Moc pápeža nad Cirkvou je „neobmedzená“ ?

Kardinál Gerhard Ludwig Müller v novom rozhovore prezradil , že počas diskusií na nedávnom stretnutí kolégia kardinálov v Ríme, ktoré sa konalo 29. – 30. augusta, novovymenovaný kardinál a kľúčový pápežský poradca naznačil, že moc pápeža nad Cirkvou je „neobmedzená“.

Müller uviedol, že kardinál Gianfranco Ghirlanda, SJ, kanonický právnik, ktorý pomáhal pápežovi s jeho kuriálnou reformou , prezentoval „teóriu pápežstva ako neobmedzenej moci božského práva nad celou Cirkvou, ako keby pápež bol Deus in terris [ Boh na zemi]“.

Nemecký kardinál ďalej vysvetlil, že „nový kardinál Ghirlanda, SJ, ako najdôležitejší poradca pápeža pri reforme kúrie, zastáva názor, že všetko, čo pápeži kedy povedali alebo urobili v dejinách Cirkvi, je dogma. alebo zákon de jure divino [božským právom].“

Ale takýto postoj je podľa kardinála Müllera „v rozpore s celou katolíckou tradíciou a najmä s Druhým vatikánskym koncilom, že biskupi a kňazi majú iba právomoc vykonávať sviatostné úkony, zatiaľ čo pápež má výhradnú právomoc, ktorá môže podľa ľubovôle delegovať klerikov alebo laikov.“

Bývalý vedúci Kongregácie pre náuku viery opravil Ghirlandin názor v novom rozhovore pre španielsky web Infovaticana a trval na tom, že vo sviatosti vysviacky „Kristus udeľuje biskupovi (alebo kňazovi) právomoc kázať, posväcovať a riadiť (vrátane výkonu spravodlivosti). Pápež teda neudeľuje jurisdikciu biskupovi, ale iba biskupovi prideľuje konkrétnu diecézu, v ktorej však nie je zástupcom pápežstva, ale Ježiša Krista ( Lumen gentium 27).“

Týmito slovami nám Müller pripomína, že povinnosť a charizma spravovať Cirkev nie je delegovaná len na samotného pápeža. „Na ekumenickom koncile vysvätení biskupi vykonávajú svoj podiel na jurisdikcii univerzálneho episkopátu nie ako delegáti pápeža, ale na základe svojej autority, ktorú im udelil Kristus,“ uviedol.

„Teória o pápežovi ako autokratovi, získaná z jezuitskej teológie 19. storočia,“ dodal Müller, „nielen že odporuje Druhému vatikánskemu koncilu, ale touto karikatúrou Petrovej služby podkopáva dôveryhodnosť Cirkvi. Dokonca to považuje za podkopávanie pokusov o ekumenizmus s protestantmi.

Ghirlanda povýšil na posvätné kolégium na konzistóriu 27. augusta pred zasadnutím kolégia kardinálov pápežom Františkom, ktorý sa ho rozhodol urobiť kardinálom, aj keď predtým nebol biskupom a má už 80 rokov. Talian Ghirlanda bola v minulosti rektorom prestížnej Pápežskej Gregorovej univerzity v Ríme riadenej jezuitmi.

LifeSiteNews sa dozvedel, že niektorí kardináli kritizovali aj pápežov reformný dokument Praedicate Evangelium a jeho myšlienku dať laikom väčšiu autoritu v hierarchickej štruktúre Cirkvi. Väčšina diskusií však prebiehala v samostatných jazykových skupinách (s následnými zhrnutiami prezentovanými všeobecnému publiku), zatiaľ čo v plnom publiku mohla hovoriť len hŕstka kardinálov. Kardinál Müller aj kardinál Walter Brandmüller neskôr zverejnili intervencie, ktoré neboli schopní predniesť pred pápežom a kardinálskym zborom. Brandmüller výslovne nariekal nad nedostatkom diskusie s pápežom na stretnutiach. Pápež od roku 2014 nezvolal takéto diskusné stretnutie kardinálov, kde sa stretolveľký odpor zo strany kardinálov voči jeho návrhu diskutovať o svätom prijímaní pre „znovu zosobášených“ rozvedených.

