali výtlky na cestách, bolo by to ideálne. Choďte sa dnes pozrieť na vysadené duby. Mnohé z nich ani nerozkvitli a vyschli. A aj tie opakovane nasadené. A kvôli nim museli vyklčovať do 10 zdravých statných stromov. Dokonca som si včera všimol, že tento týždeň vypílili ďalší zdravý strom v aleji, čo dokumentovali čerstvé piliny. Ten však zmizol bezo zbytku, aby si to nikto nevšimol!!! (Otázka, existovalo povolenie na výrub zdravého stromu???) Asi tienil zasadeným vyschnutým dubom. Vallova dubová alej vysychá rovnako ako pomaly aj jeho podpora medzi obyvateľstvom. Už tretí rok polovica dubov i napriek určite dobre zaplatenej starostlivosti a polievaniu vysychá. Nuž, ale to je tá progresívna vylepšená budúcnosť, ako nám vštepujú Progresívci v Teame Bratislava na čele s primátorom Vallom, ktorý vyrástol v tejto „super vysoko odbornej“ liberálnej grupe mladých prozápadno-európsko-amerických „všenevedcov“.
Mimochodom v Horskom parku to vyzerá ako na smetisku. Ale nie od odpadkov, ale od popílených spadnutých hnijúcich stromov. Tak odpudzujúco to nevyzerá ani v našich lesoch. Ak nemajú peniaze na estetickú údržbu parku, môžu to mať aj zadarmo. Stačí len podovážať z neďalekých slovenských slumov dotyčné etnikum a v priebehu týždňa skrášlia Horský park tak, že znovu začnete navštevovať tento areál oddychu aj pre estetiku.
Príjemný vizuálny pocit sa dnes absolútne stratil, ale nemusí to byť tak na stálo. To by však musel primátor Vallo chcieť. Kedysi tam chodieval behávať, ale asi aj jemu samému sa ten beh v bordelárskom prostredí zhnusil, takže som ho už vyše roka nevidel.
Ďalším problémom , ktorý kvári návštevnosť Horského parku je vytvorenie obytnej zóny Novosvetskej ulice, ktorá sa tiahne pozdĺž Horského parku. Samozrejme, že so zákazom parkovania, ktoré odstavilo najmä starých ľudí a invalidov, ktorí nevládzu prejsť bez odpočinku (preto sú už dávno predvídavo umiestnené lavičky na cestičkách každých cca 50 metrov) niekoľko 100 metrov od možnosti zaparkovania svojho vozidla. Vraj tam vznikalo pri parkovaní mnoho kolíznych situácii medzi autami a chodcami. Nezaznamenal som žiadne vážne nehody a ani som o nich nepočul, každý tam spomalil. Zaregistroval som iba aktivistov. Ale na niekoho popud sa to určite stalo. A nedávno sa mi to potvrdilo. Horský park je najlukratívnejším miestom na stavbu luxusných víl. Do zmeny režimu tu bola záhradkárska oblasť so stavebnou uzáverou. Už vyše 30 rokov to neplatí. Aj v súčasnosti tam stavajú zbohatlíci. Bývajú tam najväčší slovenskí boháči. Mnohí špekulatívni podvodníci, na ktorých sú zákony prikrátke. Vo dvoroch malých moderných kaštieľov monitorujú situáciu kamery a strážia tie najluxusnejšie značky áut od Bentley cez Mercedesy až po Porsche . A na cca kilometrovej ulici je na dĺžke asi 600 m sedem spomaľovacích retardérov, najmä priamo pri luxusných viliskách sú na 150 metroch aj štyri za sebou. Nuž, môžeme si len fiktívne myslieť, že je to výmysel magistrátu! Jednoducho milionárom začalo prekážať, že si postavili svoje bidlá na frekventovanom mieste. A liezla im počas víkendu na nervy premávka a tak „zaúradovali“ a pomaly si privlastňujú cestu. Žiaľ, neprekáža to ich dcérenkám a synáčikom premávajúcich sa na tmavých Landroveroch, či bielych Mercedoch a ´dalších značkových SUV jazdiť na ceste obytnej zóny aj 50-tkou. Hlavne, že pri ceste každých cca 100 -150 metrov je červená tabuľa s nápisom Korzo Horský park!!! Čakám na to, kedy bude zákaz vjazdu na Novosvetskú okrem obyvateľov spolu so závorami! Priamo pred tými najluxusnejším vilami sú ležaci policajti. A to mi evokuje, že takéto dopravné obmedzenia si na vlastnú päsť zaplatili títo „skvelí boháči“, aby mali pohodlnejšie a najmä bezpečnejšie výjazdy z areálov víl a pokojnejšie víkendy. Dokonca som jedného bývajúceho najbližšie pri Horárni videl a nafotil ako dôkaz, ako pri začiatkoch zákazu parkovania chodil fotografovať zaparkované autá a udával ich policajtom. Žiaľ, zodpovední pracovníci Magistrátu Bratislavy a Starého mesta nedokázali odolávať ponukám so sťažnosťami a zatancovali tak, ako si šlachta zapískala. Škoda, že si nezapískajú aj na cestárov a Novosvetská, po ktorej denno denne jazdia a ničia si svoje nízke športiaky a kráľovské autá . Celá Novosvetská ulica v tejto časti i napriek nedávnych plátaniach výmoľov v jej strmej časti je poriadne rozbitá s mnohými výmoľmi. V tomto bode však iniciatíva mestskej časti a Magistrátu stále vajatá.
Pavel Jacz
Vyrúbaný statný zdravý strom z tohto týždňa.