Organizovaný boj proti „pandémii“ koronavírusu predstavuje realizáciu globálnej ( nadnárodnej ) politiky, ktorá postupne zbavuje členské štáty EÚ štátnej suverenity. Časť I.

Z úst predstaviteľov našej vládnej moci a ani od mnohých ďalších politikov o tom, čo je v nadpise článku, vôbec nepočujeme. A mali by sme, pretože je to jeden zo základných problémov, ktorý vo veľkom rozsahu, politický a mocenský ovplyvňuje životy obyvateľstva národného štátu, lenže nie v pozitívnom smere a v nádeji, že príde krajšia budúcnosť. Aby si čitateľ skôr či neskôr mohol uvedomiť, v čom spočíva postupná strata štátnej suverenity – zvrchovanosti – dovolím si pokúsiť sa o vhodný pojem štátnej suverenity. Najviac sa mi pozdáva určenie, že ide o takú vlastnosť štátnej moci, ktorá je vo vzťahu k ostatným štátom nezávislá a rovnoprávna a na svojom území najvyššia a výlučná.

Najmenej od roku 2017 sa postupne posilňujú politické vízie, ktoré „vyrába“ EÚ na čele s Európskou komisiou, aby sa pripravilo a presadilo prekonanie zdržanlivého prístupu obyvateľstva v Európe a vo svete k očkovaniu a to na globálnej úrovni. Nemám pochybnosti o tom, že farmaceutický Kartel hral a hrá rozhodujúcu úlohu v tom, čo sa naplánovalo a čo sa doteraz v sfére očkovania obyvateľstva v Európe a vo svete realizovalo. Keď politické vízie na úrovni EÚ boli schválené v mesiaci apríli 2018, znamená to, že ich pripravovala v plnom prúde už nejaký ten rok či viacej rokov späť. Aj keď som spomenul rok 2017, tak ten predstavuje iba ďalší krok vpred z globálnej úrovne, pretože v tomto roku ( v máji ) ministri zdravotníctva schválili rezolúciu o posilnení imunizácie obyvateľstva vakcínami.

Netreba zabúdať, že už v roku 2010 Rockefellerova nadácia vydala významný dokument, ktorý predpovedal to, čo sa má stať neskôr a čo sa v rokoch 2020 – 2022 aj odohrávalo. Ozaj, ako je možné, že jasné náznaky toho, čo sa pripravuje, sa nepodarilo identifikovať ani druhou a ani treťou vládou Róberta Fica ? Je to náhoda, nedopatrenie, neschopnosť alebo vedomé konanie vládnej moci, aby sa udalosti a procesy v spoločnosti diali tak, ako to požaduje globálny kapitál ? Aj pred samotným ohlásením „pandémie“ koronavírusu sa odohrali na globálnej úrovni rôzne „zaujímavé“ podujatia. Jedným takýmto podujatím bolo organizovanie Globálneho vakcinačného samitu pod vedením EÚ v septembri 2019. Vtedy už naša vládna moc mala otvorene reagovať na to, čo sa chystá a otvoriť k tomu celospoločenskú diskusiu. Čo je zarážajúce na tom všetkom, čo sa týka úsilia EÚ na čele s Európskou komisiou a spolupráce s politickými dobrodruhmi, ktorí si prisvojili ( bez ničoho nič ) právo posunúť ochranu zdravia a životov mimo zaužívanej lekárskej praxe a na vyššiu – nadnárodnú či globálnu úroveň ?

Zarážajúce je to, že vládna moc na Slovensku, členského štátu EÚ, ani pri existencií rôznych už mnou spomínaných a ďalších dokumentov a aktivít zo strany Bruselu, nedokázala objektívne a rozumne posúdiť, k čomu vedie globálna politika organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu, založená na reštrikčných opatrenia, porušovaní ústavných práv a slobôd, na permanentnom testovaní obyvateľstva a nastolení permanentného očkovacieho režimu v Európe a vo svete. Z toho potom vyplýva, že vládna moc v SR ani nemala záujem uvedený nastupujúci trend začať ovládať obyvateľstvo národných štátov z globálnej úrovne, globálneho pohľadu globálnych hráčov zodpovedne odkomunikovať s občanmi a prijať opatrenia na podporu ochrany zdravia a životov ľudí z hľadiska národných záujmov. Bolo potrebné sa postaviť proti tomu, aby tvorcovia verejnej politiky – ako globálne nepolitické subjekty – presadzovali a požadovali stratégiu liečby obyvateľstva v Európe a vo svete v rámci permanentnej a masovej testovacej a očkovacej kampane ( očkovacieho režimu ) podľa globálneho princípu „jedna veľkosť pre všetkých.“

V dnešnej dobe už celkom jasne si uvedomujeme, že presadzovanie stratégie liečby „jedna veľkosť pre všetkých“ vedie ku katastrofálnym dôsledkom v životných podmienkach obyvateľstva národných štátoch. Nie je v tom žiadna náhoda, pretože nastoliť novú stratégiu liečby, spojenej s existenciou ( domnelou či skutočnou ) určitého patogénu, bolo možné len s využitím globálnych nástrojov potrebných pre uplatnenie globálnej diktatúry. Vládna moc v SR namiesto aktívnej podpory globalistov v ich novej stratégií liečby obyvateľstva národných štátov, mala prijať rázne opatrenia k tomu, aby bolo možné účinnejšie podporovať základné koncepty individualizovaného, personalizovaného prístupu k starostlivosti o pacienta, ktorý sa už dávno ukázal ako bezpečný a účinnejší.

