Na obrazovkách quasi-verejnoprávnej RTVS naposledy večerali s Havranom traja muži a jedna žena „rovnakej chute“, pričom počas večerania odznela aj kritika maďarskej verejnoprávnej televízie, že neumožňuje žiaden dialóg. Aj hľa, Havran ako pravzor dialógu: akoby zakaždým všetkých jeho diskutérov jedna mater mala! Ba predsa len. Podľa kníh, ktoré mu na konci relácie účastníci odovzdali, jediná prítomná žena, žijúca v Budapešti a predsa s koncovkou -ová, prekladateľka Renáta Deáková, mala máličko inú príchuť: predstavila knihu v slovenčine i maďarčine od Zoltána Gábora o výčinoch Nyilašiovcov na sklonku druhej svetovej vojny: Orgie.
Hlavným chodom mal byť „Orbán na Slovensku“, ale napokon bol z toho strach z Orbána. Pritom vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom boli práve od čias Orbána a Fica (od roku 2010) desať rokov formálne udržiavané na dobrej úrovni, ale „problémy sa neriešili“. No teraz liberálni „demokrati“, ktorí nám otvorili dvere do sveta, tie vzťahy zhoršili. Drsnej kritike neunikol popri niekdajšom Slotovom „horore“ najmä súčasný dočasný diplomat-nediplomat Káčer, „ktorý by mal medzištátne či medzinárodné konflikty urovnávať a nie podnecovať“. Iste, slovenské vlády sa nepochopiteľne nestarajú o investovanie na južnom Slovensku. Ale ony sa nestarajú ani o iné regióny, nemajú ich ani v päte, okrem Blavy nekvitne nič, veď napríklad diaľnica do Košíc – tridsaťročná mŕtvola! Toto sa nespomenulo, ochkalo sa len nad južným Slovenskom, ktorému absentujúce peniaze nahrádza Orbán. Je 20 – 30 miliónov eur ročne veľa či málo? Podľa Abela Ravasza priveľa, a znamená to „hospodársku a ideovú kolonizáciu južného Slovenska Maďarskom“ (tak zabodoval tento človek, ktorý behá po Slovensku a presviedča napríklad gréckokatolíkov-Slovákov, že sú Rusínmi). Podľa historika Szabolcsa Mozesa ide o zanedbateľnú sumu a kúpa 8 – 12 pamiatok Maďarmi spomedzi 17-tisíc slovenských kultúrnych pamiatok nič neznamená. Novinár Zoltán Szalay (často si pomáhajúci citoslovcom „eee“) pomenoval južné Slovensko zakliatou oblasťou, ktorú akoby všetci po roku 1918 chceli kolonizovať, aj Česi a po roku 1938 aj Maďari(!), no nikomu sa to nepodarilo. Naopak, dokonca „slovenské ostrovčeky okolo Komárna“ sa už viac-menej asimilovali, pomaďarčili. A že v slovenských školách v mestách s maďarskou väčšinou sa Slováci neučia po maďarsky, čo je jeden z dôvodov…, prečo sa cítia byť Maďari občanmi druhej kategórie.
Napokon sme sa dozvedeli, že onomu Orbánovi, ktorý má obrovské množstvo obdivovateľov nielen medzi slovenskými Maďarmi, ale aj medzi Slovákmi, vôbec nejde o južné Slovensko, ale o celú strednú Európu. Ide mu o cezhraničný vplyv na vývoj v okolitých štátoch, ktorým chce vnútiť svoju vlastnú techniku moci, používanie jej nástrojov od médií po občiansku sféru, jej centralizáciu pri formálnom zachovávaní demokracie, ktorá však nie je „štandardnou liberálnou demokraciou“ (ktorú tak velebí Západ i naši „demokrati“). Prídu (poznámka: ak prídu) septembrové voľby a tu sa fakticky bude „rozhodovať o Orbánovi“ – buď vyhrajú „pro“ alebo „protiorbánovci“, čo ovplyvní budúci charakter Slovenska. No a zase zabodoval Ravasz: fascinácia Orbána vyplýva aj z toho, že robí „vlastnú politiku“, zatiaľ čo na Slovensku vlastnú politiku nemáme. Buď je prozápadná, buď nijaká.
Vďaka „majstrovi dialógu“ Havranovi sme sa dozvedeli veľa nových vecí. A to dokonca z úst Maďarov po slovensky! Napríklad, že vznikla skupina slovenských literátov maďarskej národnosti BAZIS(?), ktorí odmietajú prijímať peniaze od maďarského štátu. Že „Antitrianon“ nehrozí, že oni (diskutujúci), ale ani slovenskí Maďari i Budapešť nechce juh odtrhnúť od Slovenska a že Káčer ich urazil: oni nie sú Rusi na Donbase. A tento hlavný kuchár svojich večerí (ktovie, či je úplne svojprávny v RTVS dnešných časov?) na začiatku i na konci relácie použil akýsi neurčitý pojem „Stredoeurópsky okres“. Nespresnil v rámci čoho. Európy? Či dokonca euroatlantického priestoru?
22. marca 2023.