Na otázku, ako reagoval na nedávne stretnutie kardinálov vo všeobecnosti, Müller povedal, že je „vďačný Svätému Otcovi“, že „po mnohoročnej prestávke opäť zvolal konzistórium, aby s ním kardináli mohli prediskutovať situáciu. Cirkvi v dnešnom svete“. Dodal však, že „téma sa obmedzila na diskusiu o už zverejnenom dokumente Praedicate Evangelium o reforme kúrie a o Svätom roku 

Hlbšia diskusia medzi pápežom a jeho kardinálmi, ktorí sú povolaní mu radiť, sa preto nemohla uskutočniť.

„Nebola príležitosť diskutovať o pálčivých otázkach,“ pokračoval Müller, „napríklad o frontálnom útoku na kresťanský obraz človeka zo strany ideológií posthumanizmu a gender mánie alebo o kríze. cirkvi v Európe (už žiadne kňazské povolania, prázdne kostoly v nedeľu atď.).

V ďalšej časti nového rozhovoru sa Müller dotkol aj faktu – ako to nastolil anketár – že vo Vatikáne sa čoraz viac hovorí „o témach ako ekológia, planéta či iné témy a čoraz menej o Ježišovi“. Kristus a jeho učenie“.

Tu prelát reagoval poukazom na to, že v našom svete dominuje materializmus a ciele človeka smerujú väčšinou k „časovým a prechodným obsahom (ako je získanie moci, prestíže, peňazí, luxusu, uspokojenia svojich pôžitkov). V takomto svete, pokračoval, „je ľahšie stať sa zaujímavým ako agent tohto programu ‚Nového svetového poriadku bez Boha‘ (podľa kapitalistických alebo komunistických nôt).

Müller proti takémuto materialistickému a sekulárnemu názoru oponoval citátmi zo Svätého písma: „Čo však prospeje človeku, keď získa celý svet, ale stratí pri tom svoj život? (Mt 16,26). A “Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť – a všetko ostatné (čo potrebujeme k životu) vám bude pridané.” (Lk 12:31).

Tieto citáty platia aj pre situáciu v Nemecku, kde nemeckí biskupi a laici nedávno navrhli, aby pápež zmenil postoj Cirkvi k homosexualite, ženskej vysviacke a sexualite všeobecne. Na otázku o tomto vývoji Müller vysvetlil, že je ťažké rozhodnúť sa, či by sme mali nemecké udalosti nazvať „tragédiou“ alebo „komédiou“.

„Všetky veľmi bohaté, ale nie hlboké texty [štvrtého zhromaždenia nemeckej synodálnej cesty],“ pokračoval, „nie sú o obnove katolíkov v Kristovi, ale o odovzdaní sa svetu bez Boha.

Ďalej povedal, že hlavnou témou všetkých tém je „sexualita“. Sexualita však „nie je chápaná ako Boží dar ľuďom ako stvoreným osobám (v našej mužskej a ženskej prirodzenosti), z čoho vyplýva zodpovednosť za účasť ako otec a matka na Božom diele stvorenia a na Jeho univerzálnej vôli spásy smerom k sebe samému. potomkov, ale ako akási droga na otupenie nihilistického základného pocitu s maximálnym zadosťučinením z rozkoše,“ dodal.

Zatiaľ čo bývalý aj súčasný šéf Konferencie biskupov Nemecka, kardinál Reinhard Marx a biskup Georg Bätzing, podporili texty, ktoré žiadajú pápeža zmeniť učenie Cirkvi, Müller jasne povedal, že „pápež nemá právomoc meniť učenie Cirkvi“. Toto učenie, ako vysvetlil, je „ukotvené v Božom zjavení“. „Lebo by sa tým povýšil ako človek nad Boha,“ dodal.

