Ako zistiť, či „pandémia“ koronavírusu je podvodom na globálnej úrovni ? Ak je podvodom, prečo tak musí byť ? Časť IV.

Alternatívy ku globálnemu príbehu o ochrane zdravia a životov existujú. Jedna zo zaujímavých alternatív je uvedená v knihe, ktorá má názov „Nacistické korene bruselskej EÚ“. Táto alternatíva sa nikde verejne nespomína, pretože v skutočnosti predstavuje varovanie celému ľudstvu, na čo si ľudia musia dať pozor a o čo by sa mali v mene ochrany svojho zdravia a životov usilovať. Bude potrebné si uvedomiť, ako môžu niektoré myšlienky z uvedenej knihy súvisieť s tým, čo sa v súčasnosti deje vo svete. Z tohto dôvodu si musíme niektoré myšlienky zo spomínanej knihy skutočne pripomenúť, pretože minulosť vždy určitým spôsobom súvisí s prítomnosťou. Dotknem sa niektorých myšlienok z úvodu knihy a zo záverečnej kapitoly číslo 7, ktorá má názov „Štafeta života“. Ešte je potrebné zdôrazniť, že kniha vyšlo v roku 2010. Jej autormi sú: Paul Anthony Taylor, Aleksandra Niedzwiecki, Mattahias Rath, August Kowalczyk.

V úvodnej časti je konštatované, že temer tri štvrte storočia sa svet dozvedal, že 2. svetovú vojnu spôsobil akýsi psychopat Adolf Hitler aj so svojou družinou rasistický motivovaných nacistov. V skutočnosti bola 2. svetová vojna dobyvačnou vojnou vedenou v réžií chemického, petrochemického a farmaceutického Kartelu s cieľom kontrolovať multibilionové globálne trhy v novo vznikajúcich oblastiach patentovaných chemických výrobkov. Oficiálne dokumenty amerického Kongresu a tribunálu pre vojnové zločiny v Norimbergu dokazujú, že 2. svetová vojna bola nielen pripravovaná, ale z logistického a technického hľadiska umožnená vtedajším najväčším známym Kartelom, nemeckou spoločnosťou IG Farben aj s jej dcérskymi spoločnosťami. Je preto dôležitá táto veta autorov knihy: „Súhrnná obžaloba v Norimbergu dokazuje, že bez IG Farben by k 2. svetovej vojne ani nemohlo dôjsť.“

Podľa autorov knihy vojenské pokusy o podmanenie Európy a sveta stroskotali. Z tohto dôvodu petrochemický a farmaceutický Kartel investoval do tretieho pokusu dobyť Európu ekonomický a politický s pomocou bruselskej EÚ. Nábor kľúčových architektov pre bruselskú EÚ prebiehal pod kontrolou koalície nacistov a Kartelu, ktorí už mali plán pre usporiadanie Európy po 2. svetovej vojne hotový. O tom sa dá dočítať v samotnej knihe a z odtajnených dokumentov Norimberského procesu. Existujú k dispozícií teda dva dôležité fakty: a) 2. svetová vojna bola umožnená petrochemickým a farmaceutickým Kartelom, b) bruselská EÚ má nacistické korene, o čo sa postarala Koalícia nacistov a Kartelu. Na základe týchto faktov a ďalších faktov uvedených v knihe „Nacistické korene bruselskej EÚ“, je možné konštatovať, že tretí pokus Kartelu o dobytie a kontrolu Európy nevychádza nazmar, pretože sa zatiaľ úspešne realizuje.

Všetko, čo sa deje v rámci politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu a teda v rámci globálneho príbehu o ochrane zdravia a životov ľudí, je v prvom rade výsledkom úsilia petrochemického a farmaceutického Kartelu, ktorý okrem európskeho krídla má veľmi silné americké krídlo pôsobiace pod patronátom Rockefellerovcov a ďalších dôležitých spolupracovníkov. Ak EÚ pracuje pod patronátom petrochemického a farmaceutického Kartelu, potom už nie je problém dodržiavať jednotu v organizovaní „pandémie“ koronavírusu. Autori knihy sa naivne domnievali, že ak zverejnia svoju knihu a ak existujú odtajnené dokumenty o procese s nacistami, tak experimentu bruselskej EÚ odzvoní, pretože žiadny demokrat, žiadna organizácia alebo strana si nebudú môcť dovoliť, aby podporovali tretí pokus o dobytie Európy, ktorému do ustanovenia super štátu chyba už len záverečný – politický krok v zjednotení – dokončení strát suverenity každého členského štátu. Tomuto pokusu o dobytie Európy významne pomohol aj predseda strany SMER – SD, keď ako predseda vlády dal svoj podpis pod Lisabonskú zmluvu, čim Kartelu a jeho satrapom, ako tvrdili autori knihy, spadla kontrola nad Európou do klina.