Zo strany našej vládnej moci bolo potrebné a bolo povinnosťou jednoznačne odsúdiť dokumenty a aktivity EÚ, ktoré boli schvaľované a realizované a preto bolo potrebné o nich organizovať verejné diskusie, verejné vypočutia, verejné zdôvodnenia v oblasti príslušných politík, ako aj tomu prispôsobiť rozhodovacie procesy. Nič také sa neodohralo, pretože každá vládna moc politické zasahovanie do lekárskej praxe a do vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením len posilňovala a do dnešných dní sa tejto svojej pozície nevzdala. Ešte aj v tomto období ľudia sú nútení, rovnako ako lekári a zdravotný personál, nosiť neustále rúška a tým pomáhať si poškodzovať vlastné zdravie. Zo strany vládnej moci a súkromných mediálnych skupín a verejnoprávnej RTVS bola eliminovaná schopnosť vymieňať si objektívne vedecké poznatky, bola nastolená atmosféra strachu z odplaty, cenzúry, ohovárania, disciplinárneho konania, možnej straty licencie, nemocničných privilégií, straty poistných zmlúv a podobne. V tejto súvislosti pripomínam, že viac ako 3000 lekárov a vedcov zo sveta podpísalo vyhlásenie, obviňujúce tvorcov politiky COVID zo zločinov proti ľudskosti.

Vyhlásenie súvisí s Globálnym samitom o ochorení COVID, ktorý sa konal v dňoch 12.-14.9.2021 v Ríme. Deklarácia lekárov dôrazne odsúdila globálnu stratégiu liečby COVID. Od vlád, lekárni, farmaceutických korporácií a veľkých technológií účastníci samitu požadovali, aby ustúpili a rešpektovali posvätnosť a integritu vzťahu medzi pacientom a lekárom, zásadu „Najskôr neubližuj“ a slobodu pacientov a lekárov robiť informované lekárske rozhodnutia. Dovolím si citovať z Deklarácie: „…vzťah lekár – pacient musí byť obnovený. Samotným srdcom medicíny je tento vzťah, ktorý umožňuje lekárom najlepšie porozumieť svojim pacientom a ich chorobám, formulovať liečebné postupy, ktoré dávajú najlepšiu šancu na úspech, pričom pacient je aktívnym účastníkom starostlivosti.“ Do tohto vzťahu zasiahli, celkom neodôvodnene, nariadenia z globálnej úrovne a predstavitelia vládnej moci sa tomu celkom ľahko prispôsobili.

Ako občania SR máme svojich ústavných činiteľov a ich povinnosťou je postarať sa skončiť s presadzovaním globálnej stratégie liečby COVID a to definitívne ! Ničím a nikým nie sú viazaní počúvať, rešpektovať pokyny globalistov a ich prisluhovačov. Predstavitelia vládnej moci sú viazaní Ústavou SR verne slúžiť obyvateľstvu SR a z tohto dôvodu je ich povinnosťou bez výhrad rešpektovať už spomínanú posvätnú integritu vzťahu medzi pacientom a lekárom. Netreba podliehať Európskej komisií a Európskemu parlamentu v tom, že riešenie zdržanlivého prístupu k očkovaniu si vyžaduje konať na celoeurópskej úrovni pod ich vedením. Takto nastavené konanie vyplýva iba z toho, že EÚ pracuje s požehnaním a pod silným vplyvom farmaceutického Kartelu a lobingu nadnárodných spoločnosti vôbec, ktoré sú v prvom rade prepojené s vytvorenými inštitúciami globálneho kapitalizmu. Takto nastavené konanie vyplýva aj z toho, že zástupcovia vládnej moci v inštitúciách EÚ pracuje v zhode s bruselskými mandarínmi a nie v zhode so záujmami občanov SR.

Politické vízie na účinné operačné plány očkovania tak pre vnútroštátnu ako aj pre úroveň EÚ sa v skutočnosti vôbec nezakladajú na potrebe chrániť zdravie a životy obyvateľstva. Dôvod je jednoduchý: politické vízie nie sú založené na výsledkoch personálneho vzťahu lekár – pacient s klinickým vyšetrením v národných štátoch. Akési „výsledky“, potrebné pre vyhlásenie pandémie a pre potreby globalistov, v dnešnej dobe vie zrealizovať WHO. EÚ si svoje politické vízie na ochranu zdravia a životov obyvateľstva členských štátov dáva do súladu s článkom 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Lenže podľa tejto Zmluvy to vôbec nemusí byť organizované tak, ako to národné vlády členských štátov EÚ predviedli v rokoch 2020 – 2022. To, čo si Európska komisia môže vo vzťahu k národným vládam dovoliť, to predovšetkým závisí od politickej statočnosti, politickej odvahy, politickej múdrosti a morálnych zásad politikov vládnej moci každého členského štátu.

Ak sa pozrieme ma Zmluvu o fungovaní EÚ a na hlavu XIV, ktorá je v svojom článku 168 zameraná na verejné zdravie, tak každá národná vláda má stále ešte dostatočný priestor k tomu, aby si chránila svoju vlastnú pozíciu rozhodovať o potrebe ochrany zdravia a životov na národnej úrovni a za súčinnosti so svojimi občanmi ako základu štátnej moci. Niekoľko ustanovení článku 168 vôbec nie sú orientované na samotné očkovanie a na udržateľné politiky v oblasti očkovania. Najdôležitejší je bod 7 článku 168, ktorý popisuje, že pri činnosti Únie je uznávaná zodpovednosť členských štátov za stanovenie ich ( !!! ) zdravotnej politiky a za organizáciu zdravotníctva a poskytovania zdravotnej starostlivosti !!!

Pýtam sa teda, prečo každá vládna moc bez problémov dovolila, aby našu zdravotnú politiku pre územie SR mohla ovládať politika globálnych elít a štruktúr a aj na čele s EÚ ? Ak členský štát EÚ je zodpovedný za poskytovanie zdravotnej starostlivosti, tak prečo vládna moc dopustila, aby sa v prípade boja proti „pandémii“ koronavírusu a teda aj samotného testovania a očkovania zrušila posvätnosť a integrita vzťahu medzi pacientom a lekárom a sloboda pacientov a lekárov robiť informované lekárske rozhodnutia ? Odpoviem za vás. Stalo sa to jednoducho preto, že: a) každá národná vládna moc v skutočnosti nepatrí občanom, pretože žijeme v kapitalistickej spoločnosti, b) bolo potrebné rešpektovať politické vízie globalistov, inak napísané, minoritnej triedy kapitalistov a ich prisluhovačov.

