Fakty usvedčujú MOV z politickej manipulácie (2/4)

V prvej časti sme zistili, že WADA z informácií vo vlastnom certifikovanom systéme antidopingových kontrol nemala informácie o masovom podvádzaní v ruskom športe, ani špeciálne na ZOH v Soči. Preto si od kanadských špecialistov (McLaren a kol.) nechala vypracovať nezávislú správu (ICR1).

Trojčlenná komisia dostala takéto vymedzenie svojej pôsobnosti:

1. Zistiť, či sa vyskytli porušenia procesov a pravidiel (medzinárodných štandardov) a ktorá organizácia (menovite RUSADA – ruská antidopingová agentúra, IAAF – medzinárodná atletická federácia, ale prípadne ďalšie) z tých, čo podpísali medzinárodný dohovor proti dopingu, tieto pravidlá porušila.
2. Zistiť, či niektoré laboratórium vrátane laboratória v Moskve, porušilo medzinárodné laboratórne štandardy (ISL).
3. Zistiť, či existovali porušenia antidopingových pravidiel zo strany športovcov, funkcionárov, trénerov, lekárov a iných členov športovej suity vrátane funkcionárov mimo športových organizácií.
4. Zistiť, či existujú dostatočné dôkazy proti niektorému jednotlivcovi alebo organizácii na začatie sankčného konania v zmysle WADC.

V zhrnutí ICR1 autori uviedli, a v ďalších kapitolách konkretizovali nasledujúce počty zistení:

Moskovské laboratórium – 23 zistení

RUSADA (Ruská antidopingová agentúra) – 24 zistení

ARAF (Všeruská atletická asociácia) – 51 zistení

Ruská federácia (Ministerstvo športu) – 10 zistení

IAAF – 19 zistení

WADA – 12 zistení

Laboratórium v Lausanne – 5 zistení

Aj podľa počtu zistení, aj podľa sprievodného komentára a detailných dôkazov bolo jasné, že rozsah zneužívania dopingu ruských športovcov by nebol možný bez aktívnej účasti alebo pasívnej tolerancie medzinárodných športových organizácií, hlavne IAAF a WADA.  Ako najalarmujúcejšie zistenie ICR1 formuluje: „V tejto Správe tiež uvádzame zistenia o korupcii a úplatkárstve na najvyšších úrovniach medzinárodnej atletiky. Dôkazy o týchto zisteniach sme odovzdali Interpolu na patričné vyšetrenie.“

Toto treba považovať za kľúčové zistenie ICR1 a McLaren a jeho skupina ho považovali za natoľko závažné, že mu venovali celých 95 strán ICR2. Tými najvyššími úrovňami medzinárodnej atletiky sa myslí priamo dlhoročný prezident IAAF Lamine Diack a jeho najbližší spolupracovníci. Medzi nimi aj dvaja Diackovi synovia. ICR2 prináša dôkazy, že IAAF kryla ruských športovcov, ktorým bol na súťažiach zistený doping a za úplatky im umožňovala vyhnúť sa sankciám. Podozreniam sa nevyhlo ani súčasné vedenie IAAF na čele so Sebastianom Coeom, lebo za už za éry Diackovho klanu bol vo vrcholnej rade vo funkcii viceprezidenta a predpokladá sa, že vedel, ako veci fungujú.

Za všetky dôkazy na ilustráciu uveďme prípad Lilije Šobuchovej, ruskej vytrvalkyne, popísaný v ICR2 na stranách 23 – 30. Koncom roka 2011 sa ocitla na zozname 23 športovcov, ktorým bol zistený pravdepodobný doping. IAAF ju podľa správneho postupu mala suspendovať na nasledujúce OH v Londýne 2012. No Šobuchová nikdy nedostala oficiálny dokument o zistenom dopingu. Namiesto toho právnik IAAF Habib Cisse  poslal ARAF (Šobuchovej trénerovi Melnikovi) neoficiálny list s ponukou, že za obnos 150 tisíc EUR je možné Šobuchovú zo zoznamu vyčiarknuť. So Šobuchovou o tejto veci hovoril len jej tréner a ona s manželom napokon za umožnenie štartu na OH v Londýne museli postupne zaplatiť sumu, ktorá kvôli „právnym výdavkom“ narástla až na 450 tisíc EUR. Šobuchová nakoniec dostala dištanc za doping, ale McLaren zistil, že jej manželovi vrátili čiastku 300 tisíc EUR.

