Ako média hlavného prúdu ubližujú „mozgovému trustu“ Remišovej. Heger jej zasekundoval pred veľvyslancami.

O tom už vieme, kam sa dopracovala strana Za ľudí pod vedením „mozgovej geniálky“ Remišovej. Dnes sa už potáca pod jedným percentom. A čím čas plynie, tým jej to ide ďalej z kopca na dno. Aj preto jej „chceli” média hlavného prúdu pomôcť, alebo ju potopiť ešte viac?. Vo štvrtok ju pozvali do relácie Joj Na hrane, v sobotu do relácie Slovenského rozhlasu Sobotňajšie dialógy a v nedeľu zase „hviezdila“ v Ta 3 v relácii V politike. Slovenské obývačky boli boli tri dni plné remišorečičiek! Nepomáha jej ani plastické okrášlenie! Relácie moderovali Dibáková, Jančkárová a Iliev teda traja zo 7 člennej jednonázorovej grupy diskusných moderátorov (Makara, Dírer, Závodský, Kovačič), ktorí pomáhali Remišovej z plných síl. Čím viac sa spomínaní traja snažili, tým viac sa Remišová kĺzala ku dnu. Jej mozgovňa i napriek plnému výkonu štvrť milikilowattu nezvládala reagovať na jednoduché otázky. Azda v každej z troch debát zaznela téma voľby. Po otázke, či sa s niekym spojí do volieb, pretože jej preferencie sú už mizivé, odpovedala, že jej strana má hodnoty, ktoré neopustí. Iné dôvody jej mozgovňa nezvládala. Prosím moderátorov, aby sa jej už na to nepýtali. Keď niekto nepozná svoje možnosti a žije ako Veronika v ríši divov, tak nedokáže na takéto jednoduché otázky odpovedať. Prosím, neničte stranu Za ľudí pod vedením božskej Veroniky, lebo jej nepomôže už ani súdruh Žinčica a ani Copperfield. Takýmito odpoveďami nás Remišová kŕmi už niekoľko mesiacov a adekvátne už niekoľko mesiacov stráca podporu.

Je jasné, že ak pôjde strana, ktorú pochovala, do volieb samostatne, tak sa s našou milovanou super inteligentnou politickou humornou tragédkou rozlúčime na vždy. No a ak ju niekto prijme pod ochranu krídiel, tak veľmi riskuje, že jeho strana neprejde do parlamentu.

Ako príklad uvediem koalíciu z predchádzajúcich volieb PS-Spolu. Vopred som upozorňoval na to v článkoch na blogoch vtedy ešte na portáli  Pravdy, kde ma už vyše roka blokujú v prehľade na úvodnej stránke, že jeden až jeden a pol percentné Spolu na čele s „geniálnym“ Beblavým Progresívnemu Slovensku nepomôže a že sa nemusí dostať do parlamentu. Aj tak sa stalo. A tak isto Remišová môže stiahnuť pod 5 v koalícii pod 7 percent ktorúkoľvek stranu, pretože s jej vstupom do hociktorej strany nebudú voliči prijímajúcej strany  súhlasiť. Celé Slovensko totiž už mnohokrát videlo, akou neschopnosťou, nevedomosťami či neinteligenciou poverená podpredsedníčka vlády Remišová oplýva. Verím, že ju už v politike vidieť nechce drvivá väčšina národa, iba ak tí, ktorí sa zabávajú na hlúpostiach, ktoré zo seba chrlila.

Jej argumenty – hodnoty, boj proti mafii a antikorupcia – na riadenie štátu nestačia. S týmito verklíkovými argumentmi obstojí akurát tak na spovedi. Tam sa totiž nevládne, nerozdeľujú eurofondy a nedigitalizuje. No najokatejšie je to, že sama Remišová si o sebe myslí, že je tou najmúdrejšou a najinteligentnejšou političkou sveta!!! Jej bohorovnosť a sebavedomosť aj pri silných slovách naozaj nepozná hraníc. Takže ešte raz, prosím nepozývajte Veronku do debát, lebo strane Za ľudí ubližujete a o chvíľu sa stratí v politických kanáloch. Takže pre nášho mozgového guru bude asi lepšie mlčať a nič nevravieť a tak sa nevystavovať posmechu a hnevu voličov!

Spomínam si, ako Veronka v štúdiu jednej z televíznych nedeľňajších debát do očí hovorila Kaliňákovi: Vy ste už v politike skončili!!! Nuž, teraz po krátkej epizóde troch rokoch sa jej slová adresované vtedy ministrovi vnútra vrátili ako bumerang!!! A nebolo treba  k tomu žiadnu vraždu. Samodeštrukcia ala Remiš pracuje naplno. Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne a Remišová sa už drží na jej okraji len nalomenými nechtami a hrkotajúcimi zubami!

Pavel Jacz

P.S. Možno sa Vám bude tento príspevok zdať trošku kostrbatý, ale jeho písanie prerušila tlačovka povereného Hegera pred diplomatmi. Dosť mi to skomplikovalo myslenie a postupnosť pri písaní o našej „mozgovej geniálke“. To, čo predviedol pred veľvyslancami sa len tak často nevidí. Dosť sa svojimi farárskymi rečami približoval k našej Verone. Čakal som, kedy sa veľvyslanci západných krajín postavia, stiahnu si nohavice, otočia zadkami smerom k nášmu „suverénnemu“ odvolanému premiérovi dnes už z nevolenej strany a budú čakať na láskavý oliz. Tá bohorovnosť, názory a kydanie na opozíciu a na Putina totiž bola ukážkou závislosti a nie hrdého slovenského rozmýšľajúceho a k tomu ešte aj trpeného premiéra.