Zomrel Jozef Nemec vo veku 80 rokov. Médiá oznámili, že už nie je medzi nami veľká legenda slovenského piva a hokeja. Nenapodobiteľný a neúprosný chlapík voči sebe aj ostatným už je vo večnosti. Že jeho rukami prešlo mnoho slovenských hokejistov, viacerí to dotiahli až do slávnej zámorskej NHL, Miroslav Šatan, Ľubomír Višňovský, Radoslav Hecl. Bol aj medzi tými, ktorí oslavovali prvú slovenskú zlatú medailu na olympiáde v Atlante v roku 1996. Jozef Nemec však nebol iba športový nadšenec. A nebol ani „len“ pivár. Bol aj dobrým, hrdým Slovákom. Mužom skalopevnej viery vo vlastné sily svoje – i národa. A matičiarom.
Stál pri zrode Topvaru – ako jeden z vyše 400 zamestnancov, keď pivovar slávnostne otvorili na prvého mája 1964. Pivo sa vtedy v Topoľčanoch čapovalo zadarmo. Začínal ako údržbár, o 25 rokov, v novembri 1989 už viedol nezávislé odbory. O ďalších päť rokov bol Topvar, kvalitou prirovnávali k slávnemu plzenskému pivu, sprivatizovaný ako zamestnanecká akciovka. Keď sa už zdalo, že Topvar priklepnú istej podnikateľskej skupine, zorganizoval dva autobusy zamestnancov, vrátane dychovky, prišli pred Fond národného majetku a hlasito sa dožadovali fabriky, ktorú poctivo vybudovali, a ktorá zviditeľnila Topoľčany. Bola to jedna z mála zamestnaneckých akcioviek, v ktorej sa Nemec stal šéfom marketingu.
Jeho prednosťou bola charizma a uveriteľnosť, obišiel všetky krčmy, ktoré pivovar zásoboval. Oblepil ich plagátmi s krásnymi blondínkami a rusovláskami, ktoré roznášali krígle s bohatou penou smädným mužom. Nevynechal jedinú príležitosť, aby propagoval pivo z Topoľčian ako jedinečný slovenský produkt. Povestné boli súťaže v pití piva, keď súťažiaci urobili stojku a museli ho vypiť akoby proti zákonom gravitácie. Bol utopickým „slovenským kapitalistom“, ktorý úprimne veril, že drobní akcionári dokážu udržať pivovar. Nedokázali, žiaľ nedokázali. V očiach verejnosti zosobňoval príbeh úspešnej fabriky, kde všetko išlo akoby po masle. Pred vstupom do Topoľčian boli obrovské bilbordy s nápisom: Víta vás hlavné mesto piva. Krásny sen o „samostatnosti“ slovenského piva, a teda de facto aj Slovenska, sa rozplynul v roku 2006. Manažéri, ktorí mali 51-percentný balík, sa ho rozhodli predať. Nech už robil Nemec čo robil, takmer 900-tisíc korún za akciu, ktorú zamestnanci kúpili po 700 korún, rozhodla o tom, že pivovar sa predal.
Liberáli, počúvajte: Jozef Nemec nemal žiadne školy, ani nijaký ponovembrový marketingový manažérsky rýchlokurz. Bol samorast, bystrý, učenlivý, vystupovaním presvedčivý obchodník. O pive sa počas práce v pivovare naučil všetko. Vždy pripomenul vysokú kvalitu sladu z topoľčianskej sladovne aj to, že sa varí z vody s ideálnou tvrdosťou. A bol to dobrý Slovák. Typický Slovák, matičiar. A v rukách tých je budúcnosť Slovenska!
Bože môj, prečo sme nemali – a nebudeme mať – viacej Jozefov Nemcov?
22. apríla 2023.
Marián Tkáč
22. apríla 2023.