Bod 7 článku 168 jasne stanovuje, čo zodpovednosť členských štátov zahŕňa ! Ide o riadenie zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti ako i o rozdeľovanie na zdravotnú starostlivosť vyčlenených zdrojov. Treba zdôrazniť, že každá národná vláda členského štátu EÚ v tomto bode úplne zlyhala, pretože sa dala zlákať na rozpočtové machinácie bruselských mandarínov ( vo význame úradníkov ) priamo súvisiacich s bojom proti „pandémii“ koronavírusu. A dôsledky tohto zlyhania môžu byť pre budúcnosť nielen zdravotníctva, ale i život celej spoločnosti, katastrofálne. Presúvať riadiace procesy mimo členského štátu na vyššiu úroveň – na nadnárodnú či globálnu úroveň – je veľmi nebezpečný politický precedens, ktorý fungovanie spoločnosti a životy obyvateľstva podsúva pod nekontrolovateľné procesy „nekonečnej globalizácie“ a teda globálneho kapitálu. Stačí si len uvedomiť, čo plánuje Svetové ekonomické fórum v rámci svojho plánu Veľkého resetu.

A aké je postavenie Únie v rámci Zmluvy o fungovaní EÚ a článku 168 ?

Činnosť Únie je charakterizovaná tak, že v prvom rade ( iba ) doplňuje politiku členských štátov EÚ. Únia má možnosť podnecovať spoluprácu medzi členskými štátmi, ktorá má byť zameraná na zlepšenie vzájomného doplňovania ich zdravotných služieb. Členské štáty v spojení s Európskou komisiou koordinujú medzi sebou svoje politiky a programy v oblastiach, ktoré sú uvedené v bode 1 článku 168. Existuje ešte jeden smer činnosti Únie a to, že členské štáty aj s Úniou podporujú spoluprácu s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými organizáciami v oblasti verejného zdravia. Čo to znamená ? Činnosť Únie, založená na doplňovaní, podnecovaní, podpore, koordinácií nie je žiadnym výrazom výlučnej kompetencie Únie !!! Uvedené činnosti sa môžu zakladať iba na národnej zdravotnej politike, v rámci ktorej majú byť formulované ciele a potreby súvisiace so spoluprácou v rámci fungovania EÚ.

Znamená to, že národné procesy, súvisiace so zodpovednosťou členských štátov vo veciach stanovenia zdravotnej politiky majú mať prioritu, od realizácie ktorej sa bude môcť dohodnúť či zmluvne upraviť spolupráca na medzinárodnej úrovni a aj na nadnárodnej či globálnej úrovni. Otázky zdravotnej politiky v podmienkach SR pokladám za verejné otázky a najmä za situácie, ak je potrebné rozhodovať, čo spadá do oblasti verejného zdravia. Za roky 2020 až 2022 sa otázky verejného zdravia riešili bez toho, aby sa občania mohli oboznámiť s obsahom a prioritami zdravotnej politiky a z úrovne vládnej moci sa riešili výlučne nástrojmi globálnej diktatúry. Takáto prax nebola opodstatnená a nesmie sa v budúcnosti ďalej presadzovať.

Som presvedčený, že celkový obsah zdravotnej politiky v podmienkach SR musí vychádzať z rešpektovania posvätnosti personálneho vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením a slobody pacientov a lekárov robiť informované lekárske rozhodnutia na úseku zabezpečovania bežnej zdravotnej starostlivosti a že túto posvätnosť nemôže a nesmie narušiť žiadna politická vízia globálnych hráčov, súvisiaca s permanentným nastoľovaním očkovacieho režimu, založeného na už spomínanom nasadení globálneho princípu „jedna veľkosť pre všetkých.“ K čomu teda neustále dochádza ?

Zo strany vládnej moci SR sú bez výhrad akceptované rôzne:

1. Oznámenia Európskej komisie, napríklad ku krátkodobej pripravenosti EÚ v oblasti zdravia na vypuknutie nákazy COVID – 19 z 15.7.2020, či napríklad k pripravenosti na stratégiu očkovania proti COVID – 19 a zavádzania vakcín z 15.10.2020.

2. Odporúčania Rady EÚ, napríklad z 7.12.2018 o posilnenej spolupráci v boji proti chorobám, ktorým sa dá predchádzať očkovaním. Poznámka: náš predseda vlády SR zrejme tomu nevenoval pozornosť, keď schvaľoval odporúčanie.

3. Stratégia Európskej únie v oblasti vakcín zo dňa 17.6.2020.

4. Kampane a akcie Európskej únie, ako napríklad Globálny vakcinačný samit z 12.9.2019 či Kampaň Európskej komisie s cieľom zabezpečiť všeobecný prístup k cenovo dostupnému očkovaniu v rámci ktorej sa do konca mája 2020 vyzbieralo 9,8 miliárd eur.

5. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ, napríklad z 14.6.2021 o rámci pre vydanie, overovanie a uznávanie interoperabilných potvrdení o očkovaní proti ochoreniu COVID – 19, o vykonaní testu a prekonaní tohto ochorenia ( digitálny COVID preukaz EÚ ) s cieľom uľahčiť voľný pohyb počas pandémie.

Je zaujímavé, že v niektorých dokumentoch EÚ sa môžeme dočítať, že politiky v oblasti vakcinácie zostávajú v rukách členských štátov a na strane druhej sú v dokumentoch uvedené celkom konkrétne úlohy a postupy v otázkach boja proti COVID – 19 a teda o dôslednom zabezpečovaní očkovacieho režimu zo strany národných vlád. Nemám pochybnosti, že globálna politika organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu bola dôsledne pripravovaná. Všimnite si, vážení čitatelia, že Odporúčanie Rady EÚ o posilnenej spolupráci v boji proti chorobám, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, bolo prijaté 7.12.2018 ! A k tej istej problematike bol ešte skôr, dňa 26.4.2018 pod číslom COM ( 2018 ) 245 finál uverejnený dokument pod názvom „Posilnená spolupráca v boji proti chorobám, ktorým sa dá predchádzať očkovaním.“ Už v čase vyhlásenej „pandémie“ koronavírusu bolo vydané Oznámenie Európskej komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade a Európskej investičnej banke pod číslom COM ( 2020 ) 245 finál o stratégií EÚ v oblasti vakcín. A 26.12.2020 bolo oficiálne oznámené, že očkovanie proti novému druhu koronavírusu sa v krajinách EÚ začne v nedeľu. Zároveň bolo oznámení, že v EÚ bola zatiaľ schválená vakcína od spoločnosti BioTech a Pfizer.