Kniha „Nacistické korene bruselskej EÚ“ je aj o tom, ako sa pokúšajú dediči strojcov Osvienčima opäť získať svetovládu. Podľa autorov knihy, ak si uvedomíme reálny rozmer podvodov a klamov, ktorý by umožnil, aby ich záujmy dostali šancu presadiť sa, potom jediný spôsob, ako tomuto prevzatiu vlády nad svetom zabrániť, je imunizovať sa proti lžiam a klamom, ktoré tvoria samotnú základňu operačného režimu týchto záujmov. Myslím si, že práve toto sa nepodarilo a sama lož a klam majú zase svoju prioritu. Nové chápanie minulosti, ktoré načrtli vo svojej knihe jej autori, sa v žiadnom členskom štáte EÚ nepodarilo zohľadniť. Autori snívali o novej a lepšej ceste do budúcnosti. Úprimne varovali, že ak ľudstvo nevyvodí z historických lekcií presné a okamžité dôsledky, prepasne jedinečnú šancu túto cestu do budúcnosti revidovať.

Podľa autorov knihy ľudstvo sa ocitlo na križovatke. Na jednej strane stoja ekonomické záujmy, ktoré ťažia z chorôb, biedy a smrti miliónov. Na strane druhej existujú milióny ľudí, ktorým ide predovšetkým o to, chrániť svoje zdravie a životy. Znamená to, že ekonomické záujmy novodobých Kartelov v skutočnosti nie sú na tej istej strane záujmov ako je záujem miliónov ľudí vo svete chrániť si svoje zdravie a životy. Podľa autorov knihy je potrebné položiť prvé základné kamienky jedného z najväčších hnutí v dejinách ľudstva: Hnutie života. Účelom tohto hnutia je oslobodiť ľudstvo od trosiek dlhodobej závislosti na petrochemickom a farmaceutickom Karteli a zachrániť život človeka pre všetky budúce generácie. A čo sa teda v skutočnosti v dnešnom svete deje ? Bohatí a mocní aj so svojimi prisluhovačmi sami seba pasovali do pozície ochrancov zdravia a životov ľudskej populácie. Medzi týmito entitami s označením „bohatí a mocní“ dominuje v prvom rade petrochemický a farmaceutický Kartel. Kto klame a pretvaruje sa, zavádza ľudstvo ? Veď podľa tých, čo prežili Osvienčim a čo je účelom Hnutia života, je potrebné sa zbaviť závislosti práve od petrochemického a farmaceutického Kartelu. A keď nám záujmové kruhy Kartelu evidentne luhali za celú dobu od skončenia 2. svetovej vojny, prečo im teraz chceme a máme veriť, že chcú chrániť naše zdravie a životy ?

Najdôležitejším cieľom Hnutia života je ochrana zdravia a životov ľudí – teraz a pre všetky budúce generácie – pred zneužitím alebo obetovaním korporačným záujmom !

Zvyčajne sa nikde o tom nemôžeme dočítať, ale podľa autorov knihy hlavným dôvodom oboch vojen bol princíp patentov. Z tohto dôvodu autori knihy majú celkom jasno v tom, že absolútne prioritným cieľom musí byť zákaz patentov na zdravie a život.

Ako priam revolučná úloha sa zdá byť zámer vytvoriť nový systém zdravotného zabezpečenia. Doteraz bola snaha farmaceutického Kartelu orientovaná na dvoch hlavných prvkoch: a) exkluzivite patentovaných liečiv formou terapii, b) privatizácia zdravotníctva. Podľa autorov knihy predpokladom nového zdravotného systému má byť eliminácia oboch prvkov kontroly zo strany Kartelu.

