Grape a raper Branči Kováč

O festivale Grape sa písalo už aj na HS. Povinnosti ma zaviedli na takéto miesto, zúčastnil som sa a zaspomínal na skoršie časy. Viacerí sa o ňom nelichotivo vyjadrovali v diskusiách strácajúc objektivitu a súdnosť. Príznačné pre túto dobu je niečo buď odmietnuť alebo podporiť, vyjadriť svoje áno, alebo nie bez hlbšieho prizretia sa a porozumenia. S realitou majú takto vytvorené názory v drvivej väčšine pramálo spoločné.

Nestretol som sa tam s agresivitou návštevníkov, skôr to celé na mňa pôsobilo priateľskou atmosférou. Vandalizmus som nezaznamenal. Praktizovanie sexu som nepostrehol. Vulgarizmov zo strany účinkujúcich bolo z môjho pohľadu priveľa, umenia menej ako som si prial. Alkoholu bolo podľa slovenskej miery, t.j. niektorí ho vstrebávali bez nej, ale treba povedať, že títo boli v drvivej menšine. Aj na podujatiach, ktoré nemajú ideologický nádych, sa pije rovnako. Mäkké drogy tam boli, fajčenie tzv. trávy bolo cítiť a aj tie dokážem akceptovať, nie som puritán a už vôbec nie pokrytec. Homosexuálne orientované osoby tam boli tiež, a to vo zvýšenej koncentrácii. Musím však povedať, že som nespozoroval ich neslušné správanie. Toľko k žvanilom v diskusiách. Mal som z toho pocit, že mladí ľudia sa tam prišli predovšetkým zabaviť, neriešili ideológiu a propagandu.

Keďže ja už nie som až tak mladý tak okrem iného som sa zúčastnil aj diskusie s moderátorkou Becca, raperom Brančim Kováčom a organizátormi festivalu Grape Jánom Trstenským a Jurajom Podmanickým. Rozprávali o tom, prečo je dôležité, aby išli mladí ľudia voliť, ako sa pri voľbách rozhodujú oni a aj napríklad o tom, čo majú na Slovensku radi. Žiaľ pôvodná myšlienka zaostala za realitou. Motivovanie mladých sa miestami zvrhlo do roviny zastrašovania, že treba voliť, aby voľby nedopadli zle. Definícia zlého výsledku chýbala a diskutujúci vysvetlili, že nechcú hovoriť ostatným koho majú voliť, lebo, že festival je apolitický, a že len motivujú mladých na účasť. Mne sa v tom momente prehnala hlavou kampaň vyzývajúca mladých k účasti, mená gestorov kampane, organizátorov a aktivistov. Všetci sú z jedného politického spektra a vedia, že mladí voliči inklinujú voliť práve tie politické strany, ktoré sú v spomínanej kampani priamo či nepriamo aktívne. Čiže zdôrozňovaná apolitickosť nie celkom korešponduje s realitou. Ak by sa kampaň robila naprieč všetkým vekovogeneračným skupinám bez rozdielu, tak potom snáď by sa dalo uvažovať o apolitickom prívlastku. Aj tu by však nemal chýbať komentár, že dobrý výsledok volieb je len a jedine v tom, keď príde odvoliť čo najväčšie percento voličov, t.j.  keď je výsledok podporený vysokou volebnou účasťou. Až vtedy dopadnú voľby dobre, nezávisle od toho, kto v nich zvíťazí. Až potom je vôľa väčšiny dostatočne zmapovaná. Takéto niečo v diskusii neodznelo.

K napísaniu tohoto blogu ma vyprovokovali slová, ktoré odzneli z úst rapera Branci Kováča. Raper vyzdvihol svoju mamu a jej vrstovníčky. Opísal, ako ho požiadala o radu, koho majú voliť s tým, že oni sa v tom až tak nevyznajú, nemajúc prehľad by nechceli voliť zle a že aj tak by mali rozhodovať o budúcnosti mladší, lebo najmä oni ju budú aj žiť, takže ich sa výsledok volieb najviac dotkne. Vtedy mi pred mojim vnútorným zrakom vysvtal obraz mojej mamy, politicky zorientovanej, majúcej predstavu o tom koho voliť, schopnú svoju voľbu urobiť samostatne a aj si ju obhájiť. Prečo by sa nemali vyzdvihovať práve takýto dôchodcovia? Mama Brančiho Kováča je v tomto bode skôr na poľutovanie. Vrcholom všetkého bolo, keď raper dával návod, ako majú deti svojim rodičom potajomky upravovať osobné preferencie v kontách rodičov na sociálnych sieťach, aby sa im na mobiloch ukazovali tie správne podnety a informácie. To mi už padla sánka dole. Nikto z diskutujúcich nič nenamietol, okrem moderátorky, ktorá to krátko okomentovala, že to je snáď protizákonné. Becca mi tam pripadala ako tak fundovane, ale aj ona mala dať jasne najavo, že toto bolo cez čiaru.

Nič z toho poslucháčom nevadilo, diskusia sa skončila výdatným a vrelým potleskom, vyjadrujúc spokojnosť a vďačnosť.  Ja som bol asi jediný, kto netlieskal.