Pokladám za potrebné si všimnúť niektoré ustanovenia dokumentu o posilnenej spolupráci v boji proti chorobám, ktorým sa dá predchádzať očkovaním. Predpokladám, že s uvedeným dokumentom sa verejne, v súčinnosti s občanmi či obyvateľstvom z úrovne vládnej moci vôbec nepracovalo a všetky prioritné činnosti, uvedené v troch pilieroch dokumentu, ostali len pre jej vnútornú potrebu. Európsku komisiu a EÚ vôbec v prvom rade trápil problém zdržanlivého prístupu obyvateľstva k očkovaniu. V Bruseli sú presvedčení, že ochorenie v prvom rade má byť účinnou prevenciou proti určitým chorobám, ale v skutočnosti má fungovať ako odstránenie nedostatkov v oblasti imunity ! Čiže samotné očkovanie má prispievať k posilňovaniu imunity obyvateľstva a to v celej Európe !

V roku 2018 sa predpokladalo, že očkovanie sa má začleniť k bežným preventívnym službám v rôznych štádiách života človeka. Za hlavné nástroje riešenia problému zdržanlivého prístupu obyvateľstva sa pokladalo: a) zlepšenie dialógu s občanmi, b) príprava zdravotníckych pracovníkov ako zdroja informácií a vysvetľovania výhod očkovania, c) dostupnosť informácií o imunizácii, o vakcínach, ich účinnosti a bezpečnosti, d) rozšírenie miest, kde sa bude poskytovať očkovanie prostredníctvom komunitných služieb. Ak si lepšie všimnete a uvedomíte si potrebu využitia týchto uvedených nástrojov, tak v svojej podstate predstavujú niečo, čo je a má ďalej existovať, presadzovať sa a realizovať mimo bežného systému zdravotnej starostlivosti, založeného na rešpektovaní posvätného vzťahu lekár – pacient s klinickým vyšetrením, na ich slobode robiť informované lekárske rozhodnutia.

Je potrebné si uvedomiť, že v rámci uvedeného personálneho vzťahu a v rámci individuálnych príbehov o ochrane zdravia a životov ľudí sa takéto nástroje nepoužívajú, pretože v v tomto vzťahu je dôležitá anamnéza pacientov a výsledky klinického vyšetrenia. V rámci uvedeného vzťahu sa môžu a majú riešiť aj otázky imunity, ale nie ako masová a globálna záležitosť, pretože sa musí rešpektovať sloboda účastníkov personálneho vzťahu robiť informované lekárske rozhodnutia!!! Celý tento proces nesmie byť vyňatý zo štátneho dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, Treba si všimnúť, ako ľahko sa prešlo od chápania očkovania ako služby k odstráneniu určitých nedostatkov v oblasti imunity a to bez klinického vyšetrenia, k presadzovaniu očkovania ako hlavnej liečebnej metódy funkčnej imunity ľudského tela a ochrana proti nebezpečnému koronavírusu.

Tento posun sa využil v rámci prípravy určitých politických vízií, pretože očkovanie v propagandistickom ošiali bolo presadzované ako záchrana pred vyhlásenou „pandémiou“ koronavírusu a hlavný liek na posilňovanie imunitného systému. Ak sa teda bruselskí mandaríni zaoberali myšlienkami, ako odlíšiť vedecké fakty od nepodložených tvrdení, tak sa v tom sami poriadne zamotali. Imunita súvisí so životnými funkciami ľudského tela a preto permanentné očkovanie počas celého ľudského života nemôže byť hlavným nástrojom imunizačných programov a procesov, ktoré podľa globálnej politickej a farmaceutickej elity by mali fungovať ako „veľko výrobňa zdravých ľudí.“

Nemôžem súhlasiť s tvrdením, že kľúčovým faktorom zdržanlivého prístupu obyvateľstva k očkovaniu je otázka bezpečnosti. Ľudský život je aj o tom, že prioritu pri jeho ochrane ( ako zdravia ) majú a mali by mať aj naďalej individuálne príbehy o ochrane zdravia a životov ľudí, založené na už spomínanom posvätnom vzťahu pacient – lekár. Tieto príbehy sú pre každý ľudský život veľmi dôležité. A očkovania sú realizované v rámci záverov z klinických vyšetrení. To by malo úplne postačovať. Z tohto dôvodu prijímanie politických vízií k prekonaniu zdržanlivého prístupu k očkovaniu na úrovni EÚ a národných vlád pokladám nie za výsledok vedeckých faktov a podložených tvrdení, ale za potrebu ovládnuť poskytovanie a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a samotné obyvateľstvo do takej miery, aby si povinne či následkom strachu chodilo na „vakcinačné benzínky“ dotankovať elixír na posilnenie imunity. Jednoducho napísané, úlohou predstaviteľov vládnej moci je zabezpečiť, že sa na takýchto politických víziách EÚ naša vládna moc nebude ďalej podieľať.

Podarí sa to ? Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že politici či zástupcovia občanov o takom niečom uvažujú a ani, že sa o tom niečo dozvieme z obrazoviek súkromných mediálnych skupín.

Niekoľko základných myšlienok je potrebné zapísať k druhému pilieru dokumentu o posilnenej spolupráci, ktorý bol orientovaný na udržateľné politiky v oblasti očkovania. Vtedy, v roku 2018, sa ešte predpokladalo, že imunizačné programy sú v právomoci členských štátov, takže rozhodnutia o zavedení, financovaní a vykonávaní politiky vakcinácie ostávajú na vnútroštátnej úrovni. Samotné operačné plány očkovania mali cieľ súvisiaci s určitou prevenciou chorôb a samotná prevencia ( jej efektivita ) vraj závisí od vysokej a včasnej zaočkovanosti. Nič z toho, čo bolo potrebné zabezpečiť na národnej úrovni, sa nerealizovalo. Imunizačné programy a cieľ prevencie nebolo možné za žiadnych okolnosti zrealizovať z dvoch dôvodov.