Existujúci systém zdravotníctva sa zakladá na podpore a šírení chorôb liečiteľných pomocou patentovaných liečiv. Nový systém zdravotnej starostlivosti sa sústredí na prevenciu a vykorenenie chorôb. Z tohto dôvodu prvým krokom nového systému má byť zákaz všetkých patentov na terapeutické liečivá a ostatné lieky. Pre druhý krok sa navrhuje zdemokratizovať zdravotníctvo, t. j. umožniť jeho ľudovú kontrolu. Autori knihy takto zdôvodnili potrebu týchto krokov: „To je jediný spôsob, ako zaručiť, aby výskum a vzdelanie v oblasti zdravotníctva, rovnako ako praktické zdravotné služby, boli výlučne v službách ľudu a nie v žolde finančných záujmov farmaceutického priemyslu.“

Z hľadiska ochrany života autori knihy zdôraznili, že projekt ľudského genómu ako biologického základu života patrí celému ľudstvu. Z tohto dôvodu pokusy o privatizáciu genetického kódu s cieľom ho meniť, obchodovať s ním a manipulovať zo ziskuchtivosti ľudské telo alebo jeho časti, majú byť zakázané.

V oblasti ochrany zásobovania potravinami genetická informácia obsiahnutá v zvieratách, rastlinách a potravinách, pestovaných na polí a v záhradách, patrí všetkým. Manipulácie a pozmeňovanie genetického kódu s cieľom patentovať a vytvárať tržný monopol, v sebe skrýva nebezpečie, že zásobovanie potravinami bude kontrolované a zneužívané protagonistami korporačných záujmov k politickým účelom.

Dôležité úlohy sú aj v oblasti životného prostredia, pretože predpokladom pevného zdravia a dlhého života je predovšetkým čistý vzduch, nezávadná pitná voda a absencia toxických chemikálií. Intenzívna poľnohospodárska technológia vyžaduje kvanta patentovaných toxických pesticídov, herbicídov a syntetických hnojív, čo ohrozuje ekologickú rovnováhu a aj samotný život. Podľa autorov knihy v 21. storočí bude potrebné doterajšiu energiu získavanú spaľovaním uhlia nahradiť vodíkovou energiou a inými obnoviteľnými zdrojmi energie. Rovnako intenzívne poľnohospodárske technológie musia byť nahradené organickým farmárstvom a inými decentralizovanými prírodnými metódami poľnohospodárstva.

Autori knihy za významnú súčasť ochrany zdravia a životov ľudí pokladajú schopnosť udržať svetový mier. Je to zaujímavé, pretože ak nevolení a samozvaní predstavitelia globálnej moci a globálneho kapitálu propagujú svoju nehynúcu pozornosť ochrane ľudskej populácie proti „pandémii“ koronavírusu, tak na strane druhej sa nikto nezaujíma, koľko ľudí zbytočne zomiera vo vojnových konfliktoch vo svete. Autori knihy došli k záveru, že predpokladom udržania svetového mieru je ukončenie zásady patentovateľnosti v oblasti zdravotníctva a ochrany života. Počul niekedy čitateľ, že sa o takejto téme vedú verejné diskusie ? Ja sa priznávam, že som na túto tému, potrebnú k riešeniu vôbec nenatrafil a ani ma to samého nenapadlo.

Autori knihy nakoniec nemohli obísť ani požiadavku nastolenia sociálnej spravodlivosti. Všimli si, že bývalé koloniálne mocnosti, ktoré rozdelili svet na bohatých a chudobných boli nahradené krajinami vyvážajúcimi chemické, farmaceutické a petrochemické výrobky. Podľa nich globálne záujmy petrochemického a farmaceutického Kartelu upevňujú nespravodlivosť na našej planéte a prehlbujú ju každým dňom. Je potrebné znížiť priepastný rozdiel medzi priemyslovo rozvinutými a rozvojovými krajinami. Aby došlo k nastoleniu sociálnej spravodlivosti v celosvetovom merítku, je podľa autorov knihy potrebné v prvom rade ukončiť investičné obchodovanie s patentovanými liečivami a potravinami.

V čase vydania knihy „Nacistické korene bruselskej EÚ“ bola taká situácia, že jej autori za jednú z hlavných foriem ekonomickej závislosti pokladali „farmaceutický kolonializmus“. Podstata tohto kolonializmu sa skrýva v tom, že za klamnými a zavádzajúcimi argumentami o dobročinnosti a boja s epidémiou, sú vo všetkých rozvojových krajinách propagované toxické a smrteľné výrobky, ktoré decimujú tamojšiu populáciu a eskalujú jej ekonomickú závislosť. Zároveň sa v rozvojových krajinách propaguje patentovaná, genetický modifikovaná sadba a patentované potraviny a to pod falošnou zámienkou boja s hladom vo svete. Po desiatich rokoch od vydania knihy sa situácia ešte viacej zdramatizovala v tom, že farmaceutický Kartel neostal iba pri svojom kolonializme, ale v plnej sile zaútočil na obyvateľstvo národných štátov práve v priemyselne rozvinutých krajinách. Použil a používa k tomu globálny príbeh o ochrane zdravia a životov, ktorého agenda tvorí viacero stupňov k dosiahnutiu konečného cieľa.