Bývalý vedúci doktríny v Ríme tu uviedol základný princíp, pomocou ktorého je možné čeliť našej súčasnej kríze:

Apoštoli môžu učiť a prikazovať len to, čo im Ježiš prikázal učiť (Mt 28:19). Sú to práve biskupi, ako ich blízki nástupcovia, ktorí sú viazaní „učením apoštolov“ (Sk 2,42) vo Svätom písme, apoštolskej tradícii a v rámci neomylných doktrinálnych definícií predchádzajúcich pápežských rozhodnutí ex cathedra alebo ekumenických koncilov. . Oni (pápež a biskupi) však nedostávajú nové verejné zjavenie ako súčasť božského vkladu viery (depositum fidei). (Lumen gentium 25; porov. Dei verbum 10)

Ale na rozdiel od tohto princípu si nemeckí biskupi myslia, že môžu vytvoriť nové učenie, ktoré nie je lojálne voči neustálemu učeniu Cirkvi. Nechcú zmeniť len Cirkev v Nemecku, vysvetlil nemecký prelát, ale chcú svoje reformy preniesť do Ríma.

„Vo svojej slepej arogancii,“ povedal, „nemyslia na schizmu, ale na ovládnutie Univerzálnej Cirkvi. Nemecko je príliš malé na to, aby uplatňovali svoju vládnucu ideológiu. Tvrdia, že vedúcu úlohu vo všeobecnej Cirkvi.“

Cieľom nemeckých biskupov je podľa Müllera „oslobodiť zaostalých a nevzdelaných katolíkov a ich biskupov z iných krajín vrátane pápeža od bremena Božieho zjavenia a prikázaní“.

A tu sa kardinál Müller zmienil o Antikristovi:

Ich cieľom [nemeckých biskupov] je premena Cirkvi Trojjediného Boha na organizáciu svetského blahobytu (NGO). Potom by sme konečne dospeli k „náboženstvu univerzálneho bratstva“, tj náboženstvu bez Boha zjavenia v Kristovi, bez pravdy, ktorá siaha za hranice konečného rozumu, bez dogiem a sviatostí ako prostriedkov milosti potrebnej na spásu – rovnako ako veľký ruský náboženský filozof Vladimir Soloviev to opísal vo svojom spise Krátky príbeh o Antikristovi (1899). Svetovládcovi univerzálnej filantropie bez Boha tu protirečí pápež Peter II., keď vrhne vyznanie proti Antikristovi, ktorý sa rozprestieral na Božom tróne: „Jediný náš Pán je Ježiš Kristus, Syn živého Boha.“

Nemecký kardinál pripomenul katolíkom ich povinnosť vo svetle tejto extrémnej cirkevnej kríze vzdorovať príkazom Antikrista a jeho prisluhovačov a zostať verní Ježišovi Kristovi a svedčiť mu. Tu podrobne citujeme Müllerove dôležité slová:

Pri pohľade na megalomániu našich politikov a ideológov od Pekingu po Moskvu a od Bruselu po Washington nemožno očakávať veľa dobrého pre budúcnosť ľudstva. Pravú budúcnosť každého človeka v živote a smrti môžeme očakávať jedine od Boha, ktorý z lásky dal svojho Syna za spásu sveta (porov. Jn 3,16).

Vo svete, kde ľudia predpokladajú, že sú Bohom, že sa znovu vytvárajú a vykupujú (porov. hlavný poradca Nového svetového poriadku: Yuval Noah Harari, Homo Deus [Človek je Boh]), pre nás kresťanov zostáva len svedectvo o slove, a ak treba, o krvi, že iba Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista je naším Spasiteľom, pretože premohol svet, jeho nadutosť a jeho hriech a smrť ako mzdu za hriech.

zdroj: https://www.lifesitenews.com/…/cdl-muller-theory-of…/