Prvým dôvodom bolo to, že už v samotnom druhom pilieri dokumentu o posilnenej spolupráci sa právomoci členských štátov rušia prioritami, ktoré v skutočnosti majú vytvoriť právomoci potrebné pre EÚ na čele s Európskou komisiou. Išlo o také priority ako o vytvorenie spoločnej očkovacej karty, posilnenie jednotnosti rozhodovania pri politikách v oblasti vakcín a očkovania, vytvorenie udržateľných platforiem pre skupiny subjektov, spoločná metodika k účinnosti vakcín, usmernenia pre očkovanie v členských štátoch, otázky financovania posilnenej spolupráce, usmernenia na odstránenie infraštruktúrnych, právnych a normalizačných prekážok, spoločné verejné obstarávania vakcín. A čo potom mohlo ostať ako kompetencia pre členské štáty ? Nič !

Druhý dôvod, prečo nebolo možné imunizačné programy a cieľ prevencie očkovacím režimom realizovať, je ešte zaujímavejší a vychádza z prvého dôvodu, pretože riadiace procesy sa úplne ľahko presunuli nielen na úroveň Bruselu, ale aj do rôznych privátnych organizačných skupín, ktoré pracujú v záujme farmaceutického Kartelu. Spomeniem iba jeden. Ide napríklad o Globálnu radu sledujúcu pripravenosť – GPMB, ktorá si dovolila usmerniť národné vlády po celom svete svojim dokumentom „Svet v ohrození.“ Táto Rada spoločne s WHO a ďalšími globálnymi štruktúrami zabezpečili, aby do praktického života národných spoločnosti bol direktívne nasadený – nastolený patogén koronavírusu s jeho základnou funkciou dostať do vedomia obyvateľstva, že došlo k skutočnej pandémii koronavírusu.

Dokument organizácie GPMB bol zverejnený už v septembri 2019 a je pozoruhodný tým, že obsahuje 7 bodov, ktoré museli byť okamžite splnené, aby svet bol pripravení na najhoršie a dokázal udržať zdravotnú pripravenosť. V týchto bodoch Globálna rada nariaďuje predstaviteľom jednotlivých štátov, čo musia vykonať, čo musia strpieť, čo musia zabezpečiť. Drzosť samozvaných členov samozvanej globálnej skupiny je nepredstaviteľná ! A žiadny vládna moc proti tejto drzosti verejne neprotestovala !!! Nemám v úmysle sa teraz zaoberať všetkými týmito bodmi a preto spomeniem iba niektoré.

Tak napríklad v bode 3 sa píše, že všetky krajiny musia vybudovať silný systém. Hlavy štátov musia ustanoviť Vysoko postaveného dozorcu, ktorý bude mať patričnú autoritu a politickú zodpovednosť, aby mohol viesť celú vládu a celú ľudskú spoločnosť štátu a mohol bez námahy prevádzať mnoho dielne simulačné cvičenia za tým účelom, aby udržal všetkých v spoločnosti v stave pripravenosti. Podľa skupiny samozvaných globalistov národné vlády musia ustanoviť dozorné orgány či dozorcov s tou najvyššou autoritou. Ak sa nemýlim, tak pre podmienky SR takýto orgánom bol určený Úrad verejného zdravotníctva. Táto úloha, to je totalita, to je otroctvo !

V bode 4 sa zdôrazňuje, že krajiny, darcovia a mnohostranné organizácie musia byť pripravení na to najhoršie. Takýto rýchlo sa šíriaci patogén vyžaduje prídavné požiadavky na prípravu. Darcovia a mnohostranné organizácie musia zaistiť dostatočné finančné zdroje na vývoj nových očkovaní a liečiv, antivírusové prostriedky a iné potrebné farmaceutické nutnosti. Všetky krajiny musia ďalej vyvinúť systém k okamžitému zdieľaniu informácií o genomu nového patogénu kvôli potrebám verejného zdravia, spolu so zdieľaním obmedzených liečebných zákrokov s inými krajinami.

V bode 5 sa zdôrazňuje, že finančné inštitúcie musia spojiť pripravenosť s plánovaním finančného rizika. IMF – Medzinárodný finančný fond – spolu so Svetovou bankou musí nutne obnoviť ich snahu a pridať pripravenosť do ekonomického rizika a inštitučného zhodnotenia. Doplňovanie financií pre IDA – Spoločnosť pre medzinárodný vývoj ( patrí pod Svetovú banku ) – a pre Globálny fond za účelom boja proti AIDS, tuberkulóze a malárií, a tiež doplňovanie financií pre GAVI musí obsahovať presne vyhranené záväzky vo vzťahu k pripravenosti.

V bode 7 sa zdôrazňuje, že OSN musí zosilniť svoj koordinačný mechanizmus. Generálny sekretár spolu s WHO a Kanceláriou pre koordináciu humanitárnych záležitosti musí zosilniť koordináciu v rôznych krajinách a tiež zdravotné a núdzové situácie tým, že zaručí zreteľnú úlohu a zodpovednosť OSN po celom svete a zvýrazní celosvetové vedenie OSN za účelom pripravenosti, vrátane použitia simulačných cvičení.

Takže WHO a Svetová banka vytvorili zdanlivo nezávislú organizáciu GPMB, ktorá ukladá predstaviteľom jednotlivých štátov, čo musia robiť a koho majú počúvať. A hlavne musia sa zamerať na to, aby posielali stále viac a viac peňazí. Dokonca je nutné, aby jednotlivé štáty súhlasili so zvýšenými finančnými čiastkami pre WHO príspevky. A kto podporuje Globálnu radu sledujúcu pripravenosť ? ? Sú to: Bill Gates so svojou Nadáciou,Wellcome Trust, Nadácia Rozhodnite sa zachraňovať životy, ktorú vedie bývalý riaditeľ Centra pre kontrolu chorôb v USA. A ako vypadá Správna rada GPMB ? Skladá sa zo zástupcu Nadácie Billa Gatesa, zástupcu Wellcome Trust, riaditeľa čínskej obdoby Centra pre kontrolu chorôb, riaditeľ Národného ústavu pre alergie a infekčné choroby ( Dr. Fauci, hlavný vedúci koronavírusového komanda v Amerike ).