No späť do Ruska. ICR1 nie náhodou začínala zoznam zistení Moskovským laboratóriom, ktorého riaditeľom bol Grigorij Rodčenkov. Áno, ten istý Rodčenkov, ktorého mainstream považuje za „whistleblowera“. V ICR1 sa však hneď v prvých bodoch zistení dočítame:

• Konkrétne Grigorij Rodčenko, riaditeľ Moskovského akreditovaného laboratória, sme identifikovali ako osobu, ktorá dopingovým aktivitám napomáhala a aktívne na ne navádzala.
• V celkovom obraze tejto správy sme zhromaždili dostatok dôkazov o tom, že Moskovské laboratórium sa zúčastňovalo na plošnom zatajovaní pozitívnych dopingových testov.
• Ďalej sme zistili, že hlavnou osobou plošného zatajovania pozitívnych dopingových testov je Dr. Rodčenkov. Nielen prijímal, ale aj vyžadoval peniaze za zničenie dôkazov o pozitívnych dopingových testoch, čo ho činí spoluzodpovedným za prípady, kedy tréneri a funkcionári nútili športovcov dopovať, hoci on sám o takom vynucovaní nemusel vedieť.
• Rodčenkov bol členom siete, ktorá od športovcov vymáhala platby za elimináciu pozitívnych dopingových testov.
• Rodčenkov je osobne zodpovedný (dal na to inštrukcie svojmu podriadenému) za zničenie 1417 vzoriek v Moskovskom laboratóriu pred ohlásenou návštevou WADA v roku 2015, ktoré zabránili WADA vykonať revíziu vzoriek na mieste. Bolo to priame porušenie predpisov akreditovaného laboratória, aj bezprostredných pokynov od WADA.
• V Moskve existovalo ešte jedno laboratórium, neakreditované a rovnako špičkovo vybavené, ktoré robilo predbežné testy. Už pri príchode vzoriek do Moskovského laboratória, ktoré viedol Rodčenkov, už bolo známe, ktoré z nich budú pravdepodobne pozitívne. Rodčenkovou úlohou bolo tieto vzorky vymeniť za negatívne z banky zmrazených negatívnych vzoriek a pritom namiešať ich chemické zloženie, aby parametre (napr. hustota) zodpovedali tým, ktoré boli vyplnené vo formulári.

ICR1 ďalej konštatuje, že okrem nedodržiavania správnych laboratórnych postupov, čo znehodnocuje prakticky všetky výsledky laboratória, laboratórium nie je možné považovať za nezávislé. ICR1 konštatuje pravidelnú prítomnosť pracovníkov štátnej tajnej služby (FSB) v laboratóriu aj na ZOH v Soči. Menovaná je len jedna osoba, dôstojník Jevgenij Blochin. Rodčenkov ho uvádza ako svojho nadriadeného, lebo v interview sa priznal k spolupráci s FSB.

ICR1 na stranách 198 – 202 uvádza viacero svedectiev ruských športovcov vrátane niekoľkých utajených. V stručnosti systém popisujú tak, že existovala dohoda medzi ARAF a laboratóriom o likvidácii nežiadúcich pozitívnych vzoriek. Systém fungoval ako švajčiarske hodinky. Postihnutý športovec sa mal kontaktovať s trénerom ARAF Alexejom Melnikovom alebo človekom, ktorého menovali ako Jevsukov a mal to byť blízky priateľ Rodčenkova. Odovzdať bolo treba číslo vzorky a úplatok, dalo sa spoľahnúť, že vzorka bude negatívna. Úplatok mal byť vo výške 50 tisíc rubľov, z ktorých 20 tisíc bral človek z ARAF a 30 tisíc Rodčenkov. Skupina okolo Rodčenkova podľa zistení McLarena ponúkala športovcom zakázané preparáty a požadovala od nich približne 15 % zo súm za výhry na súťažiach za to, že neutralizujú antidopingové testy.