Zámerne som sa rozhodol vložiť do svojho príspevku predstavy autorov knihy „Nacistické korene bruselskej EÚ“ z dvoch dôvodov. Prvý dôvod súvisí s tým, že samotná kniha akoby pre našu ľudskú spoločnosť nebola ničím zaujímavá, hoci odhaľuje nesmierne dôležité tajomstva minulosti a ukazuje, ktoré sily sú zainteresované na určitých tajomstvách a čo chcú presadzovať aj v terajšej dobe či v budúcnosti. Druhý dôvod je rovnako zaujímavý. Čitateľ si môže porovnať dva odlišné prístupy k verejne deklarovanému príbehu o ochrane zdravia a životov ľudí. Ten prvý príbeh je oficiálne príbehom o „pandémii“ koronavírusu a o boji za konečné víťazstvo človeka. Druhý príbeh napísali autori uvedenej knihy v kapitole číslo 7 s názvom „Štafeta života“ a je jasnou predstavou o tom, ako je potrebné sa usilovať, hoci aj v globálnom rozmere, o ochranu zdravia a životov ľudí. Príbehy nie sú kompatibilné a teda nie je možné ich spojiť do jedného funkčného celku. Ich odlišnosť je zásadná. V príbehu o „pandémii“ koronavírusu z hľadiska propagandy ide o nebezpečný vírus, ktorý ohrozuje človeka a preto sa musia robiť rôzne zásadné opatrenia, aby bolo možné chrániť zdravie a životy ľudí. Rozhodujúca úloha je preto pripisovaná a zdôrazňovaná potrebe prijímania represívnych opatrení a vakcinácie ľudskej populácie. Rozhodujúcu úlohu v tomto príbehu majú národné vlády, ktoré svojimi opatreniami rozvracajú život spoločnosti a farmaceutický Kartel, ktorý má zabezpečovať dostatok vakcín. Treba pripomenúť, že pre tento globálny príbeh skutočný konečný cieľ nebol verejne oznámený, hoci propaganda zdôrazňuje, že ním je víťazstvo nad koronavírusom – dosiahnutie nulového stavu.

V druhom príbehu, napísanom v 7. kapitole Knihy „Nacistické korene bruselskej EÚ“ ide o úplne iný prístup k ochrane zdravia a životov ľudí. Je pochopiteľné, že v tomto príbehu nefiguruje žiadny koronavírus, ktorý ohrozuje obyvateľstvo národných štátov. Stručne si uveďme prvky nového poňatia príbehu o ochrane zdravia a životov ľudí v súčasnosti a v budúcnosti.

1. Najdôležitejším poslaním ochrany zdravia a životov ľudí je zabezpečiť, aby ľudia boli chránení pred zneužitím a obetovaním korporačným záujmom petrochemického a farmaceutického Kartelu.

2. Prioritným cieľom musí byť zákaz patentov na zdravie a život.

3. Vytvoriť nový systém zdravotného zabezpečenia obyvateľstva založeného na eliminácií exkluzivity patentovaných liečiv formou terapii a a eliminácií kontroly zo strany Kartelu v rámci sprivatizovaného zdravotníctva. Zdravotníctvo musí podliehať ľudovej kontrole.

4. Pokusy o privatizáciu genetického kódu s cieľom ho meniť, obchodovať s ním a manipulovať so ziskuchtivosti ľudské telo alebo jeho časti, majú byť zakázané.

5. Pre ochranu zdravia a životov ľudí je dôležitá ochrana zásobovania potravinami. Manipulácie a pozmeňovanie genetického kódu s cieľom patentovať a vytvárať tržný monopol, majú byť zakázané.

