Slovenské štrajky = tragikomická šaškáreň v réžii pseudorevolucionárov

Slovenské kvázi štrajky majú vždy trpkú ilúziu, že izolované skupinky nespokojných pracujúcich si svojou neposlušnosťou vydobyjú väčšie prachy. Myslia si, že keď neštrajkuje polovica nespokojného Slovenska takže sú všetci spokojní a oni ako malá skupina si môžu skôr vydobyť svoje, však to nebude veľa stáť v porovnaní s hypotetickým generálnym štrajkom. Ale to je omyl lebo keď si spomeniete na generálne štrajky v ČSSR a ČSFR tak vtedy bolo naozaj cítiť silu relatívne nespokojných pracujúcich. Netreba ani zachádzať tak do minulosti a pozrieť sa do Grécka a Francúzska. Tam keď sa štrajkuje tak to naozaj všetci cítia, je to koordinované tak, že nevyhnutné služby sú zabezpečené ale všetko ostatné je zastavené. Prečo to takto na Slovensku nefunguje ? Je to jednoduché zákonník práce a predpisy ohľadne odborov sú tak zliberalizované v prospech zamestnávateľa, že ľudia svoju nespokojnosť môžu účinne vyjadriť jedine odchodom. Jednoducho bez väčšej právnej ochrany zamestnancov a lepších podmienok v odboroch a možnostiach koordinácie s inými odvetviami nárok na úspešný štrajk nie je, tak je nastavený systém drž hubu a krok ! Štrajkovať v izolovaných skupinách si môžu dovoliť len veľmi vysokošpecializované a vysokokvalifikované skupinky pracujúcich. Všetkým nám je to jasné, že s parametrami porovnateľnými so západom (ceny potravín, PHM…) ale aj produktivitou práce by sa patrilo pracujúcim poriadne pridať na platoch. Náš export nebude večne taký skvelý a bez rastu domácej spotreby sa nezaobídeme. Bez solventných pracujúcich (ináč spotrebiteľov) žiaden ekonomicky rast nebude ! (viď moje staršie články).

Trošku by som ale odbočil a pozrel na zvláštne načasovanie týchto štrajkov, keď už rozpočet bol schválený a čaká sa len na voličské potvrdenie alebo odmietnutie tejto vlády. V koho prospech boli tieto štrajky ? V prospech učiteľov, sestričiek ? To naozaj teraz nevieme ešte posúdiť. Ale nejaké percentá SMERU spadli pekne dolu a dvíhajú sa kdejakými pidistraničkám. Však hej nech je veselo ! Na Slovensku bývajú celkom dobre parlamentné prenosy frašiek zliepania sa nesúrodých straničiek a potom ich rozpad a zvady. Tento tragikomický žáner už väčšinu súdnych ľudí už nejako veľmi nebaví. Angažovanosť niektorých cudzorodých prvkov zo zahraničia v týchto štrajkoch vysiela signál R. Ficovi, že niečo nie je celkom v poriadku. V podstate zahraničná politika R. Fica by sa dala hodnotiť takou peknou dvoječkou. Domáce úlohy z Bruselu si naozaj plní fakt vzorovo: euro, lisabonská a pod., účasť v cudzích vojenských misiách, priaznivé podnikateľské prostredie pre zahraničnú finančnú oligarchiu,….. Tak brilantne manévrovať medzi Ruskom, EU a USA sa len tak nevidí.  Pritakávať na všetko z Bruselu a pred občanmi na Slovensku to predniesť ako vzdor proti západu tak to je naozaj jedinečné. Lenže zahraničné elity prostredníctvom svojich slovenských treťo-sektorových hovorcov by radi aby si svoje domáce úlohy plnil na jednotku s hviezdičkou, preto ten štuchanec tesne pred voľbami. Jednoducho s tými migrantmi sa nemal cukať ale mal ako vždy zraziť opätky, no uvidíme čo bude po voľbách. Nejaká zahraničná socialistka v telke ho ospravedlňovala za migrantov lebo veď sú na Slovensku voľby a nemôže predsa nechať vyhrať Kotlebovcov.

Ako vidieť mimovládky po jesennom neúspechu nabrali ďalší dych a znova sa odhodlali do boja, lenže teraz to nebudú skúšať cez verejnosť ale cez niektorých pravicových politikov (okrem SaS) ideálne by bolo aby sa nejako aspoň na rok na dva zlepili a „zachránili“ Európu a šengen tým, že si prerozdelia tých čo už ani v Nemecku nechcú. A ako nástroj použijú verejnosť pomocou všelijakých pochybných iniciatív s pomocou tretieho sektora a pseudoumelcov. A tak môžete vidieť sympatického a skvelého komika ako sa musí po večeroch trápiť pod lampou.

Mám však trošku strach o  ľudí ako ľahko sa dajú zmanipulovať na uliciach nejakými pochybnými pseudorevolucionármi. Keď si pozrieme väčšinu iniciatív za posledné roky väčšina z nich nebola spontánna ale účelovo vyvolaná nejakými skupinami, zverejňovaním niekoľko rokov starých neriešených trestných činov a vždy to bolo nejako ušmudlané a zahrané do autu. Jednoducho ovce dostali v lepšom prípade obuškom po hlavne a niektorí poriadne premrzli ale skupinky si odohrali svoje hry. V jednom meste ďalej na východ od Slovenska ľuďom postavili vykurované stany aj s pitivkom, prominentné zahraničné starenky a devy rozdávali koláčiky a sušienky, niektorým kvázi vodcom sa ušiel aj žold. Takto posilnení aj vládali hádzať dlažobné kocky a zápalne fľaše po svojich spoluobčanoch a nehovoriac o zdemolovanom novom námestí. A nakoniec to pre obyčajných ľudí vypálilo veľmi veľmi zle ale skupinky sú vysmiate…