Dôkaz

Publikované 07.12. 2023 o 16:05 |

Karma článku: |

Počet pozretí: |

Počet komentárov: 0

Iba pred niekoľkými minútami som komentoval princíp fungovania parlamentu a vrátil som sa k jeho sledovaniu. Poslanec skrachovanej skupiny, ktorá sa hanbí za meno ktoré ju podfukom dostalo do lavíc a ktorá si bez štipky hanby prisvojila názov štátu, Pročko – položil ministerka kultúry Šimkovičovej otázku, či sa nehanbí v služobnom aute voziť svoje deti do školy.

Ten šašo sa pasuje na morálnu veličinu? Kde bol doteraz? To, že najvyššia reprezentantka štátu sa nie len vozí a lieta, ale aj chodí na medzištátne akcie so svojim milencom mu neprekážalo? To je v poriadku? Napriek tomu, že jeho strana mala takmer tri roky najväčšiu silu v štáte čušal a teraz mu prekáža, že ministerka – matka vezie svoje dieťa z čisto pragmatických dôvodov do školy mu prekáža? Pritom pani ministerka nič neporušila. Smernice pre užívania služobného vozidla to v prípade rodinných príslušníkov dovoľujú. Ako poslanec si takúto vec mohol zistiť skôr, ako položil otázku.

Ak by mu nešlo o bohapusté poníženie ženy-matky z koaličnej skupiny poslancov, ale o princíp, mohol takúto otázku položiť tlačovému odboru prezidentského paláca, navyše, ak v tomto prípade sa nejedná o člena rodiny. Tak sa môže správať iba úbožiak aj s celou svojou partičkou. On by sa mal hanbiť. Robí zlé meno sebe, poslaneckému mandátu, hnutiu aj celej opozícii.

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidla preštudovali a porozumeli im.

René Pavlík

O AUTOROVI

Narodil som sa v čase, keď vlaky mali tri triedy. Podstatnú časť života som strávil v Bratislave. Po absolvovaní strednej školy som aj maturitu zvládol bez protekcie a podvádzania.
Prestávky bývania ma zastihli v Pardubiciach (otec reprezentoval v ÚDA), v Košiciach (dva roky na internáte) a v Brne (26 mesiacov - vojna na letisku).
Vystriedal som niekoľko zamestnávateľov TATRA Kopřivnice (konštruktér motorov, skúšobný technik), STK (kontrolór), SHMÚ (hydrológia podzemných vôd), Letisko MRŠ (ochrana, dispečer paliva).
Do 18. rokov som pretekal na kajaku a neskôr som sa venoval služobnej a súťažnej kynológii (28 rokov).
Bratislavskú králikáreň, ktorej hodnota neustále stúpa, som pred dvanástimi rokmi prenechal svojmu ženatému synovi (s dvomi deťmi), aby nemusel žiť v petržalskom podnájme a presťahoval som sa do krásneho prostredia kopaníc kde sa ešte ľudia zdravia aj keď sa nepoznajú. Neľutujem.
Moje rodné mesto sa zmenilo a máločo v ňom k lepšiemu. Rodná nemocnicu na Zochove neexistujej, výletnú reštaurácia do ktorej chodil už Ľ. Štúr nepoznávam, tam kde desaťročia predávali klince je bohviečo, a v MHD vám nemá kto povedať kam ide a kde máte prestúpiť, sneh sa neodváža, iba solí a prehadzuje. V Bratislave je viacej Blavákov ako normálnych ľudí. Opakujem - neľutujem.
Ak som napísal málo, rád doplním.