6. Predpokladom pevného zdravia a dlhého života sú zásadné zmeny v oblasti životného prostredia.

7. Je potrebné v rozvojových krajinách vo svete skončiť s organizovaním „farmaceutického kolonializmu“.

Ak si čitateľ týmto spôsobom porovná oba príbehy alebo obe predstavy o tom, ako skutočne ochraňovať zdravie a životy ľudí hoc aj v globálnom rozmere, tak si možno uvedomí, že v príbehu o „pandémii“ koronavírusu dominantnú úlohu zohráva farmaceutický Kartel a teda v tomto prípade môže platiť upozornenie autorov knihy, že obyvateľstvo národných štátov nie je chránené pred zneužitím a obetovaním korporačným záujmom petrochemického a farmaceutického Kartelu a rovnako aj korporačným záujmom technologických spoločnosti. Varovanie autorov knihy ľudstvu nepomohlo, pretože práve dnešná doba svedčí o tom, že obyvateľstvo národných štátov sa ocitlo pod silným útokom petrochemického a farmaceutického Kartelu v záujme jeho globálnych ziskov, v záujme jeho mocenských záujmov a rovnako v záujme technologických gigantov, ktoré spolu s bankami a kapitalistickou triedou vôbec plánujú zmeniť ľudí a kapitalistický systém v svoj prospech.

Ľudská populácia ako taká sa stala, bez potreby brať ohľad na existenciu bohatých či rozvojových krajín, najdôležitejším zdrojom, ktorý „Trieda 1%“ aj so svojimi prisluhovačmi bude využívať výlučne v svoj prospech, pretože v svojich rukách má všetko, čo súvisí s nanotechnológiami, genetickým inžinierstvom, umelou inteligenciou. IT technológiami. Dokonca v svojich rukách majú vládnu moc väčšiny národných štátov. Sloboda tlače a médií je zaručená len pre majiteľov mediálnych korporácií a ich prisluhovačov. Porozumieť moci biotechnológií a počítačových algoritmov povedie k tomu, že hlavnými produktami 21. storočia budú telá, mozgy a mysle ľudí. K tomu všetkému sú potrebné ľudské zdroje v masovom meradle. Tí, čo riadia vlak pokroku podľa svojich predstáv, pretože v svojich rukách majú bohatstvo a konceptuálnu moc, plánujú získať priam božské schopnosti stvorenia a deštrukcie, kým tí, čo ostanú pozadu, čo teda nemajú žiadne prostriedky, okrem seba samého, budú čeliť ozajstnej záhube. Tento proces bol od minulého roka úspešne započatý, pretože veľmi veľa ľudí uverilo, že ide iba o nebezpečný koronavírus a preto o povinnosť národnej vlády postarať sa o ich zdravie a životy.

Autori knihy „Nacistické korene bruselskej EÚ“ v závere spomínanej kapitoly uviedli, že poučenie z dejín je jasné: pokiaľ ľudstvo pripustí, aby dedičia architektov najväčšieho vyhladzovacieho tábora v dejinách ľudstva mohli pokračovať v činnosti zdanlivo serióznych šedých eminencií v zákulisí globálneho ekonomického poriadku, k vzniku ekonomickej spravodlivosti nikdy nemôže dôjsť. Svojim spôsobom, na základe poučenia z dejín, sa tak priblížili myšlienkam, ktoré vyslovil americký filozof David Schweickart v svojej práci „Po kapitalizme ekonomická demokracia“. Poučenie z dejín si nikto zo súčasnej generácie našich politikov a ani väčšina z obyvateľstva štátu nezobrala k srdcu. Podobne je to vo väčšine národných štátov. Dedičia architektov najväčšieho vyhladzovacieho tábora na svete sa rozhodli pokračovať v tom, v čom samotní architekti nadvlády na Európou či svetom pôvodne nedosiahli. Globálnym príbehom o ochrane zdravia a životov ľudí si nárokovali právo vytvoriť funkčný globálny koncentrák, v ktorom musí každý národný štát svojim obyvateľom poskytovať služby spojené so „zdravotnou bezpečnosťou.“