„Pandémiou“ koronavírusu došlo k tomu, že sa cieľ prevencie proti určitým chorobám, a teda posilňovania imunity človeka, celkom jednoducho a automatický zrušil. Európska komisia sa jednoducho zamerala na krátkodobú pripravenosť EÚ a členských štátov na vypuknutú ( v skutočnosti zorganizovanú ) „pandémiu“ koronavírusu a chorobu COVID – 19. Ukázalo sa, aký význam mala priorita posilniť jednotnosť rozhodovania pri politikách v oblasti vakcín a očkovania. Samotné vakcíny boli schválené iba na núdzové použitie, pretože bola organizovaná „pandémia“ koronavírusu s masovým a permanentným využitím testovania obyvateľstva. Zároveň si treba uvedomiť, že aj keby členské štáty mali ako tak schválené imunizačné programy, ktoré sa v skutočnosti viazali a viažu na presadzovanie vakcinácie, tak samotné testovanie do týchto programov nemôže v žiadnom prípade patriť.

Proklamovaný zámer, že očkovanie treba chápať ako niečo, čo má pomôcť a pomáhať odstraňovať nedostatky v oblasti imunity, sa vôbec počas rokov 2020 – 2022 nenaplnil, pretože: a) nedostatky v oblasti imunity každého jednotlivca sa dajú zisťovať len klinickým vyšetrením v rámci personálneho vzťahu pacient – lekár, b) vakcíny na núdzové použitie boli propagandou každej národnej vládnej moci a mediálnych skupín orientované na potrebu zvládnuť „pandémiu“ koronavírusu !

Tretí pilier dokumentu o posilnenej spolupráci má názov „Koordinácia a príspevok zo strany EÚ k celosvetovému zdraviu.“ Takúto myšlienku či plánovanú aktivitu pokladám za scestnú, nezmyselnú, avšak veľmi dôležitú pre samotných globalistov. V skutočnosti globalisti vynakladajú mnoho úsilia k tomu, aby odobrali od národných vlád moc a otravovali svet myšlienkami, ktoré vychádzajú z ich materiálneho postavenia ( ako triedy ), že sa má presadzovať idea o globálnej ochrane zdravia a životov obyvateľstva planéty. Čo sa v skutočnosti skrýva za zámerom EÚ prispieť k celosvetovému zdraviu ? Permanentné testovanie a vakcinácia obyvateľov národných štátov za roky 2020 – 2022 ukázala, že nejde o žiadnu ochranu zdravia a životov ľudí na planéte, ale o to, aby cez rôzne politické vízie a nástroje , rovnako aj cez nástroje globálnej diktatúry, boli vytvorené a zabezpečené podmienky pre celosvetové expandovanie farmaceutického Kartelu a tým navýšenie jeho moci a bohatstva. Ale nie iba to, pretože v rámci presadzovania globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov bolo potrebné pod heslami o ochrane zdravia a životov v skutočnosti meniť životné podmienky v rôznych oblastiach života spoločnosti tak, aby vyhovovali predstavám minoritnej triedy kapitalistov aj s jej prisluhovačmi. O tom bližšie v druhej časti môjho príspevku.

Z tohto dôvodu si bruselskí mandaríni vytvorili dostatočné zázemie cez skupiny G7 a G20, zaujímajú sa o Celosvetový očkovací akčný plán WHO ( GVAP ), ktorý má vraj zabezpečiť spravodlivý prístup obyvateľov planéty k existujúcim vakcínam. Bruselských mandarínov ani nenapadne, aby dokázali pochopiť, že spravodlivosť nemôže spočívať v nanucovaní vakcinácie obyvateľstva v národných štátoch a to len preto, že každý dostane svoje štátnou mocou predpísané dávky. Spravodlivý prístup k existujúcim vakcínam – na trhu dostupných – sa môže zakladať iba na individuálnej ochrane zdravia, založenej na personálnom vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením. Iné spôsoby získania vakcín bez slobodného informovaného lekárskeho rozhodnutia sú neprípustné a mali by patriť pod agendu o zločinoch proti ľudskosti !!!

Treba si dobre všimnúť, ako sa všetko okolo problematiky globálneho testovania a očkovania organizuje a pripravuje. Formálne EÚ uznáva, že členské štáty majú zodpovednosť za stanovenie zdravotnej politiky, za organizáciu zdravotníctva a poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Rovnako to platí aj o politike vakcinácie na vnútroštátnej úrovni. Samotná prax je už o niečom inom. EÚ sa z vlastnej iniciatívy inštalovala za globálneho hráča a to jej dáva vraj právo a moc všetko určovať, riadiť, usmerňovať. Z tohto dôvodu si EÚ v rámci tretieho piliera dokumentu o posilnenej spolupráci dala úlohu posilňovať partnerstva a spoluprácu s medzinárodnými aktérmi a iniciatívami, ktoré sa z vlastnej iniciatívy pasujú do polohy globálnych súkromno-verejných subjektov, schopných významne prispieť k ochrane celosvetového zdravia. EÚ si naplánovala a realizuje spoluprácu s:

1. Svetovou zdravotníckou organizáciou, ktorá vďaka miliardárovi Billovi Gatesovi a farmaceutickému Kartelu sa stala skôr privátnou organizáciou, vynúcujucou si poslušnosť národných štátov cez prisluhovačov z prostredí vládnych mocí.

2. WHO vytvorenou Strategickou poradenskou skupinou v oblasti imunizácie ( SAGE ) a, samozrejme, pre problematiku vakcinácie.

