Boháči a chudobní …

Sýty lačnému neverí, platilo to za všetkých doterajších vládnych režimov. Vždy sa akosi  našla skupina tzv. vyvolených / alebo aj VIP /, ktorí nekresťansky zbohatli, ale sa domnievali a aj stále domnievajú, že sú čosi viac ako ostatní, že oni sú lepší, vynaliezavejší, rýchlejší a múdrejší ako tí ostatní, ktorých považujú za hlúpych, pomalších, nenápaditých a teda patria do skupiny nevyvolených. Možno je to aj čiastočne pravda, ale iba skutočne čiastočne, pretože medzi tými akože nevyvolenými je značná časť ľudí, ktorí sú aj múdri, ale aby mali aj tie ostatné vlastnosti VIP v tom im bráni ich mravnosť, morálka, etika a česť. Nepoznám podnikateľa či politika, ktorý by od novembra 1989 nezbohatol na úkor tých druhých, pretože je to vždy na úkor niekoho. Ja osobne uznávam za oprávnene majúcich zodpovedajúcu životnú úroveň iba živnostníkov, ktorí idú s vlastnou kožou na trh a živia zo ziskov iba svoju rodinu, poprípade niekoľkých zamestnancov, teda nikoho nevykorisťujú, neklamú a neokrádajú. Strana SAS na čele so Sulíkom je ale na úplne inej strane, keď vehementne a nepokryte podporuje vo svojej politike iba podnikateľov ako podľa nich ” tvorcov ” pracovných miest a že teda vlastne živia svojich zamestnancov. No aj to je iba polovičná pravda, Sulík veľmi rád a často zabúda na to, že skutočnými ” tvorcami ” sú zamestnanci a nie ich zamestnávatelia. No aby som bol spravodlivý, ako vždy je pravda kdesi uprostred, podnikatelia nič bez svojich zamestnancov nevytvoria a zamestnanci ak nemajú prácu nič nezarobia. Je preto zarážajúce, že ani jedna doterajšia vláda, ale popravde ani odbory sa v tomto zmysle nepokúsili nájsť vhodný kompromis cez Zákonník práce, či ostatné adekvátne zákony, aby boli obe strany plne uspokojené. To, že tá akože vyvolená skupina svojimi bezcharakternými, amorálnymi, neetickými ako aj obchádzaním zákonov, alebo ich doslova ignorovaním podľa hesla : ” Zákony a pravidlá sú tu preto, aby sa nedodržiavali ” a zároveň dodávajú, že ich dodržiavanie je podľa svetských i božských pravidiel iba na strane tých druhých dostala k obrovským majetkom ani nie je ich chyba, skôr chyba nás ostatných, že sme nedonútili politikov, ktorých sme volili, aby nás skutočne zastupovali a plnili svoje predvolebné sľuby. So závisťou sledujem revolty ľudí s iných štátov, ako sa dokážu nadchnúť a pospájať v odpore voči čomukoľvek, čo im zo strany mocných nevyhovuje a veľmi často aj dosiahnu svoje. U nás je to úplne naopak, ľudia sú neorganizovaní, zakríknutí, možno aj znechutení neschopnosťou tých ” svojich ” politikov zastávať ich záujmy a aj z takýchto dôvodov sa potom stávajú pasívni a naivní v tom, že akási ZMENA K LEPŠIEMU nastane aj bez ich protestných hlasov. To je skutočne vysoko naivné, ak sa niekto domnieva, že bez potrebného tlaku nastane niečo pozitívne pre obyčajných, slušných a dobrých ľudí, ktorých už tak niečo poľahky na námestia a do ulíc nepritiahne.

Je pramálo podnikateľov / či skôr podnikavcov / a politikov, ktorí o morálke ani nesnívajú, víno pijú  vodu kážu. Máloktorí z nich trie biedu, zarábajú obrovské peniaze, s ktorými sa s nikým nehodlajú podeliť a ak, tak iba drobotinkami, omrvinkami a aj tie ešte preberú tak poctivo,  aby sa z tých väčších omrviniek nebodaj nejaký chudák ešte aj nezadrhol. Mohol by som urobiť výpočet takýchto zbohatlíkov, no médiá sa už za mňa v tomto zmysle veľakrát vyjadrili – ranč Sulíka v Austrálii, drahé vily, chaty, šperky, róby, obleky, obuv, hodinky, autá, viaceré byty, či hromady zlata a drahokamov, skoro ako v rozprávke o Aladinovej čarovnej lampe s tým rozdielom, že takéto VIP osoby sa obohatili na náš úkor. Od novembra 1989 podnes sa rozkradlo z toho tzv. spoločného 1, 8 bilióna SKK, čo predstavuje po prepočte cirka 36 – 38 mld. Eur. V bankách majú síce ľudia uloženú veľmi podobnú sumu, avšak možno pochybovať, že sú medzi ich vlastníkmi ľudia, ktorí sú v skupine 800 tisíc ľudí na pokraji chudoby. Spínala ich aj Čaputová, keď mala príhovor k ľuďom po debate s vybranými odborníkmi z oblasti ekonomiky a sociológie, apelovala na vládu aby aspoň tým najohrozenejším pomohla vhodnými kompenzáciami a na záver sa snažila upokojiť verejnosť tým, že vraj zdražovanie je iba dočasné. No kto tomu verí, nech tam beží.

Obyčajných, slušných a dobrých ľudí by malo veľmi zaujímať, prečo nemajú politici vôľu zmeniť volebný zákon ktorým by sa ukončila hegemónia partokratizmu a uviedla do života rovnoprávnosť v oblasti volieb, ktoré by boli zároveň priame aj zastupiteľské ako to odporúča Medzinárodná charta ľudských práv a slobôd, dokonca je to zakotvené v čl. 2 aj v našej Ústave, ale vo volebnom zákone nie, prečo asi ?! Prečo nie je doteraz schválený taký zákon o preukazovaní majetku, ktorí by prikazoval dokazovanie získania majetku zo strany majiteľa od novembra 1989, keďže sa odvtedy možno neoprávnene získaný majetok previedol na iné osoby ?! Prečo nie je doteraz uspokojivo vyriešená imunita verejne činných osôb jej zrušením ?!  Tých ” prečo ” je omnoho viac ako si mnohí z nás myslia a takýto celkový súhrn neriešených problémov nás neustále vracia späť na ceste k prosperite, bezpečnosti, systémovosti, cielene k demokracii a v jej rámci k pravde, právu, ľudským právam a spravodlivosti. Nerobme si žiadne ilúzie o tom, že ak niekoho do verejných funkcii zvolíme, že nám bude aj poctivo slúžiť, vždy musí existovať aj spätná väzba. To nastane až vtedy, ak budú vhodne nastavené podmienky v zmysle práva a ak pôjde každý kandidát do verejnej či politickej funkcie v akýchkoľvek voľbách so svojou vlastnou kožou na trh a ak aj bude možnosť jeho odvolávania počas volebného obdobia ak by neplnil svoje predvolebné sľuby. Do takejto doby budú sľuby politikov voči voličom iba loňské snehy.