Dedičia nacistov si, žiaľ, vytvorili za určité obdobie dostatočné podmienky pre svoju dominanciu nad ľudskou masou, nad životmi obyvateľov národných štátov, pretože rozmýšľali a rozmýšľajú o svojich záujmoch a cieľoch už dlhú dobu a z tohto dôvodu nikdy nespia na vavrínach svojho bohatstva a moci. Tieto podmienky nebudem teraz analyzovať, ale je potrebné spomenúť, čo z môjho pohľadu bolo potrebné, ako základnú podmienku, zabezpečiť na národnej úrovni. Globálny kapitál sa zo svojich pozícií postaral o to, aby zasahoval, najlepšie na zadnom dvore politiky, do všetkých zásadných politických procesov v národnej spoločnosti. Výber kádrov do vládnych a rôznych mimovládnych funkcií už dávno nie je ( a ani nebol ) výsadou občana ako základu štátnej moci. Rovnako ako výber politických strán a obsadzovanie rôznych straníckych a politických funkcií nie je iba záležitosťou členskej základne. Nech si len čitateľ uvedomí, akú v skutočnosti pozíciu medzi občanmi má napríklad OľaNO. V Európe, ako to vyplýva z knihy „Nacistické korene bruselskej EÚ“, sa zásluhou ústavných činiteľov a politických strán a ich predstaviteľov všetci podriadili konštrukcií EÚ podľa zámerov koalície nacistov a farmaceutického Kartelu.

V súčasnosti, keď sa úspešné rozbehla realizácia globálnej politiky strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu, je potrebné si pripomenúť toto varovanie autorov knihy: „Ak prenecháme tento svet napospas korporačným záujmom, nepotrebujeme sa diviť, keď budú nerušene pokračovať vo svojom lukratívnom kšeftovaní s biedou, hladom, zamorovaním sveta toxickým odpadom, chorobami a smrťou. Samozrejme, že k udržaniu takéhoto sveta a ekonomický z neho ťažiť, je potrebná globálna diktatúra, ktorá týmto korporačným záujmom umožní systematické okliešťovanie občianskych práv a ignorovanie vôle ľudu.“ Žiaľ, varovanie autorov knihy sa postupne naplňuje, hoci tí svojou „Štafetou života“ sa usilovali vytvoriť Európu a zároveň aj celý svet pre ľud a s ľudom. Povedané slovami autorov knihy, v dnešnej dobe dochádza k tomu, že celý európsky kontinent sa stáva hračkou v rukách tých samých korporačných záujmov, ktoré nesú zodpovednosť za dve svetové vojny.

V rámci 7. kapitolu knihy „Nacistické korene bruselskej EÚ“ existuje ešte jeden veľmi významný dokument s názvom „Ústava občanov Európy.“ Tento dokument je veľmi stručný, ale jeho obsah je tak závažný, že sa možno aj sám čitateľ bude diviť, prečo nie je v živote občanov rešpektovaný. Už prvá veta tohto textu je o tom, že najzákladnejším ľudským právom je právo na zdravie a život. Toto právo je okrem iného ohrozované korporačnými záujmami a jej narastajúcimi pokusmi využívať telo človeka a znalosti o ňom ako exkluzívne vlastníctvo a zdroje ziskov. Z tohto dôvodu boli za nescudziteľné práva pre každého Európana: právo na zdravie, právo na život, právo na ekologický nezávadné prírodné potraviny. Podľa autorov knihy dôvodom, prečo nie sú uvedené práva dostatočne rešpektované, spočíva v tom, že sa v praxi presadzuje princíp patentovania. Patenty sú ekonomickým nástrojom návratnosti investícií pre určité priemyselné odvetvia, ktoré majú bezprostredný dopad na naše zdravie a životy.

Ak ide o právo na zdravie, tak naše zdravie a naše tela sú najcennejším vlastníctvom človeka. Z tohto dôvodu človek nesmie byť predmetom komercionalizácie. Za protiústavné sa pokladá šírenie chorôb v rámci umelého vyvolávania dopytu po liekoch. Zdravotný systém, ktorý sa zakladá na spomínaných princípoch, má byť zakázaný. Ak ide o právo na život, celému ľudstvu patrí ľudský genóm. Z tohto dôvodu sa nemôžu uznávať žiadne pokusy o privatizáciu ľudského genómu s určitými cieľmi a za účelom korporačného zisku. Z tohto dôvodu sa uvedené aktivity pokladajú za protiústavné a preto zakázané. Ak ide o právo na ekologický nezávadné prírodné potraviny, tak treba zdôrazniť, že celému ľudstvu patria genetické informácie o všetkých rastlinách a potravinách. Manipulácia z genetickým kódom rastlín s cieľom ich patentovať a vytvárať globálne monopoly, vedie k vytváraniu podmienok, že zásobovanie potravinami začne byť ovládané korporačnými záujmami.

Koniec časti IV.

Pokračovanie v časti V.

Dušan Hirjak