3. Európskou poradnou skupinou v oblasti imunizácie ( ETAGE ).

4. UNICEF, svetovým nákupcom a dodávateľom vakcín pre rozvojové krajiny.

5. GAVI – Globálnou alianciou pre očkovanie, do ktorej Bill Gates v roku 1999 vložil počiatočný vklad 750,- miliónov dolárov a ktorej partnermi sú World Health Organization – Agentúra OSN pre globálne zdravotné problémy, už uvedený UNICEF, The Word Bank – Svetová banka ako najväčší svetový zdroj rozvojovej pomoci.

6. CEPI – Koalícia pre inovácie v oblasti v oblasti pripravenosti na epidémiu.

7. Globálna výskumná spolupráca pre pripravenosť v prípade infekčných chorôb – GloPID-R.

Samozrejme, nejde o žiadny konečný počet aktérov a iniciatív pre potrebu partnerskej spolupráce s EÚ. Ide však o organizovaný spletenec ponerizovaných – zlom nasiaknutých ľudí, ktorí v prvom rade slúžia záujmom minoritnej triedy kapitalistov aj na čele s farmaceutickým Kartelom a potom aj v súlade so záujmami ďalších nadnárodných korporácií a iniciatív, napríklad Svetového ekonomického fóra. Všetci sú v konflikte záujmov, cez ktorý sa vytvára silné korupčné prostredie. Pozrime sa na niekoľko ďalších, veľmi zaujímavých krokov EÚ v rámci realizácie globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Pre vytvorenie si lepšej predstavy, čo EÚ na poli tejto globálnej politiky vystrája, si čitateľ môže pozrieť dokument s názvom „Časový prehľad opatrení EÚ.“

Teraz iba pripomeniem, že EÚ:

1.V určitom čase objednala 300,- miliónov vakcín od francúzskej spoločnosti SANOFI, hoci ju ešte nemala vyvinutú. Sanofi vyvíjala vakcínu s britskou spoločnosťou GlacoSmithKline – GSK.

2. V rámci iniciatívy Globálna reakcia na koronavírus Európska komisia sa zapojila do nástroja globálneho prístupu k vakcínam proti ochoreniu COVID – 19 s názvom „COVAX.“ A k čomu slúži tento nástroj ? Plní funkciu poisťovacieho mechanizmu na zníženie rizika pre výrobcov, ktorí sa boja investovať bez zaručeného dopytu !

Ďalšia otázka teda spočíva v tom, ako sa môže a má vytvoriť zaručený dopyt po vakcínach v masovom a globálnom meradle. Rôzni globálni aktéri a iniciatívy , spoločne zamerané na vakcíny a vakcináciu obyvateľov národných štátov, a to vrátane EÚ, musia mať na svojej strane vládnu moc národného štátu. Táto otázka – personálneho ustanovenia vládnej moci – sa rieši už dlhé roky cez Brusel a jeho orgány a právomoci a tiež cez Trilaterálnu komisiu Európskej skupiny, v ktorej Slovenskú republiku vraj „zastupujú“, nie na delegačnom princípe, Rastislav Kačer, Ivan Šramko a Peter Lukeš. Druhým krokom je globálne organizovanie strachu z patogénu a toto sa dosahuje vyhlásením „pandémie“ zo strany WHO. Tretím krokom pre investovanie do zaručeného dopytu sú prostriedky a nástroje globálnej diktatúry, ktoré používa každá národná vládna moc. A o čo sa usilujú, čo robia všetci spomínaní aktéri a iniciatívy, spoločne zorganizovaní do presadzovania očkovacích režimov v Európe a vo svete ?

Pod vedením EÚ, OSN, WHO organizujú svoje podnikateľské aktivity, ktorými ničia zdravie obyvateľstva, vyciciavajú národné štáty, národné vlády používajú ako nákupcov a predajcov testovacích súprav, vakcín, ničia doterajší spôsob života národných spoločnosti, zbavujú občanov základných ľudských práv a slobôd, organizujú a udržiavajú kontrolu obyvateľstva a to všetko so zámerom dosiahnuť čo najlepšie výsledky v rámci globálneho kapitalizmu a postupne realizovať projekt Veľkého resetu. V Európe do konca roka 2021 bolo zaočkovaných 79,8 dospelej populácie. Ponerizovaným štruktúram a ponerizovaným globalistom to však stále nestačí. V dokumentoch EÚ sa môžeme dočítať iba množstvo chvály na to, čo všetko v prospech obyvateľstva Európy v boji proti „pandémii“ koronavírusu vykonala a koľko miliónov životov bolo zachránených.

To sú iba samé kéci. O tom, čo v skutočnosti spôsobila realizácia globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu, sa dôkladne mlčí. „Pandémiu“ koronavírusu globalisti použili ako dôvod naliehavej situácie, za ktorej bolo možné používať vakcíny, schválené na núdzové použitie. A je zaujímavé, že tieto vakcíny boli také účinné, že zachránili milióny životov. Rovnako je zaujímavé aj to, že ak by nebola vytvorená núdzová situácia ( zhora od globalistov ), tak by takéto vakcíny nebolo možné používať ! Všimnite si informáciu, že od 1.júla 2021 bolo vydané nariadenie o digitálnom COVID preukaze EÚ, ktoré pojednáva o pravidlách, týkajúcich sa platnosti preukazu EÚ a koordinácie bezpečného cestovania v EÚ. Do konca roka 2021 bolo vydaných 1 miliarda preukazov.

Ak sú členské štáty zodpovedné podľa Zmluvy o fungovaní EÚ za stanovenie zdravotnej politiky a jej realizáciu, ak imunizačné programy sú v právomoci členských štátov EÚ, tak prečo sa každá vládna moc dobrovoľne podriaďuje globálnej politike EÚ a nariadeniam, usmerneniam, koordináciám Európskej komisie, Európskeho parlamentu či Európskej rady ? Predstavitelia vládnej moci sa napríklad nepostavili proti Nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2021/953 z 14.6.2021 o rámci pre vydávanie, overovanie a uznávanie interoperabilných potvrdení o očkovaní proti ochoreniu COVID – 19, o vykonaní testu a prekonaní tohto ochorenia.

