Dva týždne slobody

Prednedávnom som sa vrátil z dovolenky. Fakt bolo super. Ľudia boli milí, usmievaví, nekonfliktní a bezstarostní. Kopec jedla, pitia, veľa zábavy a hudby. Rôzne národy, národnosti sa stretli v zahraničnom rezorte a vychádzali spolu bez problémov veľmi dobre. Hneď ma napadla klasická úvaha, prečo nemôžeme byť takými ľuďmi po celý rok? Kde sa berie v nás tá každodenná frustrácia, tlak a stres?

Audio: https://youtu.be/aggvezKXwBo

SYSTÉM

Všimol som si, že dostatok spôsobený hotelovou službou „all inclusive“ odbremenil ľudí od množstva denno-denných starostí a tým automaticky zmenil aj ich vnútorné napätie, myslenie, častokrát spôsobené, deformované pocitom nedostatku. Teda otázka znie, ak by sme dokázali zabezpečiť ľuďom komfortnú stravu po celý rok, zabezpečili by sme s týmto opatrením aj pokoj, mier a toleranciu medzi ľuďmi?

Nebude to také jednoduché, totižto systém, v ktorom žijeme dnes, nám neustále vraví o nedostatku, o tom ako máme šetriť, o tom ako sa máme uskromňovať, hovorí nám o rôznych krízach, o klimatickej kríze spôsobenej našou nadspotrebou, pričom na druhej strane nám každý deň táto západná ekonomika, neviditeľná ruka trhu, likviduje neskutočné množstvo vyprodukovaných nepredaných potravín. Prečo sa tak robí?

PSYCHIKA OTROKA

Pretože sme vydieraní, úmyselne zaťažení denno-denným tlakom spôsobeným množstvom umelých regulačných opatrení (dane, hypotéky, poplatky za služby, ktoré sú v dnešnej dobe takmer beznákladové), starostí, problémov a kríz. Sme vyslovene terorizovaní deň čo deň bez toho, aby sme si nepriaznivú skutočnosť vôbec všimli. Ale napriek všetkému to zvládame, naša myseľ sa totižto po celý rok sústredí na dva týždne dovolenky, dva týždne slobody, o ktoré sa celý čas opierame, a vďaka ktorým sa nevzoprieme svojim pánom, ktorí si s radosťou zvyknú hovoriť aj naši služobníci, sluhovia národa, alebo demokrati.

Neviem presne ako sa volá, ale existuje technika v psychológií, ktorá umožňuje tyranovi nabudiť vo svojej obeti dojem, že je pre ňu ,,pán boh“, vzor, vedúca osobnosť. Je to jednoduchá technika, a spočíva v tom, dostať obeť do informačnej škatuľky (selektívnej informovanosti) a raz za čas, jej povoliť triviálny (jednoduchý) komfort. Tuším Fritzl to používal tiež, držal obeť v uzamknutej pivnici, týral ju, a raz za čas jej otvoril pivničné okno, aby pocítila čerstvý vzduch a videla krásne okolie svojho vezenia. Dlhodobým opakovaním vám prestane vadiť, že vás niekto týra, ale naopak, začnete si užívať krátky okamih, na ktorý sa budete celý čas tešiť, okamih, ktorý vás udrží v poslušnosti na dlhú dobu, okamih, za ktorý budete svojmu tyranovi nakoniec vďační.

Takže prečo nie je prioritou zabezpečiť potravinovú bezpečnosť obyvateľstva planéty? Pretože sme držaní v pivnici, sme zdieraní, sme vykorisťovaní, našu energiu venujeme tým, ktorí nás zotročujú, ktorým platíme úroky. Ale paradoxne nám to nevadí, naopak, vyhovuje nám to a už si ani nevieme predstaviť inú možnosť, ako tú, ktorú momentálne prežívame, nevieme si predstaviť, ako by to inak v dvadsiatom prvom storočí mohlo byť, mohlo vyzerať.

NAIVNÁ SUBMISIVITA

Tento neľudský spôsob zachádzania s ľuďmi v nás pestuje, ja tomu hovorím, naivnú submisivitu. Na jednej strane sa stávame naivnými, veď predsa naši páni by nám nechceli zle, keď nám každý rok doprajú dostatok prostriedkov na jednu, či dve dovolenky od našej každodennej práce, a na druhej strane sa stávame submisívnymi, pretože si sypeme popol na hlavu pri každom našom neúspechu, a dobrovoľne sa nechávame týrať po celý zvyšok roka. Pri úspešnom dosiahnutí osobnej naivnej submisivity nám potom ani nevadí, keď nám naši páni utiahnu naraz opasok, znížia komfort, s neopodstatneným zvýšením energií, alebo keď nás všetkých postavia do radu na otestovanie sa.

OTROKÁRI NÁS VYZÝVAJÚ BRÁNIŤ SYSTÉM

V dnešnej dobe, v dnešnom svetovom konflikte veľa vplyvných ľudí vyzýva brániť náš svet, náš systém, našu civilizáciu pred mordorom, pred orkami, pred neviem čím všetkým, ktorí sa snažia zničiť náš svetový poriadok. Povzbudzujú nás neustále podporovať zbraňami Ukrajinu, bez ohľadu na to, koľko ľudí v konflikte zahynie, pretože ak padne Ukrajina, padne celý náš svetový poriadok.

O akom svetovom poriadku hovoríme? O tom, ktorý nám umožňuje našetriť si na dva týždne dovolenky počas roka? Dva týždne slobody? Mnohí ani to nie… o poriadku, ktorý nás celý čas vykorisťuje a ťahá z nás našu energiu, ktorú venujeme do takmer neustálej práce? Neustále pracujeme v dvadsiatom prvom storočí, v ktorom veľmi veľa výrobných procesov je už schopných úplnej automatizácie! Prečo sa ľudia nesnažíme spolupracovať na medzinárodnej úrovni, nepomáhame si, ale neustále máme chuť spolu súperiť? Prečo sa neustále snažíme ovládnuť všetky zdroje a centralizovať všetko riadenie k jednému pánovi, do jedného centra, systému, poriadku? Sme vôbec civilizovaný svet? Nechávame ľudí na ulici stanovať, hladovať, a verejne uvažujeme o našej premnoženosti pričom sa po celý čas nachádzame v nekonečnom vesmíre, obklopujúc sa nekonečným množstvom energie!

Osobne kašlem na taký systém a ľutujem všetkých, ktorí ho bránia. Neubránia ho z prirodzenosti bytia. „Božie mlyny melú pomaly, ale iste.“

ZÁVER

Na kapitalistickom systéme nenájdeme nič ľudské, je to obyčajné vykorisťovanie ľudí tváriac sa veľmi načačkane, progresívne, veľmi cool, doprajúc väčšine pár dní dovolenky počas roka. Ostatné dni sme však zaťažení prácou, aby sme si boli vôbec schopní našetriť na pár dní slobody, pár okamihov nahliadnutia za pivničné okno.

Selektívna informovanosť skombinovaná so záťažou na našu psychiku v nás vytvára naivnú submisivitu, vďaka ktorej ostávame poslušní, nebúrime sa, a vďaka ktorej vieme byť spokojní aj v pekle.

Uvedomme si túto techniku tyranstva. Ak by sa chcelo, dostatok zdrojov je predsa na všetko čo si vieme predstaviť, pre každého, lenže sa nechce, a my dnes musíme žiť v pocite nedostatku, celý život – podľa techník našich pánov, našich otrokárov.

Juraj Tušš