Rodčenkovi sa podrobnejšie bude venovať ďalší článok tejto série, tak na tomto mieste len pripojím dve svoje subjektívne pochybnosti:

• Ak štát cez FSB organizoval plošný doping ruských športovcov a falšovanie antidopingových kontrol, tak nebolo v záujme štátu, aby Rodčenkov alebo iné osoby prijímali za túto činnosť úplatky. ICR1 uvádza prípad športovkyne, ktorá Rodčenkovi posielala peniaze cez sprostredkovateľa – priekupníka so zakázanými látkami (drogového dílera). Toto je kriminálna činnosť a organizovaný zločin, proti ktorému vlastne FSB bojuje. Takže v prípade Rodčenkova jasný konflikt záujmov.
• McLaren (ICR1) vie o prítomnosti FSB len z výpovedí Rodčenkova a pracovníkov laboratória. Nepodarilo sa mu zistiť, do akej štruktúry údajný Jevgenij Blochin patrí, Ministerstvo športu nemalo žiadne informácie o takom človeku a odmietalo pripustiť, že do práce laboratória zasahovala FSB. Je však veľmi ťažké predstaviť si, že FSB vo vzťahu k športovcom a trénerom vystupuje ako kriminálna skupina, preto sa domnievam, že Rodčenkov o ľuďoch, ktorí boli do systému zapojení, zďaleka nepovedal všetko.

Ohľadom RUSADA uvádza ICR1 celý rad závažných nedostatkov, od systému avíz, ktoré ruskí športovci dostávali pred námatkovými antidopingovými testami v mimosúťažnom období, cez tolerovanie účasti na súťažiach aj športovcov pod sankciami, až po nedodržiavanie antidopingových postupov (nedostatky vo vyplňovaní formulárov a často príliš dlhý odklad pred zadaním informácií o vzorkách a testoch do informačného systému ADAMS). Bez tejto spolupráce RUSADA by nebolo možné nepozorovane vymeniť výsledky testov ešte pred zadaním do systému.

V kapitole Ohľadom RUSADA ešte uveďme, že jej riaditeľom bol blízky priateľ Rodčenkova Nikita Kamajev. Niekoľko týždňov po Rodčenkovom úteku záhadne uprostred zdravia zomrel na masívne zlyhanie srdca. Jeho smrťou Rodčenkov argumentuje, že mu v Rusku šlo o život. Za zaujímavé považujem, že Kamajev bol s Rodčenkovom stále v telefonickom kontakte a niekoľko dní pred smrťou sa mu zdôveril, že píše o ruskom dopingu knihu, v ktorej „všetko prezradí“. Za zaujímavé tiež považujem, že v kapitole o RUSADA nie je žiadna zmienka o dôstojníkoch FSB.

Po tom všetkom, čo už vieme, neprekvapí, že tréneri a lekári združení pod ARAF podľa zistení ICR1 systematický doping podporovali, sabotovali prácu RUSADA a nabádali k nespolupráci aj športovcov. Na agresívnu nespoluprácu sa na viacerých miestach sťažuje aj McLaren. V RCI1 je na viacerých miestach zdôraznená celková kultúra podvádzania a dosahovania víťazstiev za každú cenu, teda aj za cenu zneužívania podporných prostriedkov. Ale znovu v tejto kapitole chýba zmienka o FSB.

Vo svetle toho, čo je napísané vyššie, je zaujímavé zhrnutie a podrobnosti zistení o štátnych inštitúciách, najmä Ministerstve športu (ICR1, strana 266 a nasledujúce). McLaren niekoľkokrát hovoril s ministrom Vitalijom Mutkom aj jeho námestníčkou Želanovou, ktorej doménou bol práve bol proti dopingu. Z interview so Želanovou vyplynulo niekoľko zaujímavých nezrovnalostí:

• Želanová usvedčila z klamstva McLarenových informátorov, ktorí tvrdili, že ruské zákony nedovoľujú vyviezť biologické vzorky mimo hraníc Ruskej federácie. Želanová doložila, že na to postačuje súhlas RUSADA.
• Proti Rodčenkovmu tvrdeniu, že systém štátom riadeného dopingu existuje ešte od éry ZSSR je v protiklade výpoveď Želanovej, že Rusko malo pred rokom 2008 veľmi slabú antidopingovú legislatívu, že pri presadzovaní novej legislatívy ministerstvo čelilo silnému odporu športovej obce a najmä dlhoroční tréneri kritizovali novú legislatívu ako zbytočnosť, ktorá poškodzuje šport. Títo tréneri si dokonca vyžadovali podporu ministerstva v prípadoch, keď na medzinárodnej scéne niekoho zo športovcov obvinili z pozitívneho nálezu.
• Želanová potvrdila, že ministerstvo priamo neriadi ARAF a teda nikoho z trénerov, funkcionárov a lekárov.
• McLaren nebol schopný získať konkrétne dôkazy všeobecných tvrdení svojich informátorov, že doping organizuje Ministerstvo športu do tej miery, že rozhoduje, kto bude pri testoch negatívny a kto pozitívny.
• ICR1 tiež konštatuje nesúlad medzi tým, čo o vyšetrovaní (resp. nevyšetrovaní) dopingových afér uvádzal dokument ARD a správy mainstreamu, a čo sa dozvedel od ministra Mutka. Podľa ministra ruské štátne orgány tieto záležitosti riadne vyšetrujú a niektorí funkcionári boli prepustení.

V neposlednom rade si zaslúžia pozornosť aj zistenie ICR1 ohľadom medzinárodných inštitúcií, najmä WADA. ICR1 pripomína, že WADA je mimovládna organizácia so sídlami vo Švajčiarsku v Lausanne a v Kanade v Montreale. Podľa ICR1 má WADA dostatočný odborný a technický potenciál na boj proti dopingu, ale nie dostatočnú právnu a odbornú kapacitu na vedenie vyšetrovaní naprieč niekoľkými legislatívami v rámci celého sveta. Medzi zisteniami (ICR1, strana 272 a nasledujúce) sú:

• Záujmové skupiny zakladateľov WADA tlačia, aby WADA preberala čoraz viac zodpovedností, ale bez dostatočného zabezpečenia financiami a prostriedkami.
• Promptné používanie informačného systému ADAMS nie je povinné. Toto by mimoriadne uľahčilo možnosti v reálnom čase celosvetovo dozerať na plnenie pravidiel.
• Kvôli aktuálnym a potenciálnym konfliktom záujmov medzi výkonnou radou WADA a jej dozorným orgánom je ťažké dosahovať zhodu na rozhodnutiach potrebných pri vynucovaní globálneho dodržiavania antidopingových pravidiel.
• Vzhľadom na to, že WADA čelí mnohým odbojným záujmovým skupinám, ktorých záujmy sú nekoherentné, navonok pôsobí viac ako poskytovateľ služieb, než regulátor.
• WADA nemá k dispozícii alebo nevenuje pozornosť všetkým zmluvným záväzkom akreditovaných laboratórií, ktoré by mohli mať vplyv na ich fungovanie v antidopingovej kontrole. Rovnako jej chýba prehľad o okolnostiach a podmienkach, za ktorých v teréne plnia svoje povinnosti funkcionári, ktorí vykonávajú antidopingové kontroly.
• WADA nemá pripravený žiadny program na podporu a ochranu whistle-blowerov.

ZÁVER: Pre prípad, že by čitateľom na vytvorenie vlastného názoru tieto úryvky z dokumentov nestačili. McLarenove správy, napriek nátlaku zo strany WADA (veď si vyžiadala dva rozsiahle doplnky), nedokázala aktívnu účasť štátnych orgánov Ruska na organizovanom dopingu. Dokázala však, že vrcholné svetové športové organizácie (IAAF) tento doping kryli a podporovali, alebo pasivitou a neodbornosťou umožnili (WADA). Organizovaný doping má pravdepodobne na svedomí medzinárodná sofistikovaná drogová mafia, ktorá šport a športovcov zneužívala na získavanie nelegálnych zdrojov príjmu. Je absurdné, že MOV sa opiera hlavne o svedectvo človeka, ktorý je v McLarenových správach označený za hlavného vinníka a organizátora. Je hanebné, že namiesto toho, aby MOV uvažoval, ako športovcov pred mafiou chrániť, siaha k „politicky korektným“ trestom.

V nasledujúca časť bude venovaná osobe Grigorija Rodčenkova a jeho svedectvám. Je totiž vo zvláštnom postavení korunného svedka, ktorý jediný má konkrétne informácie o štátnom zasahovaní do systému dopingu, a na druhej strane je v ICR1 označený za hlavného vinníka, organizátora a vykonávateľa.

———————————————————————

Písané pre: https://poznamkypanabavora.wordpress.com/ (upravené)