Najnovšia energetická fáza prípravy na totálnu kontrolu štátom

Keď sme sa pod vplyvom čínskej propagandy za usilovnej asistencie Svetovej zdravotníckej organizácie ocitli na jar 2020 pod mediálnym bombardovaním strachom z najmenšieho nepriateľa, akého kedy ľudstvo malo – teda vírusu SARS-CoV-2, scénar udalostí ako majú nasledovať a ako treba obyvateľstvo masírovať k poslušnosti dokonca až porušovaniu ľudských práv bol od začiatku naplánovaný.

Na jar 2022 sme sa zobudili v šoku z bombardovania ruskou armádou na nášho suseda Ukrajinu. Mnohým sa zdalo neuveriteľné až podozrivé, ako náhle skončili pandemické opatrenia. No to nielen preto, aby sme si vydýchli, ale aby mohla začať príprava na ďalšiu fázu spracovania obyvateľstva k podriadenosti, ktorá má byť prvým stupienkom k zavedeniu uhlíkovej stopy, konceptu, na ktorom stojí Zelený deal a zotročenie tých, ktorí sa toho dožijú.

Mnohým sa zdalo počas pandémie logické a ako jediné riešenie chrániť sa pred covidom očkovaním, no predtým ešte nosením rúška a podstúpením šprtania v nose, všetko pekne nariadené štátom, ktorý donucoval, vydieral, segregoval… No existoval úplne iný prístup, založený na dobrovoľnosti prevencie, izolácie ako aj profylaxie vitamínami či inými lacnými liekmi. Dnes pre vysoké ceny palív a energií v dôsledku rusko-ukrajinského konfliktu nám štát bude znova ponúkať len jediné kolektivistické riešenie.

Vojna dvoch krajín, ktorých obyvateľstvo značne odolávalo očkovacím kampaniam experimentálnymi genetickými koktailami, dosiahne azda podobné ako mala pandémia. Vojna však vytvorila aj tlak na krajiny, aby sa zásobili palivami, čo viedlo k zvyšovaniu cien benzínu a nafty. Cena by sa mohla znížiť, ak by krajiny OPEC boli ochotné dodať viac ropy na svetový trh. Tie však počas pandémie znížili svoje vyrobné kapacity, keďže dopyt po ich produkte náhle klesol. Teraz sa im zjavne nechce expandovať ťažbu viac, keď môžu profitovať z vyšších cien pri vyššom dopyte.

Treba stále pripomínať, že nie pre vojnu, ale pre tlačenie peňazí centrálnymi bankami sa začiatkom roka inflácia v Európe a Amerike odviazala a ešte pred začiatkom rusko-ukrajinského konfliktu ulietala pomaly k 10%. Vyššie ceny bude tlačiť ďalej vyšší dopyt po plyne a elektrine, ktorých cena stúpa pre nedostatok a aj z dôvodu sankcií, teda dobrovoľného odstrihnutia sa Európy od ruských zdrojov. Americkí dodávatelia LNG plynu si prídu na svoje, ale stále kapacitne nepokryjú potrebu pre nedostatok terminálov v Európe.

Čo teda možno čakať? Prvé lastovičky nám to naznačujú. Mesto Berlín dalo prísľub znížiť o 10% spotrebu energie a prestalo osvetľovať monumenty. Paríž v júli zaviedol pokuty pre podnikateľov, ak majú okná a dvere otvorené a zapnutú klimatizáciu. No Španielsko, Taliansko, Grécko zaviedli tzv. teplotné limity, platné už teraz. Verejné budovy až na pár výnimiek, obchody a reštaurácie musia vypínať klimatizáciu pri teplote 27 stupňov pod hrozbou mastnej pokuty. Zároveň nariadenie nateraz obmedzuje kúrenie v zime na max. teplotu 19 stupňov.

Podobné rozhodnutie o kúrení v zime prijali už aj v susednom Česku, kde priestory domácností majú byť ohrievané na max. 18 stupňov, pričom predsiene len na 15 a schodiská na 10 stupňov. Kým 2 roky nám hygienici diktovali detaily Covid ochrany pre všetky možné životné situácie, najnovšie vykurovacia vyhláška ministerstva hospodárstva – nejakých klimatikov myslí na pobyt vo všetky možných miestnostiach verejných či súkromných priestoroch, aby boli riadne zregulované a vykurené – zatiaľ len pre stav núdze. No a že ten nastane, je takmer isté a že sa vyhláška ešte viackrát počas zimy bude meniť, je zrejmé.

Ako to môže vyzerať v SR? S teplom – to ešte nevieme, náš minister hospodárstva zatiaľ vyjednal, že domácnosti s ročným účtom do 556 Eur budú platiť za elektrinu zvýhodnenú cenu a ostatní si zaplatia trhovú cenu. T.z. že domácnosti v panelákoch budú mať dotovanú elektrinu tými, ktorí spotrebujú viac, t.j. spravidla domácnosti vo vlastných domoch s viacerými spotrebičmi a zariadeniami, súkromné prevádzky a fabriky. Otázne je, či mohol minister Sulík, tvrdý obhajca trhovej ekonomiky, vyjednať aj iný spravodlivejší systém vzhľadom na obmedzenia Európskej únie.

Ak nejaké sú, tak tie sa potom netýkajú Škandinávie, či Británii, kde majú zavedené smartmetre, ktoré umožňujú využívanie elektriny na základe skutočnej ceny, ktorá sa mení každú hodinu. Až 91% Švédov má nainštalované smartmetre, ktoré to umožňujú, hoci ich nie všetci využívajú. Takýto systém umožňuje znížiť cenu konečnej faktúry spotrebiteľa, efektívne využívanie energie a zároveň zvyšuje energetickú bezpečnosť. Spotrebiteľ na základe ceny výrobcu elektriny vie napr. lepšie využiť elektrinu vyrobenú solárnou elektrárňou v slnečný deň alebo vypnúť klimatizáciu, keď by elektráreň potrebovala zapnúť ďalšiu turbínu, aby vykryla dopyt.

Samozrejme by sme takéto veci nemuseli riešiť, keby Európa pod vedením nemeckých environmentalistov netlačila na odstavenie jadrových elektrárni, ktoré vedia vyrobiť elektrinu najlacnejšie, na zákaz frakovania bridlicového plynu, ktorého má dokázané zásoby na 35 rokov a namiesto toho sa iluzórne spoliehala na veternú a solárnu energiu ako i import z Ruska. Veľká časť produkcie elektriny niektorých krajín závisí aj od dodávok plynu a ten sa pre jeho nedostatok stáva drahou záležitosťou. Stačí vojnový konflikt a všetko sa môže zmeniť. A práve to má byť príležitosťou pre postupné zmeny v spoločnosti, ktoré si vizionári Zeleného dealu až po úroveň OSN vysnívali: začať ľudí zvykať na nedostatok, nižšiu spotrebu a viac štátneho regulovania po každej stránke.