V tomto roku, dňa 27.4.2022, bolo vydané „Usmernenie Európskej komisie členských štátov EÚ k príprave na ďalšiu fázu pandémie COVID – 19.“ Z tohto dôvodu bolo potrebné verejne informovať občanov SR o tom, čo sa v tomto jarnom a letnom období pripravovalo a pripravuje, aby vyhlásená „pandémia“ koronavírusu pokračovala ďalej. Vládna moc sa niečim takým verejne nezaoberala. Na globálnej úrovni a na úrovni EÚ bola vytvorená celá sieť aktérov a iniciatív, ktorí vyvíjajú spoločné úsilie v smere, aby privátne podnikanie na úseku zdravotníctva bolo efektívne a výnosné. Našej vládnej moci na čele s ústavnými činiteľmi vôbec nevadí, že „pandémia“ je nástrojom úplnej kontroly nad ekonomikou národných štátov a nad životmi ľudí.

A v tom sa má pokračovať ďalej. Z tohto dôvodu myšlienka verejného zdravia, tak potrebná pre absolútnu väčšinu obyvateľstva, bola zneužitá a určená pre poškodzovanie fungovania národnej spoločnosti, vrátane poškodzovania zdravia a zabíjania ľudí. Nie náhodou bola ustanovená Európska zdravotná únia, ktorá je vraj určená na odhaľovanie zdravotných rizík, prípravy na ne a na reagovanie. Nič sa neponecháva náhode a preto Európska komisia v rámci tejto Únie zriadila „Úrad EÚ pre pripravenosť a reakciu na núdzové situácie“ ( HERA ). Po doterajších skúsenostiach s globálnou politikou organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu nie je problém domyslieť si, kto núdzové situácie bude pripravovať a vyhlasovať. To, čo má v správaní sa vládnej moci veľmi šokuje, je to, že má absolútnu dôveru k rôznym aktérom a iniciatívam, ktoré bez štipky svedomia a ľudskosti si dovoľujú zo svojej úrovne podriaďovať si politikov vládnej moci a určovať, akým smerom sa majú uberať životy obyčajných ľudí a celých národných spoločnosti.

Celá inštitucionálna báza EÚ organizovala a organizuje obrovské ohrozenie obyvateľstva členských štátov koronavírusom a svojimi praktickými opatreniami, nariadeniami, koordináciou verejne dokazuje, že národné vlády nie sú schopné žiadnych efektívnych riešení. Aj vyššie uvedený Úrad HERA je len o tom, akými prostriedkami a nástrojmi je možné riešiť podriaďovanie sa globálnym subjektom – korporáciám či nevládnym organizáciám a privátnym skupinám. Pod vedením ústavných činiteľov vládna moc dovoľuje, aby politický, spoločenský, ekonomický a kultúrny život obyvateľov SR ovládali rôzne nadnárodné subjekty, ktoré svoju vedúcu a nadriadenú pozíciu zakladajú na potrebe vyššieho stupňa riadenia, spojeného s pojmovým určením „globálny“, „globálno.“

Pozície a činy všetkých personálnych a politických elít globálnych subjektov a entít sa zakladajú na presvedčení, že unipolárna globalizácia, spojená s globálnym kapitálom, je cesta bez alternatívy a preto je potrebné národné štáty a jej obyvateľstvo tomuto procesu bez slobodných diskusií nemilosrdne podriadiť. Pre minoritnú triedu kapitalistov je to jediný spôsob, ako cez svetovú vládu a ovládanie obyvateľstva planéty zabezpečiť šťastný koniec dejín v čele s kapitalistami a ich prisluhovačmi. Od predstaviteľov vládnej moci je potrené požadovať, aby politický konali tak, aby bolo možné sa Slovenskej republike čo najviac odpútať od globálnych subjektov a entít a od ich rozhodovacích procesov. Vládna moc nesmie dovoľovať, aby SR stále viacej a viacej ovládali rôzne globálne subjekty ako USA, NATO, EÚ, OSN, WHO, Svetové ekonomické fórum, Bankové domy, súkromné a súkromno-verejné partnerstva a podobne.

Ak z vládnej pozície nie je možné ich demontovať, tak je možné a potrebné ich globálne návrhy ignorovať či odmietať. Uvedomujem si, že morálne predpoklady predstaviteľov vládnej moci, veľmi dôležité pre prácu politikov, ako je politická múdrosť, odvaha, statočnosť, vôbec neprispejú k tomu, aby mali dostatok síl a schopnosti odolávať vplyvu globalistov. Z tohto dôvodu je dôležité, aby svoju pozornosť a celé svoje politické úsilie zamerali na najdôležitejší zdroj štátnej moci. Týmto zdrojom sú občania SR a preto je potrebné s nimi aktívne pracovať a spolurozhodovať. Iba s aktívnou podporou občanov môže vládna moc efektívne vzdorovať ponerizovaným elitám z globálnej úrovne. Z jej strany je potrebné urobiť rázny krok a doslova vrátiť sa k pozíciám aktívnych občanov SR. Bude to ten najdôležitejší návrat k vlastným národným koreňom a k zachovaniu národa a jeho suverenity.

V dnešnej dobe každému rozumnému občanovi je jasné, že sa nemôžeme spoliehať na takých zástupcov SR, ktorí pôsobia či „pracujú“ v inštitúciách EÚ ako je Európska komisia, Európska rada, Rada EÚ a Európsky parlament. Reprezentatívne funkcie v uvedených inštitúciách prinášajú iba to, čo chce v prvom rade Európska komisia a nadnárodný lobing. Nikto na takýchto úrovniach sa nebaví o tom, aké sú záujmy občanov SR. Najnázornejším a najčerstvejším prípadom reprezentatívnych funkcií v Bruselu bolo a je aktívne presadzovanie globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Záujmy celého národa, obyvateľstva či občanov boli vládnou mocou cez prostriedky a nástroje globálnej diktatúry zredukované na povinnosť plniť si uložené povinnosti podľa vládnych vysvetlení, ktoré boli premietané do vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva.

Koniec časti I.

Pokračovanie v časti II.

Dušan Hirjak